Choď na obsah Choď na menu
 


Laura Lee Guhrke

 

 The Girl-Bachelor Chronicles Laura Lee Guhrke

 

     the-girl-bachelor-chronicles.jpg  

   the-girl-bachelor-chronicles1.jpg

 

~ ~ ~ ~ ~ ~ 

1. ...a pak ji políbil (Emmaline Dove & Harry Marlowe) 

2. Pletichy krásného vévody (Prudence Bosworth & Rhys de Winter) 

3. Gentlemanovy tajné touhy (Maria Martingale & Phillip Hawthorne)

4. Svádění jako lék (Daisy Merrick & Sebastian Grant)

~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~

 

1. ...a pak ji políbil Laura Lee Guhrke

Ve ctnostných dámách někdy dřímá více vášně, než by se znalec žen domníval. Emmalina Doveová je mladá půvabná dáma, která se může pyšnit všemi ctnostmi. Tajně si hýčká velký sen: vydat vlastní knihu o etiketě. Napsala jich už několik a všechny předložila k posouzení vikomtu Marloweovi, který vlastní největší londýnské nakladatelství. Jako jeho oddaná sekretářka chová velké naděje ovšem jen do chvíle, kdy zjistí, že ten prolhaný darebák odmítal její knihy, aniž z nich přečetl jedinou stránku! Harry jakožto zkušený nakladatel a znalec žen pokládá knihy o etiketě za vrchol nudy. Kromě toho nevěří, že by jeho spořádaná sekretářka dokázala napsat knihu, která by stála za přečtení. Je sice spolehlivá, ale nemá jiskru. I on se ovšem přepočítá - jednoho dne zjistí, že nevýrazná šedivka Emma odešla beze slova vysvětlení z práce a dokonce si dovolila začít psát do novin. Jak si něco takového vůbec mohla dovolit? Na něco takového není miláček žen Harry zvyklý, a tak se rozhodne uštědřit Emmě lekci. Hodlá slečnu Doveovou naučit pár věcí, které jsou etiketě na hony vzdálené. Když ji ale políbí, ke svému úžasu zjistí, že jeho bývalá sekretářka v sobě skrývá více vášně, než by se nadál. A Emma si uvědomí, že si z touhy po spořádanosti nechala spoustu nádherných věcí proklouznout mezi prsty. Nyní je rozhodnuta dohnat, oč přišla - i když při tom bude muset hodit za hlavu všechny své ctnosti, na něž byla tolik pyšná. (Domino, 2012)

~ ~ ~ 

  Mať sekretárku ako je slečna Emma Doveová je pre lorda Harryho Marlowa šťastím. Nielenže je za každých okolností dochvíľna, pragmatická, spoľahlivá, dokonale presná a pod jej taktovkou funguje vydavateľstvo ako hodinky, ale navyše sa Marlowe môže denne spoľahnúť na detailný harmonogram práce, dobrú kávu, presne takú, akú má rád, zvládnuté stretnutia s nepríjemnými osobami a vždy načas kúpený ten najvhodnejší darček pre členov rodiny či milenku. Slečna Doveová je jednoducho stále po ruke. Jej jedinou chybičkou je, že ho otravuje svojím rukopisom a túžbou stať sa spisovateľkou. V slabej chvíli jej teda Harry sľúbi prečítanie rukopisu, no má dôležitejšie starosti – obchod a päť žien na krku, ktoré ho lákajú do všetkých možných pascí v túžbe nájsť mu vhodnú manželku. A tak sa Emminho rukopisu sotva dotkne.

  Urazená Emma, ktorá pochopí, že si Marlowe neváži jej prácu ani túžby aspoň natoľko, aby venoval pár minút jej dielu, zo dňa na deň opúšťa kanceláriu. A pre Marlowa nastáva katastrofa...

  Rýchlo zisťuje, aká bola prítomnosť slečny Doveovej dôležitá. Jej odchod berie ako momentálny truc a snaží sa ju nalákať späť. Lenže je neskoro. Emma zakotvila u konkurencie. Nevydajú jej síce knihu, no môže uverejňovať v novinách stĺpček pod pseudonymom. Na Harryho veľké prekvapenie sa rady pani Bartlebyovej stávajú senzáciou a sú populárne čím ďalej tým viac. Hovoria o nich všetky ženy, dokonca i v jeho dome, a keď chcú páni držať krok so svojimi polovičkami, musia chtiac-nechtiac venovať pozornosť pani Bartlebyovej tiež.

