Kristan Higgins
Blue Heron series Kristan Higgins
Séria o rodine Hollandovcov (z Manningsportu v štáte New York) a ich Blue Heron Vineyard. Hollandovci sú spätí s vínom, rodinu tvoria tri sestry - Faith, Honor, Prudence a brat Jack, ovdovelý otec, večne sa naťahujúci starí rodičia,. Séria sa venuje aj ich priateľom, dvojičkám Connorovi a Colleen, majiteľom najobľúbenejšieho podniku v meste.
1. THE BEST MAN – Faith & Levi (2013)
2. THE PERFECT MATCH – Honor & Tom (2013)
3. WAITING ON YOU – Colleen & Lucas (2014)
4. IN YOUR DREAMS – Emmaline & Jack (2014)
5. ANYTHING FOR YOU – Connor & Jessica (2015)
≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈
V slovenčine vyšlo v sérii Modrá Volavka:
≈≈≈
1. Ženíchov svedok
Každé zlomené srdce vylieči nádej
Hlavná hrdinka Faith Hollandová sa po dlhoročnej známosti má vydávať za Jeremyho, lenže jej nastávajúci v kritickej chvíli prezradí prítomným svoje tajomstvo. Svadba sa teda nekoná a Faith krátko po tom, ako ju ženích nechal stáť pri oltári, opustí rodné mesto a usadí sa v San Franciscu. Po čase sa však vráti do vinice Volavka. V krásnej prírode bojuje s duchmi svojej minulosti, ale zároveň si dožičí aj pohárik dobrého červeného, podobne ako Levi Cooper, miestny policajný veliteľ a najlepší priateľ jej bývalého snúbenca. To on kedysi dávno zabránil jej sobášu a teraz sa stáva aj dôvodom, prečo sa Faith rozhodne zostať vo Volavke. (Ikar, 2016); Návrat na vinici (Ikar CZ, 2016)
≈≈≈
2. Manželstvo z rozumu
Nikdy nevieš, kde ťa stretne šťastie
Honor Hollandová dostala od svojej celoživotnej lásky kopačky. A len o tri týždne sa jej milovaný zasnúbi s jej najlepšou priateľkou. Húževnatá Honor sa rozhodne nežialiť, zdvihnúť hlavu a ísť ďalej, lenže to sa v malomeste ľahšie povie, než vykoná. Z náhleho popudu, no najmä z túžby vzbudiť vo svojom ex-priateľovi žiarlivosť, navrhne šarmantnému Britovi Tomovi Barlowovi dočasné manželstvo z rozumu. Je to však správna voľba? Nastáva pre ňu hektické obdobie – snúbenec, ktorého v podstate nepozná, roztržka s bývalou najlepšou priateľkou, náročná práca v rodinnom vinárstve. Túži po romantickej láske, ale to predsa nemôže vyjsť s mužom, ktorý sleduje celkom iný cieľ. (Ikar, 2016); Dokonalá partie (Ikar CZ, 2017)
≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈≈
Úvod príbehu Ženíchov svedok vyzerá ako z amerického romantického filmu na sobotný večer – s rovnakým typom rozprávača (hlavnej hrdinky) a... rovnako končiacim prológom. Ten, kto tento raz nechá partnera kvôli vlastným dôvodom pred oltárom, je ženích. Bol to síce krásny pár, o ich láske v meste nikto nepochyboval, ženích bol dokonalý, krásny, bohatý, no on paradoxne nemôže spojiť svoj život so ženou...
Faith Hollandová sa po tomto fiasku – hoci, povedzme si pravdu, v živote sa dejú aj horšie katastrofy; no čo nie je katastrofou v malom provinčnom mestečku s provinčným zmýšľaním? – márne snaží nájsť normálny vzťah. Aj posledné rande skončí neslávne a skôr ako sa rozhodne, že sa zo San Francisca, kam sa po neúspešne zavŕšenom vzťahu utiahla, vráti domov, zavolá jej jedna zo sestier a povie jej, že by tak mala urobiť čo najskôr, alebo aspoň skôr než sa ich otec stihne oženiť s istou podivnou ženou Loren.
