Červená knižnica

The Tulloch Sgathan Series Karen Ranney

* * * 

* * * * * * * * * * * *

Vynucený sňatek Karen Ranney

Lady Sarah Bainesová je kvůli matce přinucena ke sňatku se skotským šlechticem a vynálezcem Douglasem Estonem. Douglas se do Sarah zamiluje na první pohled, ona však jeho kouzlu dlouho odolává. Své skutečné city si uvědomí až ve chvíli, kdy manžel po návratu do Anglie zmizí a je prohlášen za mrtvého. Třeba jí její budoucnost zjeví slavné Tullochské zrcadlo, které má ženě, jež do něj pohlédne, ukázat její skutečnou budoucnost. (Baronet, 2012)

* * *

V našich končinách nová autorka Karen Ranney sa predstavuje románom, v ktorom by ste podľa anotácie čakali dávku dobrodružstva. Ale... ako to už býva, anotáciu písal niekto, kto obsah knihy pravdepodobne nepozná.

Veci treba uviesť na pravú mieru. (Nenechajte sa ani pomýliť obalom. Dej sa odohráva v 19.storočí.)

Život lady Sarah prebieha v ústraní na rodinnom sídle Chavensworth, kde sa stará o smrteľne chorú matku, a do Londýna zavíta, len ak potrebuje niečo vyriešiť s otcom, vojvodom z Herridge. Ich vzťah nie je ideálny, jedným slovom chladný a Sarah sa márne pokúša nájsť dôvod. Aj teraz navštívi otca len preto, aby mu zabránila poslať matku do Škótska, pretože tú cestu by neprežila. Vojvodovým cieľom je využiť Sarinu oddanosť matke vo svoj prospech a ponúkne ju ako protihodnotu Douglasovi Estonovi v obchode, ktorý práve uzavreli. Rovnako ako sa Douglasovi lady Sarah páči na prvý pohľad, nepáči sa mu vojvodove správanie voči dcére a je to skôr náhly ochranársky popud, že ponuku prijíma, než vedomie, že by mal byť zrazu ženatý kvôli získaniu financií na svoje experimenty. V skutočnosti totiž žiadne peniaze nepotrebuje, no prezieravo nehodlá riskovať vlastný majetok, iba preto sa spája s bezohľadným vojvodom. Ten potrebuje Estona na výrobu umelých diamantov, pretože jeho reálny majetok už nepostačuje na nákladný život. A tak je vydesená Sarah prakticky zo dňa na deň vydatá za neznámeho muža, ktorý ju nasleduje do Chavensworthu.

Sarah len zriedkavo prejavuje city, ktoré ňou zmietajú. Tak ju vychovali. Ako dcéru vojvodu z Herridge. Hrdú, reprezentatívnu, rozvážnu, pragmatickú, navonok silnú. Jej vnútorný strach odhalí Douglas bez väčších problémov jednoducho preto, že taký druh strachu pozná sám. V ničom na svoju mladomanželku nenalieha, necháva ju vyrovnať sa s novou skutočnosťou a mieni sa k nej priblížiť cez jej obranný pancier celkom prirodzene a pomaly. Jeho cieľom je v prvom rade pracovať na experimente a dať vojvodovi to, za čo zaplatil.

Douglas spoznáva Sarah cez jej každodennosť, cez jej obetavý vzťah k matke, ktorá už ani nie je pri vedomí, ale pre ňu predstavuje jedinú blízku osobu, na ktorej lipne. Douglas sa snaží pomôcť Sarah prijať fakt, že napriek jej obetavej láske vojvodkyňa umiera. Naopak Sarah vníma, že zabehaný život okolo nej sa vďaka jej manželovi mení.

I ona sama. Sarah sa s Douglasom zbližuje veľmi pomaly a on postupne mení jej vlastný pohľad na ňu samú, ktorý v nej roky pestovali. Naučí ju, že vzťah medzi mužom a ženou sa nemusí nevyhnutne podobať na neosobné manželstvo jej rodičov. Že o úlohy a povinnosti, ktoré nesie len preto, aby zaplnila životnú prázdnotu, sa môže podeliť. Je to Douglas, kto pri nej stojí počas najťažšej rany osudu a pomáha jej prekonať matkinu smrť. Jej známy svet sa rúca, ale Eston nenápadne buduje nový.

