Choď na obsah Choď na menu
 


Edith Layton

 

vhodna-nevesta-edith-laytonova.jpgVhodná nevěsta

Edith Laytonová

Nevěsta, která má zachránit jeho čest... Pokud si markýz Ian Sutcombe nenajde bohatou nevěstu - a to nejlépe ihned - ztratí vše. Dluhy zanechané pošetilým otcem a nenasytnou macechou nelze splatit jinak než pomocí vhodného sňatku. Hannah Leedsová, dcera prosperujícího obchodníka, si právě prožila nešťastný milostný románek a není si jistá, dokáže-li v životě ještě někdy milovat. Když jí otec dohodne sňatek s elegantním lordem, souhlasí. Není to nic víc, než manželství z rozumu. Mohou se respektovat a snášet, ale skutečná láska jim zůstane odepřena... Pokud mezi nimi nepřeskočí jiskra. Zvládne Hannah naplnit Ianovy tužby a překonat počáteční nedůvěru londýnské společenské smetánky? (Levné knihy, 2011)

* * * * * * * * * * * * * *

Na knihu Edith Laytonovej som naďabila už skôr. Zaujímavo vyzerajúca anotácia sľubujúca príbeh s výrazným vnútorným prežívaním hlavných hrdinov hľadajúcich spôsob vyrovnať sa s konvenčným manželstvom vo mne vzbudil zvedavosť. Napriek negatívnym ohlasom na túto knihu (aj na amazon.com – priemerné hodnotenie dve hviezdy z piatich čosi napovedalo, ale autorka má na konte aj lepšie hodnotenia) som sa predsa len nedala odradiť a povedala som si, že si na knihu urobím názor radšej sama. Takže som sa do nej nakoniec pustila a... po druhej kapitole som zistila, že to nebude tak celkom moja šálka kávy. Nie kvôli námetu, ale jeho spracovaním... čo nakoniec dáva zapravdu kritike, ktorá sa na túto knihu zniesla.

Dejová línia tohto príbehu je celkom jednoduchá, žiadne kľučky, vedľajšie dejové línie, tu netreba hľadať. Niekoľkoriadková anotácia na prebale knihy povie všetko. Dvaja ľudia Ian a Hannah sa stávajú manželmi, pretože každý z nich má to, čo ten druhý potrebuje – ona ako dcéra bohatého obchodníka peniaze, on ako markíz titul a postavenie. Ian Sutcombe vie, že nemá na výber – potrebuje splatiť dlhy, čo ostali po rodičoch, najmä po nenásytnej macoche a predovšetkým potrebuje peniaze, aby mohol ďalej zabezpečiť bratov pobyt v Taliansku, kde sa lieči z pľúcnej choroby. Zároveň potrebuje opraviť panstvo, aby zabezpečil svojich nájomníkov a získať stratenú reputáciu v spoločnosti, ktorá ho považuje za žobráka s titulom. Situácia Hannah Leedsovej nie je odlišná od Ianovej. Až na to, že jej sobáš má vyriešiť otcovu snahu postúpiť na spoločenskom rebríčku (pretože ako človek bez titulu, obyčajný obchodník sa nikdy nedostane ku kontaktom, ktoré by získal ako svokor markíza), zároveň by svojím sobášom ako najstaršia dcéra otvorila cestu do spoločnosti a aj k výhodným manželstvám svojim sestrám, no a v neposlednom rade je jej vydaj spôsobom, ako ju dostať z vplyvu Timothyho Adkinsa (bezcharakterného mladíka, do ktorého sa zamilovala). Hannah je v poradí treťou kandidátkou na Ianovom zozname, ale jedinou vyhovujúcou. A tak je ruka v rukáve, nasledujú prípravy na svadbu, Ian sa pustí do opravy svojho panstva, kam privedie svoju nevestu, a na čas sa zúčastnia sezóny v Londýne, aby sa nová markíza predstavila v spoločnosti, ktorá sa však na celé manželstvo díva s povýšením skrz prsty. Aby sa dej trochu skomplikoval (ak sa vôbec o nejakej komplikácii dá uvažovať), zasiahne doň – okrem všeobecnej neprajnej atmosféry voči obom manželom – aj Ianova macocha snažiaca sa z novo nadobudnutého synovho majetku čo-to ukoristiť a na scéne sa – ako inak – objaví aj Timothy Adkins. Tento zásah však nie je nijako výrazný.

Napriek tomuto jasnému – takmer priamočiaremu – rámcu príbehu aj motív nechceného, ale nevyhnutného manželstva (ktorý v historických romancách nie je neznámy) v sebe nesie nekonečný potenciál. Pre mňa však na škodu veci v tomto prípade ostal nevyužitý. Dôvodov na nie celkom pozitívne hodnotenie knihy je niekoľko.

Z autorkinho štýlu som mala rozporuplné pocity. Netuším, prečo sa tak vehementne drží pátosu a prečo u nej postavy musia reagovať tak prehnane (každú chvíľu sa tam niekto po tom, čo povedal, „plácal přes ústa“), afekt u nich hraničil s afektom v starovekej dráme – tam však aspoň mal svoje opodstatnenie. Neviem, či niekomu tento štýl písania vyhovuje, ale mne to pripomína štýl starej literatúry (pozrite sa na obrodeneckú, osvietenskú a skororomantickú prózu), v ktorej sa veľké gestá priam vyžadovali, no osobne si myslím, že takého písanie je už dávno prekonané.