  Emma sa teší z úspechu. Až do chvíle, kým sa jedného dňa neobjaví vo vydavateľstve nový šéf. Lord Marlowe. Kúpa novín a ich riadenie mu uberajú drahocenný čas, preto navrhne Emme nový typ vzťahu - partnerstvo. Emma Doveová sa dokázala presadiť vlastnými silami a umom a ešte niečo navyše - zaujať lorda Marlowa. Zrazu ju vidí inými očami, trávi s ňou viac času a napočudovanie v ňom vzbudí túžbu. Patrí mu medaila za trpezlivosť, keď sprevádza Emmu po meste a obchodoch, aby sledoval, kde pani B. zbiera inšpiráciu pre svoje články. Jeho zábavkou pri tom je predstavovanie si Emmy v trochu iných, chúlostivejších situáciách. Nanešťastie to je to najvzrušujúcejšie, čo sa medzi týmito riadkami dá nájsť.

  Marlowova sestra Diana odhalí pravú totožnosť pani Bartlebyovej a požiada Emmu o pomoc pri prípravách svojej svadby.

  Medzitým si Marlowe na vlastné prekvapenie užíva Emminu spoločnosť, spoznáva jej povahu i zmýšľanie a krok po kroku ju núti odkladať zásady slušného správania, ktoré vyznáva. Pekne jedno pravidlo po druhom.

  „...a pak ji políbil.“ Od tej chvíle si Harry uvedomuje, že po Emme túži stále silnejšie a už to nie je nevinné priateľstvo. Emma v sebe odhaľuje ženu túžiacu napriek všetkej zviazanosti po zážitkoch. Kým sa však medzi nimi niečo udeje, kniha už speje do poslednej tretiny. A bohužiaľ pre mňa, práve tá bola o trochu zábavnejšia než zvyšok.

  Navzdory všetkým Harryho snahám Emma nepodlieha jeho šarmu tak rýchlo. Nakoniec, nemieni sa stať Harryho milenkou. V rade mnohých. Sama musí nájsť svoje vlastné ja. To jej radí prijať odopierané, čo jej Marlowe ponúka.

  Ani pôvodné predsavzatie ju neuchráni pred „údelom“ milenky a napokon trávi čas s Marlowom vo vidieckom domčeku, ktorý kúpil kvôli „stretnutiam“. Kým sa priblíži posledná kapitola, Emma si uvedomí, že chce od rozvedeného muža, ktorý nemieni znova uviaznuť v bezvýchodiskovom zväzku, viac. Dáva Harrymu zbohom. Dá zbohom i pani Bartlebyovej. A začne písať knihu. To má lord Marlowe už len pár strán na to, aby si urobil poriadok vo vlastných citoch a ukážkovo požiadal slečnu Doveovú o ruku.

  Dej je v podstate založený na konverzácii hlavných hrdinov a udalosti sa až tak nepredbiehajú. Skĺzajú skôr do monotónnosti a opakovania. Nedá sa povedať, že by sa autorke podarilo situácie oživiť čímsi novým a nevídaným. Všetky sú známe a nájdete ich x-krát opísané v mnohých iných knihách (často - musím to napísať - záživnejšie). Príbehu by pomohlo, keby bol o čosi svižnejší.

  Vzťah medzi Harrym a Emmou mal väčší potenciál. Iskrenie medzi nimi osciluje medzi fádnosťou (ktorá sa chvíľami nedá vydržať) a riedkym napätím. Toho mohlo byť v knihe o čosi viac. Dominantný muž - vzdorujúca žena, ktorá bojuje za uznanie; to si žiada niečo, čo zo stránok doslova vybuchuje. Emma tu skôr vystupuje v pozícii niekoho, kto sa len jednoducho necháva unášať vlnami prísne zošnurovanej spoločnosti a názormi okolia. I keď sú postavy sympatické, chýba im výnimočnosť, na ktorú sa nedá zabudnúť. Myslím, že si zaslúžili silnejší príbeh. 