Keď sa Sarah rozhodne navštíviť matkinho otca v Škótsku, aby mu oznámila smrť vojvodkyne z Herridge, Eston ju sprevádza a sám tak musí čeliť vlastným démonom minulosti. Tu sa odhaľuje príbeh jeho detstva a Sarah sa dostáva na dosah jeho záhadnosti a skrývaným tajomstvám. Spoznáva cestu chudobného chlapca, siroty, k sebavedomiu a bohatstvu.

Napriek počiatočnej nedôvere starého otca si Sarah uvedomí, že je tu ďalšie miesto, kam môže patriť, rodina jej matky. Aj vojvodkyňa z Herridge pred ňou roky ukrývala svoj skutočný príbeh a ten môže uzrieť svetlo sveta. Osudné prekvapenia na seba nenechajú dlho čakať, a tak sa Sarah vracia domov s poznaním, že ju s Douglasom spájajú skutočné city a že vlastne nie je vojvodovou dcérou, a preto jeho sebeckosti už nie je nič dlžná.

Lenže Herridge sa len tak nevzdáva a rozhodne nie toho, za čo zaplatil. Vnáša medzi Sarah a Douglasa neistotu, aby získal sľúbený majetok. Vďaka snahe mu vyhovieť sa Douglas ocitá v ohrození života počas výbuchu pri experimente a rozhodne sa pakt s vojvodom ukončiť. Ten však chce, čo mu patrí. A tak Douglas zmizne...

Vďaka láske má Sarah tento raz dosť odvahy, aby sa Herridgovej zlomyseľnosti postavila tvárou v tvár a za výdatnej pomoci Estonových priateľov príbeh speje k šťastnému koncu.

Dej sa zameriava hlavne na vnútorný prerod lady Sarah a na postupný vývoj jej vzťahu k Douglasovi. Nemá žiaden akčný spád, ak nerátame výbuch, oheň a následný Estonov „únos“, ale to všetko prakticky až v závere knihy. Autorkin štýl sa mi rozhodne páčil a myslím, že všetky udalosti do seba pekne zapadli. Mimochodom vojvoda z Herridge sa v epilógu chystá znova oženiť, a tak nepriamo uvádza Ľadovú kráľovnú. Osobne radím knihu k tým, ktoré netreba obísť a Karen Ranney vítam ako príjemnú novinku. 

si-

* * * * * * * * * * * *

Ledová královna Karen Ranney

 Ovdovělou vévodkyni z Herridge, známou ve společnosti jako "Ledová královna", unáší neznámý muž, o němž později zjistí, že se jedná o mocného hraběte z Buchane. Ten také jako jediný pronikne pod její úspěšně budovanou společenskou fasádu. Když oba začnou věřit v lásku, osud si s nimi znovu zahraje, a pokud chtějí být spolu, musí obětovat vše, co mají: čest, budoucnost a možná že i život…

******

 Emma, ovdovělá vévodkyně z Herridge, se konečně po roce a půl od smrti manžela začíná vzpamatovávat z jeho područí, když kvůli svému bohatství upadá do podobné závislosti na svém strýci, který se jí měl starat o finance, ale přitom z jejího jmění platí své hráčské dluhy.

Když do jejího pokoje vnikne lupič a chce po ní vrátit tullochské zrcadlo, Emma zpočátku neví, o čem mluví. Ještě víc je zmatená, když se lupič postaví na její stranu proti strýci a poté ji unese do svého londýnského domu, kde Emma zjistí, že se nejedná o lupiče  a také že je to k sobě nepřekonatelně přitahuje. Prožije s ním vášnivou noc, ale pak se vrací ke strýci, který ji nutí, aby se okamžitě provdala za neznámého mladíka.

Emma nemá sílu strýci odporovat. Během týdne je provdána a odjíždí se svým novým manželem do Skotska. Ke své hrůze se ocitne na hradě svého únosce, který je příbuzným jejího nového manžela.

