D. J. Blackmore
Sny utkané sluncem D.J.Blackmore
Emma odjíždí do Austrálie s příslibem výhodného sňatku s mužem, o kterém toho moc neví a s nímž se nikdy nesetkala. Jenže naděje jsou bohužel klamné a Emma si po nevyhnutelných zásnubách stále bolestněji uvědomuje, že pouta nemusí být ukována jen ze železa. Když se pak zamiluje do mladého trestance, zdá se, že její osud je zpečetěn… (Alpress, 2015)
≈ ≈ ≈
Príchod Emmy Colchesterovej do Newcastlu v Austrálii má dramatický koniec. Loď, na ktorej priplávala, sa potopí. Pred smrťou utopením ju zachráni neznámy trestanec, ktorý si v kolónii má odpykať doživotný trest. Na vďaku za život však nie je správny čas ani miesto.
Na Emmu čaká nepríjemné prekvapenie, keď zistí, že muž, za ktorého sa má vydať a poznala ho len cez listy, je na hony vzdialený jej predstavám. Dôstojník Gideon Quinn by totiž mohol byť jej starým otcom. Emma sa pokúša zmieriť so situáciou. Na cestu späť do Anglicka nemá peniaze a prísľub finančnej podpory matke a nezaopatreným sestrám je argument, ktorý Emmu udrží pri pláne vydať sa. Ako postava je pomerne mladá, má len 18 rokov.
Emma ako pastorova dcéra cíti potrebu pomáhať iným. Vypĺňa čas pomocou strýkovi, lekárovi, v nemocnici, kde ošetruje trestancov. Je to jedno z miest, kde sa jej medzi pacientmi naskytne príležitosť na stretnutie so svojím záchrancom Tobiasom Freemanom. Tobias bol odsúdený za vraždu násilníka, ktorý zneužil jeho sestru. Trestanci v Newcastle obývajú osadu pod vojenským dohľadom, ale môžu sa pohybovať pomerne voľne. Tobias si na trestanca dosť dovolí, nepotrebuje veľkú námahu na útek v noci z trestaneckej osady, aby sa potajme stretol so slečnou Colchestrovou a dokonca si s ňou zatancoval v prestrojení. Pomáha mu starý väzeň Kevin. Vojaci sa prílišnou dôslednosťou v strážení nezaskvejú.
Snúbenec nalieha, aby Emma stanovila definitívny dátum svadby, čo v nej vyvoláva stále zúfalejšie myšlienky a nevôľu. Lenže dala sľub... a verejne ho potvrdila pri zásnubách. Rýchlo rozvinutý cit musí ustúpiť povinnosti, a tak sa Emma a Tobias tak akosi nešikovne skrývajú. Quinn tuší, že Emma oňho nemá záujem a nakoniec, aj keby bol hlupák, dobre mienené poznámky okolia, ktoré si všíma Emmine správanie, by nemohol prejsť bez odozvy. Má páky, ktorými dokáže Tobiasovi znepríjemňovať už aj tak mizerný život.
Quinn a Emmina teta zdieľajú spoločné tajomstvo, svadba s Emmou je vlastne výsledkom Quinnovho vydierania. Quinn sa pokúša snúbenicu ukázniť a vykresať z nej vzorne poslušnú ženu. Emma mu chce vrátiť sľub. Quinn pomaly odhaľuje svoj v podstate tyranský charakter, odmieta Emme vrátiť slobodu a rovnako teta tlačí na neter, aby hľadela na zabezpečenú budúcnosť a neuviedla rodinu do hanby. Emma sa cíti v pasci. Tobiasovi je dovolené o nej iba platonicky snívať, hoci sa mu darí ukradnúť si sem-tam letmý dotyk. Vzťah Emmy a Tobiasa je v podstate „vzťahom na diaľku“. Tobias je vykreslený ako šľachetný muž, ktorý je len v zlom čase na zlom mieste. Žiaden drsný vydedenec, ktorý by sa mi hodil do konceptu príbehu viac.
Na Tobiasa sa usmeje šťastie, keď si ho všimne farárova žena a zamestná ho ako záhradníka. Ponúkne tak cestu dvom zaľúbencom ku krátkym schôdzkam. Musia čeliť nejednej prekážke. Sesternica Euphemia neskrýva závisť a nenávisť voči Emme a je odhodlaná odhaliť verejne jej nerestnosť. Ani Tobiasovi nie je Gideon Quinn ochotný prepáčiť, že sa netají náklonnosťou k jeho snúbenici. Prinúti ho pracovať na svojom dome, ktorý má byť svadobným darom, túži ho ponížiť až na dno ľudskosti a možno aj niečo horšie. Quinnova podlosť sa stupňuje, holdovanie alkoholu je jeden z tých menších hriechov, ktoré ukrýva pod navonok uhladeným dôstojníckym kabátom. Navyše v kolónii znepríjemňuje osadníkom život zbojník, ktorý vykráda domy. Aj táto skutočnosť zasiahne do životov zaľúbených hrdinov.
Spôsob, akým autorka vytvorila rýchly záver, bol priehľadný a vyslovene účelový. Vyriešenie trojuholníka medzi Tobiasom, Emmou a Quinnom mi prišiel na obsah všetkých predchádzajúcich kapitol lacný, nijako uchvacujúci, bez nápadu. Celé čítanie prirovnám k popíjaniu vlažného čaju. Autorka ponúka čierno-biele videnie. Postavy sú zobrazené plocho, veľa predstavivosti neponúkajú. Hlavne Emmina rodina pôsobí ako výtvor známej šablóny – panovačná teta s obmedzenými názormi, strýko pod papučou, staršia sesternica Euphemia, voči Emme nepriateľsky naladená, a podceňovaná mladšia Phoebe, v ktorej Emma nachádza kamarátku. Prvá polovica knihy bola pre mňa čakaním na to, že ma príbeh „chytí“. S pribúdajúcimi stranami sa to mierne zlepšilo. Autorkin štýl má poznateľný nádych spisovateľskej prvotiny a dojmu nepomáhal ani nie celkom uhladený preklad. Dialógy so zbytočnými replikami, vyznievajú mierne naivne, zjednodušene. Unikala mi schopnosť príbehu vtiahnuť do hĺbky. Vykresleniu atmosféry chýbala tá správna prísada. Čitateľ všetko dostáva priamočiaro až jednoducho.
Najviac ma sklamala postava Tobiasa Freemana. Podľa mňa mu autorka nevytvorila výraznú osobnosť, ktorou by ma zaujal a získal si ma, čo v konečnom dôsledku ochudobnilo celý príbeh. Nemôžem ho nazvať nesympatickým, to určite nie, ale nie je ani zvlášť zapamätateľný. Román nezanechal vo mne výraznú čitateľskú stopu, ale nechcem odrádzať. Nesplnil síce moje očakávania, z istého uhla pohľadu je však príjemný, i keď nie výnimočný. Skoro ako loďka pohojdávajúca sa na hladine mora. Je to jednoducho v pohode, ale žiadne vzrušenie na vás z modrých vlniek nevykukne.
si-
____________________________________________________________