 

si-

    ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~

 2. Pletichy krásného vévody Laura Lee Guhrke

Domnívala se, že je nejšťastnější ženou v Londýně. Byl to omyl?
Prudence Bosworthová dlouhá léta žila ze skrovného platu švadleny a z romantických představ o pravé lásce, která ji možná jednou potká. Dočkala se však něčeho zcela jiného: obrovského dědictví po otci, kterého nikdy neviděla. Stačí když se do roka provdá a bude z ní velmi bohatá mladá dáma. V tom Prudence velký problém nevidí - poté, co spatřila jistého vévodu, nemá o svém vyvoleném sebemenší pochyby. 
Vévoda ze St. Gyres je světem protřelý muž, který svůj cynismus skrývá za maskou neodolatelného úsměvu. Topí se sice v dluzích, ale taková patálie se dá přece snadno vyřešit sňatkem s bohatou dědičkou. Například s tou naivní švadlenkou, které spadlo do klína celé jmění.
Romanticky založenou Prudence by nikdy nenapadlo, že se o ni krásný vévoda zajímal z čistě zištných důvodů. Když zjistí, že mu šlo od samého začátku jen o peníze, zhroutí se jí celý svět a zruší zasnoubení. A právě tehdy Rhys ke svému úžasu zjistí, že ji miluje. Bude mu však Prudence ochotna odpustit? A znovu uvěřit? Milovat ho totiž nikdy nepřestala. 
(Domino, 2013)

~ ~ ~ 

  Anotácia príbehu na prebale knihy v podstate prezrádza všetko, čo v ňom nájdete. Vrátane základnej charakteristiky hlavných postáv. On je cynik a egoista, ktorý sa na ňu díva ako na naivku so sklonom k romantizmu bez absolútnej skúsenosti. A odhadne ju vlastne celkom presne. Jej naivita mu hrá do karát. V prvom rade je preňho dedičkou a ide mu naozaj len o jej peniaze. V tomto mene koná i rozmýšľa. A pretvárka sa stáva jeho pravou tvárou. Ťažko uveriť, že by k nej zrazu ako mávnutím čarovného prútika zahorel pravými citmi. Osobne za najväčší nedostatok považujem, že postavy počas celého príbehu zachovávajú status quo (v správaní aj v konaní) a neprechádzajú žiadnym výrazným vývojom. Ani jeden z hlavných hrdinov nemá veľké predpoklady vzbudiť v čitateľovi výnimočné sympatie. A príbeh plynie jednotvárne od začiatku až do konca. Je to, ako keby ste kráčali po dlhej rovnej ulici, na ktorej sa pravidelne opakujú tie isté budovy a nič výnimočné, čo by upútalo vašu pozornosť, na nej neobjavíte.

  Jedna z vecí, ktorá môže vyvolať vo výbere postáv sympatie, je skutočnosť, že autorka nerobí zo svojej hrdinky výstavný typ, ale obdarila ju trochu plnšími krivkami a dáva skrz nej najavo, že príťažlivé nemusia byť len štíhle ženy s dokonalou postavou. Sympatické snáď môže ešte byť aj to, že sa považuje za sebestačnú osobu, ktorá je schopná rozhodovať sama za seba.

  Prudence Bosworthová je jednou z mladých žien z nájomného domu na Little Russell Street, ktoré sa starajú o vlastné živobytie. Nečakane jej po istom bále, kde úmorne upravuje róby bohatých žien a kde sa prvýkrát stretáva s vojvodom zo St. Cyres, padne do lona dedičstvo po otcovi, ktorý sa síce k nej počas života nepriznal a jej matku opustil, ale prebudené svedomie ho núti odčiniť svoje hriechy. Ako ospravedlnenie jej odkáže majetok, ktorý z nej robí najbohatšiu dedičku priam na celom kontinente, ak nie na svete. Kto by také čosi nevítal? Prudence sa teda nebráni – ani podmienke, na ktorú je dedičstvo viazané. Nájsť si v novom postavení manžela predsa nebude problém. Napriek tomu, že nepochádza z tej správnej spoločenskej vrstvy. Čo všetko je možné v jej novo nadobudnutej pozícii ľahko prehliadnuť, sa čoskoro dozvie.