Aby bylo vše ještě složitější, je Emmin "lupič" zasnoubený. Jak se dají vyřešit tyto zamotané vztahy, když Emma i její "lupič" cítí, že jsou zrozeni jeden pro druhého? A co její první manžel, o němž jen ona ví, že nezemřel přirozenou smrtí, ale byl zavražděn? Kolem Emmy se stahuje smyčka zločinu, nechtěného manželství i nepotlačitelné lásky, která ji hrozí zahubit.  (Baronet, 2012)

* * *

Nie žeby predchádzajúci diel prekypoval akčnosťou a napätím, no tento príbeh sa kdesi ešte väčšmi spomalil a polovica knihy (možno aj viac) sa jednoducho vlečie. Znova niečo, čo je zamerané viac na citový a duševný konflikt vnútorného s vonkajším svetom ženskej postavy. Opis situácií ustupuje osobnému prežívaniu hlavnej hrdinky, čo ma núti uvažovať, či autorka nemala zámer napísať romanticko-psychologický príbeh. Bolo by to v poriadku, keby si moje očakávania nepýtali o čosi viac. Zrejme mi ten pocit mala kompenzovať „vražedná zápletka“, no odhliadnuc od toho, že nepriniesla nič prekvapujúce a v podstate príčina zla je bez väčších snáh o zahmlievanie známa, skončila pri tom všetkom Emminom hĺbaní iba ako okrajový problém.

Podrobná anotácia už necháva naozaj pomerne málo na čitateľa. Podstatou tohto románu je vlastne Emmin vzťah k trom či štyrom mužom, ktorí predstavujú rôzne etapy jej života. Anthony, vojvoda Herridge – Emmina blízka minulosť; Ian McNair, únosca – Emmina prítomnosť a Bryce McNair, snúbenec a neskôr druhý manžel, ktorý by sa mal stať Emminou budúcnosťou. Keďže je Emma väčšinu času submisívna, jej konanie určujú títo traja muži a, pardón, ešte strýko Peter, ktorý sa po smrti vojvodu z Herridge stal jej poručníkom.

Emma má v spoločnosti povesť Ľadovej kráľovnej vďaka utajovaným výstrednostiam vojvodu z Herridge, ktorý ju citovo doslova zdevastoval. Po tom všetkom, čo si pre ňu autorka vymyslela, by sa najskôr každá slušná žena devätnásteho storočia zadebnila medzi štyrmi stenami a von vychádzala iba v prestrojení. Myslím, že tých manželových zhýralostí naložila svojej hrdinke na plecia až-až. Pokojne mohla čo-to ubrať. Ale ako sama uvádza v autorskej poznámke, inšpirovala sa skutočne zachovanými prameňmi. Koniec-koncov vytvorila v Emme postavu celkom poslušnú voči okolnostiam, poddajnú strýkovým plánom. Apatia je Emminou obranou, až na svetlý moment. A tým je únos neznámym banditom, ktorý sa k nej ako jediný správa ako pravý džentlmen. Tri dni v pohodlnom zajatí luxusného londýnskeho sídla Emme vytvárajú asi najkrajšie spomienky jej života. Rozhodne sa ich užiť naplno. Medzi ňou a Ianom nie je iba príťažlivosť, ale aj „súzvuk duší“. Ian samozrejme nie je zločinec, ale dedič a vedec v jednej osobe, muž, pre ktorého sú česť a rodina vždy na prvom mieste. A bohužiaľ, je zasnúbený s dcérou svojho spolupracovníka, doktora Carricka. Zápletka okolo tullochského zrkadla v podstate vyznieva do prázdna, okrem krátkeho nahliadnutia, keď Emma uvidí akúsi symbolickú víziu svojej budúcnosti a vzápätí sa zrkadlo opäť stratí.

Po návrate domov je Emma vmanipulovaná do ďalšieho manželstva, z ktorého profituje niekto iný a zisťuje, že nový manžel sa v podstate od toho prvého až tak nelíši. Bryce McNair je alkoholik, hráč a smrdí grošom, takže bohatá manželka ho zaujíma iba ako zdroj peňazí. Ako prvé odstrihne od kohútika Emminho stýka a odvedie manželku na rodinnú návštevu do Škótska. Áno, Ian a Bryce sú bratranci.

Ian a Emma. Spolu pod jednou strechou. Ona sa trápi. On sa trápi. Obaja vedia, že neprekročia hranice. Navyše Bryce je v ohrození života. Ktosi sa ho pokúsil otráviť arzénom. Ian ako vedec-mikrobiológ venuje pozornosť nielen svojim štúdiám, ale aj záchrane umierajúceho bratranca. Emma sa prispôsobuje napriek silným citom rozumu a znova sa z nej stáva Ľadová kráľovná. Vraciame sa k vnútorným rozporom, spomienkam, správaniu podľa očakávaní okolia, poznávaniu McNairovskej rodiny, problémom s komornou...