Ďalším problémom pre mňa boli dialógy. Neviem sa zbaviť pocitu, že mnohé tu boli len do počtu a príbeh sám by sa bez nich pokojne obišiel. Dokonca si myslím, že by to vyznelo oveľa lepšie, pretože niektoré repliky považujem za celkom zbytočné (mám pocit, že vnútorný monológ je v niektorých prípadoch zvládnutý lepšie, ibaže jeho problém je v nekonečne opakujúcich sa sekvenciách). Priveľa vecí sa tu opakuje, do omrzenia sa vracajú tie isté myšlienky, dokonca často totožné s tým, čo ste čítali o kapitolu-dve predtým – napr. otázka, či si to s manželstvom niektorý z nich nerozmyslel, či skutočne uzavrieť tento obchod, pripomienka, že Ian sa vlastne predal za peniaze, opakovanie o jeho neslávnej finančnej situácii, narážky na pokrytectvo smotánky ohovárajúcej budúcich manželov... Na mňa sa tu objavovalo priveľa nezmyselných a hlúpych dodatkov, poznámok a nepotrebných vysvetlení.

Práve preafektované správanie hrdinov spolu s nelogickými premosteniami v rozhovoroch robia z príbehu hlučný guláš. Autorka akoby kompenzovala hĺbku príbehu množstvom rozhovorov, ale veľa z nich pôsobí skôr neznesiteľne násilne, takže takáto kompenzácia stráca na efekte. Vyvolávala vo mne skôr dojem, akoby autorka vo svojom (pre mňa takmer prvoplánovom) koncepte príbehu bezradne hľadala to, čo ho udrží pokope. Je tu len málo miest, ktoré prekonávajú celkovú dejovú a charakterovú plochosť.

Dej na niekoľkých stranách oboznamujúci o rekonštrukcii Ianovho panstva nemôže v žiadnom prípade utiahnuť príbeh a dodať mu na príťažlivosti. Bude skôr nudiť. Dej sa aj s ohľadom na už spomenuté stáva preverbalizovaným, nudným a patetickým – napr. nezmyselné rozhovory na plese, kde sa Hannah predstaví prvýkrát ako markíza; dookola sa opakujúce repliky typu „dnes už o tej dohode nebudeme hovoriť“... Autorka má na môj vkus podivný slovník, najmä ten, ktorým miestami obdarila nešťastnú Hannah – perly typu, keď po milostnom akte Hannah upozorní manžela na to, že je z dediny a že rozumie rozmnožovaniu; neviem, či by som chcela, aby môj milenec pri milovaní chroptil a nakoniec padol so zvieracím zastonaním (nevyvoláva to vo mne nič príjemné), rozhodne by som oslovenie „žriebätko moje“ nepovažovala za milé; na druhej strane sa tu objavujú výrazy, ktoré patria skôr do moderného slovníka – nie som si istá, či niekto svoje oblečenie v tej dobe označoval ako „outfit“.  Ťažko súdiť, čo je vecou samotnej autorky a čo z toho spôsobil zásah prekladu.   

Samotné charaktery postáv sú ďalším otáznikom. Ich nevyhranenosť spôsobuje, že čitateľ nevie, ako ich vnímať. Je Ian arogantný, zodpovedný, či ho treba ľutovať tak, ako nám to na mnohých miestach podsúva prostredníctvom ďalších postáv sama autorka? Je Hannah hlúpa naivka, skrytá vypočítavá potvora, či žena pričasto podliehajúca melanchólii a sebaľútosti? Tieto aspekty spôsobujú, že čitateľ si len ťažko niektorú z týchto polôh obľúbi, resp. sa o to aspoň pokúsi. Mne osobne nebola blízka ani jedna. A to má za následok ďalšiu dôležitú skutočnosť – na takéto postavy sa rýchlo zabúda. Napriek tomu, že si hlavná hrdinka sama o sebe myslí, že dospela a dozrela, ja som z nej tej pocit vôbec nemala. Akýsi pokus o vzkriesenie a záchranu príbehu prichádza v posledných troch kapitolách, no je to pramálo na to, aby to vykompenzovalo celú knihu a dojem z nej.

Čím viac si čitateľ tieto veci uvedomuje, tým viac sa objavujú momenty, ktoré príbeh udupávajú do bezduchosti, tým viac sa zakrývajú momenty, v ktorých možno nájsť aspoň štipku iskry či snahy o presah. To všetko spôsobuje, že príbeh prestáva byť prirodzeným a neuspokojí. Príbeh prosto u mňa nefungoval. Vyznel skôr prvoplánovo a naivne, až som sa miestami divila, že to vôbec niekto považoval za hodné vydania. Pekná obálka ešte dobrý príbeh nerobí...  

Neviem sa rozhodnúť, ako knihu na záver zhodnotiť. Keby vyšiel pod hlavičkou HQ príbehov, asi by som veľa nenamietala – hoci aj v tejto edícii sa dajú nájsť oveľa lepšie zvládnuté príbehy. Kniha sama o sebe nepobúri, ale ani neohúri. Ak veľa neočakávate, nebudete sklamaní. Tento príbeh však zapadne v prachu mnohých ďalších a vyvoláva moje obavy siahnuť po akejkoľvek inej autorkinej knihe. Škoda.

-sa

 

_______________________________________________________________

 http://www.edithlayton.com/ 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.