  Netrvá dlho, kým sa vo svojej novej pozícii objaví v spoločnosti a kým si ju všimne muž, ktorému padla do oka už na bále, kde opravovala šaty jeho potenciálnej snúbenici. Čo spraví muž, topiaci sa v dlhoch, ktorého jedinou devízou je titul, keď sa dozvie, že práve z tejto ženy sa stala boháčka, nie je ťažké uhádnuť. Nasleduje cielené stretnutie v galérii, pozvánka na piknik pri jazere, kde ju učí chytať ryby, presvedčivo zahrané divadlo na bále, kde predstiera, že by mohlo dôjsť k jeho zasnúbeniu s inou ženou, aby v Prudence vyvolal žiarlivosť, poistenie podpory ako žiaduceho manžela zo strany Prudencinho strýka prostredníctvom vydierania...

  Prudence je dôverčivá a Rhys zo St. Cyres sa s ňou zahráva. Všetko vypočítavo plánuje tak, aby získal, čo chce. A Pru mu na to celé naivne skočí, zhltne mu to aj s navijakom. Nedá sa povedať, že by narážky na to, že vojvoda skrýva svoje tajomstvá – najväčšie spojené so smrťou brata a zlým vzťahom k matke – vo mne vyvolali žiadané sympatie. Vojvoda stále ostáva postavou, ktorá nevyznieva pozitívne už od svojho prvého nástupu v príbehu.

  Prudence úspešne odoláva snahe svojej tety vydať ju za bratranca, aby dedičstvo ostalo v rodine. Ale tak, ako cítiť neúprimnosť z jej vlastnej rodiny, ktorá sa o ňu nanovo zaujíma práve vďaka zvesti o dedičstve, niet okolo nej vlastne ani žiadnej inej úprimnej postavy (okrem priateliek na Little Russell Street, ktoré však do príbehu nijako výrazne nezasahujú; sú len potrebnou kulisou, ktorú autorka vhodne použije a vloží im do úst vhodné slová). Dokonca aj sám vojvoda ju varuje, že ho vidí príliš pozitívne a že skutočnosť je oveľa horšia, ale ona sa svojho naivného ružového pohľadu nevzdáva.

  Už prvá kniha série naznačila, že autorka stavia príbeh viac na dialógoch. Podľa mňa je ich v knihe snáď až prebytok. Autorka mohla čo-to vypustiť a vôbec by to príbehu neublížilo. Takto sa dej len pomaly posúva vpred a chýba mu žiadaná dynamika, pretože ani v samotných rozhovoroch nie je iskra. Hoci spomedzi riadkov prebleskuje čosi, čo má ambíciu vytiahnuť príbeh z priemeru, v jeho podstate sa to nedarí. Udupáva ju aj Prudencina naivita. Vojvoda premyslenou taktikou docieli, že mu sama Pru povie o svojom dedičstve (Rhys sa tvári, že o ňom nevie, čo by malo jeho záujmu dať punc úprimnosti), a tak ich zasnúbeniu nič nebráni. Pru sa v záchvate svojej naivity nechá uniesť natoľko, že dokonca už uvažuje o svadobnej ceste a rekonštrukcii vojvodovho majetku, no on ma celkom iné plány.

  Cesta po chátrajúcom panstve u Rhysa vyvoláva nepríjemné pocity. No nie je schopný prekročiť svoj tieň a zveriť sa s prebudenými morami. Dokonca neprekonáva ani svoj chlad a akýsi náznak náklonnosti k Prudence je príliš chabý a slúži len na uspokojenie telesných potrieb. Uveriť, že vďaka nej sa v ňom čosi prebúdza, môže čitateľ len veľmi ťažko. Konfrontácia jej čistoty a jeho skazeného života je málo presvedčivá. Praktiky, ktorými sa poisťuje vo vzťahu k Pru, nie sú sympatické a ona je príliš naivná, aby ho prehliadla. Čitateľ ju môže väčšinu času len ľutovať a čakať na moment, kedy sa tak stane. No bohužiaľ jej to trvá takmer do konca a Rhys má na nápravu potom už len niekoľko strán. Na tom malom priestore sa autorka pokúša presvedčiť čitateľa o tom, že si uvedomil vlastné chyby, chce zmeniť svoj život a pochopil svoje city.