Ian odhalí, že Brycea niekto otrávil zámerne a v ohrození môže byť aj Emma. Podozrivý je strýko Peter. Vychádza na povrch vydieračský vzťah medzi ním a Bryceom v spojení s Emminou minulosťou a smrťou vojvodu z Herridge. Podozrivých je však nakoniec viac, pretože Bryce sa vylieči, no vzápätí ho niekto zavraždí. Prečo? Motív je trochu iný než prvotný dojem. Kto? No, nie je to strýko Peter, hoci vám napadne ako prvý. Ten má skôr záujem zbaviť sa Emmy a získať znovu moc nad jej majetkom. Ian je však včas na správnom mieste a všetky mračná z Emminho života sa môžu rozplynúť v jeho náručí.

V tomto prípade mi príbeh priniesol rozčarovanie a poriadnu dávku silenia. Aj moje hľadanie toho správneho feelingu medzi riadkami narážalo na toto: „musí Emmu oženit se spěchem“; „tohle nebylo prosté milování, byla to kopulace“. Podobné perly zo slovníka použitého v románe naozaj nevyvolávajú estetický zážitok. Poznáte to čítanie, keď sa strany obracajú samé? Tak toto to nebolo (alebo len nebola tá správna nálada?). Vedieť to na začiatku nechám si túto knihu v zálohe pre chvíle, keď by sa v mojom okolí nenachádzalo už nič iné po ruke.

si-

* * * * * * * * * * * *

Tajemný ženich Karen Ranney

Montgomerymu Fairfaxovi z rodiny jižanských plantážníků, který přijíždí převzít titul a panství po skotském dědečkovi, se v jednom londýnském klubu podaří zachránit mladou dámu Veroniku McLeodovou před zneuctěním. Poté, co je nucen si ji vzít za ženu, odjíždí oba do Skotska, kde se kvůli vzájemnému nedorozumění dostávají do vážných nebezpečí. Podaří se jim přemoct vzájemnou nedůvěru a důvěřovat vzájemné náklonností?  (Baronet, 2013)

* * *

Montgomery Fairfax sa v snahe zistiť pôvod tullochského zrkadla ocitne na stretnutí tajného spolku Mercai, kde je svedkom rituálu, v ktorom hrá hlavnú úlohu zdrogovaná žena. Montgomerymu zdravý rozum velí prerušiť zvrhávajúcu sa divadelnú obetu. Týmto hrdinským činom sa jeho cesty pretnú so životom Veroniky MacLeodovej, ktorá takmer doplatila na svoju zvedavosť a dôverčivosť.

Vyhodenie na ulicu – to je trest od rodiny, vo všetkých ohľadoch príliš tvrdý, no pretože Veronika je popoluškovský typ hrdinky, po ruke je princ. Nie dvakrát ochotný, avšak zodpovedný. Keďže je Veronika senzibil, zrkadlo jej ukáže budúcnosť. Jej schopnostiam nikto neverí a ona sa tým nechváli na počkanie. Autorke slúži ku cti, že tento motív nepreexponovala a nepodriaďuje mu dej ani Veronikine správanie.

Montgomery dáva Veronike najavo nevôľu a nenechá ju na pochybách, že nie je želanou nevestou a následne manželkou. Nepokúša sa so svojou mladou ženou zblížiť, drží si odstup a Veronika cíti, že ho v duši zožiera tragický smútok. Sama pozná, čo je bolesť a samota a takto si svoj život iste nepredstavovala. Ako novomanžel si Montgomery musí zvyknúť, že už nesmie myslieť len na seba a svoj plán zostaviť vzducholoď. Má za sebou účasť vo vojne a spomienky, o ktorých nerád hovorí. Montgomery v podstate všeobecne hovorí málo a Veronika sa učí s ním komunikovať. Prekvapilo by ma, keby sa z noci do rána zamilovali, pretože minimálne Montgomery nie je ten typ. Je to muž železnej sebakontroly, ale aj hlbokých citov. Vyrovnáva sa s rodinnou tragédiou a hľadá si svoje miesto v krajine svojich predkov. V krajine, ktorá je preňho nová a iná. Musí prevziať dedičstvo, ku ktorému ho skoro nič neviaže a najradšej by ho vymenil za jedinú vec. Za to, čo už mať nemôže – bratov a časy pred občianskou vojnou, ktorá rozdelila rodinu.

Charaktery postáv sú plnohodnotné, nepredstavujú žiadne ploché výtvory. Majú bohatý vnútorný citový život, čo je v knihe plusom. Ranneyová vykresľuje psychiku hrdinov, nesústreďuje sa len na prerozprávanie udalostí a to dáva vzťahu medzi Montgomerym a Veronikou rozmer, dáva možnosť vidieť im do mysle a vnímať rôzne rozpoloženia, takže nič čo hovoria alebo urobia, mi nepripadalo povrchné či len tak na efekt. Z Veroniky nevytvorila hrdinku, ktorá iba nakupuje, navštevuje večierky a naháňa lordov do tanečného poriadku. Fairfax sa neprejavuje ako švihák, koketujúci so všetkým, čo nosí sukňu a nejde mu len o to, aby zapôsobil. Má za sebou zážitky poznamenávajúce osobnosť i charakter, úprimne, Veronika to s ním ľahké nemá, o to väčšmi oddaného muža získa. Fairfax sa ako Američan ťažko stotožňuje s titulom a so všetkými povinnosťami, ktoré z neho vyplývajú. Našťastie Ranneyová odolala pokušeniu násilne vytvoriť Yankeeho, ktorý sa potrebuje neustále predvádzať. Má rád samotu, je hĺbavý, no nie nudný. Autorke sa podarilo spraviť z Mongomeryho záhadu a ten dojem z neho v knihe dlho rezonuje. Jeho city sú neprehľadné, Veronika potrebuje guráž, aby mu čelila, pretože medzi nimi lepšie funguje vášeň ako komunikácia. Po príchode na Vysočinu sa obaja venujú svojim záujmom, hoci sú manželia, pôsobia skôr ako spolubývajúci než pár, čo Veroniku trápi a rozhodne sa nájsť zmysel každodenného života v niečom inom ako čakaní na Montgomeryho pozornosť. On je príliš sústredený na svoj cieľ, aby si všímal, čo sa deje s Veronikinými citmi. Je obdarená božskou trpezlivosťou, avšak proti samote bojuje Mongomeryho zbraňami, v podstate kopíruje jeho správanie, čo onedlho vzbudí v manželovi odozvu.

Montgomery Fairfax patril počas vojny do balónovej jednotky, záujem o lietanie mal od mlada. Túto vášeň predstaví Veronike a ona okúsi let balónom. Cez Motgomeryho záľubu autorka dostáva na strany knihy záležitosti okolo lietania (inšpiráciou jej bola skutočnosť, že balónová jednotka naozaj existovala) a takých tých technických vecí, samozrejme laicky prístupne, ale podarilo sa jej ich zakomponovať tak, aby ma to pri čítaní nerušilo a nenútilo mávnuť rukou akože „to ma nezaujíma“.

Návšteva otravnej Veronikinej rodiny naruší manželské súkromie, no na druhej strane dostanú priestor upevniť svoj prehlbujúci sa vzťah a ešte viac sa zblížiť. Nehoda vzducholode, ktorú Montgomery považuje za sabotáž, ich opäť rozdelí. Musia znova nájsť cestu k sebe cez duchov minulosti. A tých ani jeden z nich neopúšťa ľahko. Ohrozenie života nebude jediným prekvapením, ktoré na Montgomeryho ešte čaká.

Veronika sa dozvie, že pôvodná majiteľka tullochského zrkadla ešte žije a pátranie po jeho tajomstve nastaví zrkadlo jej vlastnej duši. Kruh sa uzatvára a vzácny, tajomný predmet sa vracia tam, kam patrí, aby čakal na budúce generácie... Tento motív poslúžil účelu, no až taký dôležitý z môjho pohľadu nebol. Rozhodne spája časti série aspoň v náznakoch.