  Aj na ceste po panstve sa vojvoda dokonale pretvaruje a jeho správanie je vynikajúce klamstvo. Ono vlastne aj jeho celý vzťah k Prudence je viac klamstvom, než čosi postavené na úprimnom záujme. Úprimný je iba v jedinom, že ho Prudence od prvého momentu priťahuje ako žena, ale je jasné, že ide o telesnú príťažlivosť. Rhys je človek manipulujúci všetkými ako figúrkami. To, že nič nebolo šťastnou náhodou, ale fraška pôsobiaca na Prudencine city, nabúra jej romantickú predstavu. Ani rodinní príslušníci oboch hrdinov nemajú potenciál nijako sa stať pre čitateľa sympatickými. Nie sú príjemní ani milí. Ani nemajú ambíciu sa takými stať. V zásade je tak príbeh postavený na pretvárke a faloši (Rhys svoju pretvárku nazve vznešene taktikou) a ako taký vo mne osobne nevyvolal pozitívny pocit. S týmto vedomím sa mi príbeh nečítal dobre.

  Rhys si skutočnosť, že Pru bola, či je, tým najvzácnejším v jeho živote a že si ju bude musieť zaslúžiť, uvedomí na necelých dvoch stranách. Na nápravu má však už len asi tridsiatku strán. A to napovedá o charaktere urýchleného konca príbehu. A popravde, osobne som sa ho nevedela dočkať. Príbehu napriek všetkej snahe chýba čarovná iskra. Netvrdím, že kniha sa nemôže páčiť, ale mne osobne sa hlboko v mysli neusadila a považujem ju za priemernú. Nič výnimočné ani nezabudnuteľné tu nie je. Hoci príbeh neublíži, obávam sa, že ani neohúri.

-sa

 

~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~

3. Gentlemanovy tajné touhy Laura Lee Guhrke

Věděl, co je jeho rodová povinnost. Ale nemohl popřít, co cítí. 
Marie Martingaleová vyrůstala jako dcera kuchaře na panském sídle, vždy srozuměna s tím, do jaké společenské vrstvy patří a jaký život ji čeká. Nemohla tušit, že v sedmnácti se do ní zamiluje mladší syn domácího pána! Tajný sňatek je už na spadnutí, ale v té chvíli zakročí starší bratr Filip. Přece si kuchařova dcera nemůže vzít šlechtice! Přesvědčen o své pravdě Filip chystaný sňatek překazí.
Uplyne dlouhých dvanáct let a Marie hledá místo, kde by si mohla zřídit vlastní pekárnu. Náhoda tomu chtěla, aby zvolila prostory v sousedství Filipova domu. Po letech se nečekaně potkávají - ona, které zhatil štěstí, a on, který... který v ní nachází zalíbení. Filip si to ale odmítá připustit: takový nerovný vztah, co by tomu řekli ostatní?
Jak ale plyne čas, ve Filipově srdci začnou převažovat city nad smyslem pro rodovou povinnost. Podléhá Mariinu kouzlu stále víc a jednoho dne ji požádá o ruku. K jeho úžasu však Marie odmítá - a Filip pochopí, že ji bude muset o upřímnosti své lásky přesvědčit způsobem, jaký by mu byl ještě nedávno zcela proti mysli... 
(Domino, 2013)

 

~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~

4. Svádění jako lék Laura Lee Guhrke

Odmítat lásku? To může být dobrý způsob, jak nakonec poznat tu pravou…

Londýnská vysoká společnost má pramálo pochopení pro mladou ženu bez patřičného rodinného zázemí, zejména pak pro takovou, která se musí sama starat o živobytí. Avšak když Daisy Merricková dostane výpověď z dalšího zaměstnání, v její nezkrotné mysli se zrodí plán, který by jí mohl zajistit budoucnost, o jaké se jí dříve ani nezdálo. Má to však háček. Úspěch celého plánu závisí na jednom konkrétním muži. A je to ten nejnesnesitelnější a nejtvrdohlavější muž, jakého kdy potkala. 

Sebastian Grant, hrabě z Avermore, je proslulý spisovatel a prostopášník. Jeho tvorba však poslední dobou prochází krizí a i on sám si připadá vyhořelý, k ničemu. Nejvíce ho ovšem rozlítí, když mu nespokojený nakladatel pošle jako pomocnici mladou nezkušenou dívku. Zprvu ji úplně odmítá, pak se ji pokouší svést..., ale zakrátko zjistí, že mu Daisy přináší inspiraci. Navíc mu její přítomnost přestává být protivná, naopak cítí, že bez útlé rusovlásky si už neumí svůj další život představit... (Domino, 2014)

 

 ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~ ~

 

___________________________________________________________________

   http://lauraleeguhrke.com/

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.