Autorkin štýl mi sadol. Je to o citoch a hľadaní vzájomného porozumenia a súzvuku medzi dvoma zrelými ľuďmi, ktorí sú si spočiatku cudzí, no zistia, že majú toho spoločného viac, než sa zdá. V príbehu sa nekopia záhady a hoci Montgomery hľadá odpoveď, kto a prečo ho takmer pripravil o život, udalosť nevytvára napätie typické pre diela, v ktorých pobehuje zločinec. Dramatický prvok však pekne zapadá do konceptu, dláždi cestu dvom zaľúbencom k vzájomnej dôvere. Je to kniha, ktorú môžem čítať dvakrát aj trikrát, aj... .

si-

-----------------------------------------------

The Scottish Sisters Series Karen Ranney

* * * 

Skandální vztah 

Karen Ranney

Morgan MacCraig, hrabě z Denbleighu, se po pěti letech vrací na rodný hrad Ballindair na Skotské vysočině. Prchá vlastně z Londýna, kde jeho rozvod s neřestnou manželkou Lillian způsobil velký skandál, ukončil jeho politickou kariéru i všechna tamní přátelství. Chce si v klidu uvážit, co by měl dál dělat se svým životem. Na hradě se mu však stále plete do cesty služebná Jean MacDonaldová, která má na rozdíl od ostatního personálu zvláštní záliby – pátrání po ballindairských strašidlech a čtení knih v knihovně. Jejich vzájemná přitažlivost a Jeanina ohrožená pověst vyústí ve sňatek, který by si oba velice užívali, kdyby ho neohrožovalo hrozné tajemství z minulosti Jean a její sestry Catriony. Dokáže se Morgan přenést přes její minulost, která může vyvolat další skandál a navždy je rozdělit, nebo je semknout ve svazku, který by byl požehnáním pro celé panství… (Baronet, 2013)

* * *

Jean a jej sestra Catriona pracujú v hrade Ballindair len vďaka láskavosti svojej tety. Poriadnu dávku dennej námahy vyvažuje Jean iba jedna radosť a tou je snaha zahliadnuť niektoré z 12 miestnych strašidiel, aspoň z troch najznámejších - Harolda, Zelenú dámu alebo Francúzsku mníšku. Mohlo by sa to tak zdať, ale napriek úctyhodnému číslu naháňanie duchov nie je leitmotívom, tvorí len kulisu na dokreslenie atmosféry hradu. Po prvých stranách je jasné, ako sa Morgan a Jean stretnú. Pri nečakanom príchode ho Jean v prvej chvíli považuje za ducha a je z toho trapas ako hrom.

Morgan MacCraig, hoci gróf, nie je rozmaznaný synáčik, už v detstve chápal podstatu škótskej hrdosti a koreňov, plnil si povinnosti voči rodine, v podniku na whisky začínal od piky, aby pochopil všetko o výrobe a napokon prevzal úlohy dediča. Mužské vzory v rodine a zodpovednosť - dva piliere, tvoriace pevný základ jeho charakteru. Akosi to však v jeho živote  nestačilo... Počas pobytu v rodinnom sídle Ballindair mu dodáva morálnu podporu priateľ zo školských liet Andrew Prender. Po sklamaní v manželstve si Morgan drží od žien odstup. Andrew verí, že sa mu podarí ho rozptýliť.

Od grófovho príchodu prestupuje zhodou náhod a okolností Jean jedno pravidlo za druhým. Za jej osobným príbehom sa skrývajú utajované skutočnosti, dávkované po kvapkách, čo z nej robí postavu zahalenú rúškom záhady. Kameňom úrazu je povesť rodiny kedysi uznávaného lekára. Podobný problém rieši Morgan, ktorý sa pokúša vyrovnať s faktami, vedúcimi k jeho rozvodu a skutočnosťou, že bol dlhý čas iba objektom ambícií ženy, využívajúcej svoju krásu a jeho očarenie. Že jeho manželstvo nemohlo nikdy fungovať a že pomerne neskoro otvoril oči, aby prijal to, čo všetci dávno vedeli - a síce že sa nechal chytiť do osídel manželstva kvôli vidine zabezpečeného života a majetku. Nečudo, že gróf z Denbleighu nechce mať na dlhé obdobie so ženami nič spoločné. Predsavzatie užiť si pokoj ďaleko od zvedavej a aj kritickej spoločnosti, ktorá ho odsúdila ako muža bez cti, sa neplní tak celkom podľa Morganových predstáv. Je tu totiž jedna slúžka a pani Náhoda chce, aby na seba neustále narážali. Jean je k tomu priama, úprimná a na nič sa nehrá. Jej prítomnosť ho dráždi, mätie, púta i baví.

Jean nesie zodpovednosť za mladšiu sestru Catrionu a práve vďaka sesterskému ochraniteľskému citu sa Jean ocitne v zlý čas na zlom mieste. Byť pristihnutá v noci v jednej miestnosti s polonahým grófom, to sa asi ťažko vysvetľuje, že „to nie je tak, ako sa zdá“. MacCraig necíti potrebu skladať účty za údajné pristihnutie in flagranti, no obviňujúca atmosféra v dome ho tlačí k zodpovednosti za Jeanin osud. Podľa všeobecnej mienky je mužom bez cti. Môže vôbec vykonať skutok, ktorý pozdvihne jeho reputáciu? A záleží mu na tom? Jean nie je typom ženy, za ktorou by sa muži obzerali, len čo vstúpi do miestnosti, a predsa ho zaujala. Stačí to však na to, aby si dobrovoľne zopakoval tú istú chybu tesne po rozvode? Keby Morgan vedel, že pečať skrachovaného manželstva je to menšie zlo, ktorému bude vo vzťahu so Jean čeliť, iste by mu to až tak hlavu neťažilo. Oveľa horším krokom je vziať si ženu s nepravou identitou.

Catriona ťaží z nového sestrinho postavenia, čo sa len dá. K Jeaninej sestre sa sympatiami zahorieť nedalo, a preto mi nerobilo problémy nadŕžať Jean. Ani Andrew nie je až taký priateľ a nad jeho charakterom by sa dalo krútiť hlavou. Stačí povedať, Andrew a Catriona si jeden druhého zaslúžia. Nakoniec Catriona vďaka láskavosti človeka, ktorého si neváži tak, ako by mala, dosiahne viac, ako by si zaslúžila.

Jeanin postup na vyššiu pozíciu vnesie do zaužívane fungujúceho Ballindairu kvapku chaosu, no práve to do MacCraigových žíl opäť vlieva život. Jean a Morgan spoznávajú jeden druhého. Ona by bola rada dobrou manželkou, grófkou a paňou domu. On uvidí bez príkras svoju nezaujatosť a preberá zodpovednosť za všetky aspekty života v Ballindaire, hlavne za tie, ktoré doteraz prehliadal alebo si ich nevšímal. Ako prostriedok autorka použila dojímavý príbeh správcu Seatha.

Morgan odloží cynizmus a stáva sa z neho pozorný muž. Konečne sa oslobodí od vlastnej minulosti (musí pri tom stráviť aj dávku netušeného), prizná, na čom mu záleží, no ľahké to mať nebude. Kniha osudu má zapísanú ešte jednu skúšku.

Jean si uvedomuje, že aj obyčajná žena ako ona má právo získať niečo, čo by mohla milovať, ale nikto nemôže byť dlho šťastný za cenu klamstva. Jej tajomstvo prezrádzať nebudem, lebo by to ubralo podstatnú ingredienciu z čítania. Ale neverím, že sa niekomu pri tom nebude sťahovať hrdlo.

Ranneyovej sa v tomto románe podaril, aj keď nie celkom zásah do čierneho, potom to bola aspoň dobrá „trefa“. Možno trochu vážna atmosféra, no aj smiech cez slzy a šťastné náhody. Melancholické škótske počasie, kúzelná príroda vhodná do legiend. Bežné ľudské problémy a osudy. Fakt, že výnimočného človeka máte vedľa seba a ani o tom neviete. Dva póly, patriace k sebe. To som v knihe našla. Autorke by som vytkla časté rečnícke otázky, ktoré sa z niektorých strán sypú plným priehrštím, chvíľu to vyzeralo ako riešenie kvízu. Ale nakoniec ich beriem ako doplnok duševných rozpoložení postáv. Z predchádzajúcej skúsenosti s Ranneyovej knihami viem, že vnútorné súženie je pre jej hlavné hrdinky charakteristické. V tomto prípade to nie je na škodu. A nesmiem zabudnúť... nakoniec sa predsa len zjaví za záclonou v okne duch. Možno táto veta na záver vyznie zjednodušene, ale príbeh Skandální vztah je napísaný dojímavo pekne.

si-  

* * * * * * * * * * * *

The Lass Wore Black Karen Ranney

(Catriona & Mark Thorburn)

_________________________________