Hollandovci sú trojgeneračná ukričaná rodina, ktorej život rámcuje rodinný podnik – vinice Volavka. Tie patria k mestečku Manningsport od nepamäti. Tu pracujú všetci, okrem Faith, ktorá sa venuje záhradnej architektúre. Žena, ktorá si robí zálusk na jej ovdovelého otca, je uvrieskaná, vykreslená v zmysle „bez bázne a hany“ od spôsobu vyjadrovania až po obliekanie. Deti chcú od nechcenej nápadníčky otca zachrániť, takže úloha nájsť mu niekoho iného pripadne na Faith. Tá sa domov vracia zatiaľ na dva mesiace s plánom na rekonštrukciu starej maštale na miesto, ktoré si budú ľudia prenajímať na oslavy. No... čitateľ si teda už na úvod príbehu uvedomí, že narazil na množstvo amerického klišé. Skladá sa obraz amerického malomesta, v ktorom každý každého pozná a všetci o všetkých všetko vedia, v ktorom na ulici nezakopnete bez toho, aby to niekto nevidel a na rohu nezašepkáte nič, čo by niekto nepočul. Priestor, kde sa nič neutají a nikto neujde drobnohľadu milých spoluobyvateľov – občas bizarných postavičiek všetkých vekových kategórií.
Faith po návrate domov všetko pripomína Jeremyho, lebo hoci sa rozišli v dobrom, nevie sa od neho odpútať. A hneď po príchode sa jej pripomenie aj niekto iný – Levi Cooper, policajný šéf, ktorý jej uštedrí pokutu za nedodržanie rýchlosti a ktorému ona celé roky zazlieva, že o svojom najlepšom priateľovi Jeremym všetko vedel, no včas ju nevaroval. Levi pochádza z opačného konca mesta – parkoviska karavanov – kde sa netmolia turisti dychtiaci po krásnom výhľade a debničke dobrého vína. No napodiv medzi týmto Levim a synom bohatých rodičov Jeremym sa zrodilo priateľstvo – a práve minulosť autorka odhaľuje prostredníctvom spomienok, ktoré sa vplietajú do myšlienok hlavných protagonistov príbehu. A tieto spomienky na detstvo a dospievanie ozrejmujú aj vzťahy medzi jednotlivými postavami a zároveň postupne odkrývajú dôvody ich konania či správania.
Faith sa v rodnom meste potýka s ľútosťou a dostáva sa do nepríjemných situácií. Jej konanie je spočiatku nasmerované k cieľu vyhnúť sa bývalému snúbencovi. To ju občas dostáva do podivných situácií – ako keď skončí uväznená v okne na toalete miestnej reštaurácie (mimochodom, ktorý záchod dokáže spláchnuť zavinovací pletený sveter, resp. dokáže niekto spláchnuť sveter?). Podľa mňa sa Faith voči Jeremymu správa neadekvátne a miestami prehnane a nepochopiteľne (mieni sa mu vyhnúť, ale stále si telefonujú?). Navyše celý čas vyzerá ako naivka, ktorá jediná si nevšimla to, čo väčšina ľudí okolo nej vedela. Vystihujú to Leviho slová: „Mala by si dospieť, Faith.“
Obrázky malomestského amerického života sú presne také, ako očakávate. Aj s Leviho „policajnou“ prácou, ktorá je skôr o urovnávaní susedských sporov a vyťahovaní sliepok či psov spod verandy. Ničím prekvapivý nie je ani jeho vzťah k sestre Jess, o ktorú sa po matkinej smrti stará a chce, aby z nej niečo bolo. Jess sa na univerzite nepáči, z čoho pramenia jej spory s bratom. Levi považuje Faith za princeznú, ale nezabúda si celý čas pripomínať, že sa na ňu zároveň díva ako na ženu, s ktorou by si dal povedať. Sympatické je, že Faith nie je modelka.
Do príbehu sa vzhľadom na generačný rozsah a malomestské prostredie vplieta aj mnoho životov a vzťahových problémov ďalších postáv, napr. súrodencov či priateľov, so životom ktorých je Faith po návrate domov konfrontovaná. Niektoré z nich sú znova stereotypné – napr. postava Leviho pomocníka Everetta, Faithina kamarátka Colleen. Niektoré reminiscencie nesú gýčový nádych ako „piknik“ pri vodopáde, obraz Faithinho svadobného dňa aj s fotografiou s nevestou, ktorá vyhrala celoštátnu fotografickú súťaž a mnohé ďalšie, ktorých je v knihe celé priehrštie, občas akoby ich autorka sypala z rukáva na počkanie. Niektoré z nich mali vytvoriť kontrast vo vzťahu k tomu, čo sa okolo Faith deje vzápätí. Je to predvídateľné a známe. Iste, istú dávku klišéovitosti, stereotypu a predvídateľnosti v takýchto príbehoch čitateľ očakáva. To, ako to prijme, je na autorskom majstrovstve.
Faith si spočiatku len ťažko získavala moje sympatie, napriek všetkej autorkinej snahe. Ku koncu príbehu to síce bolo o čosi lepšie, ale aj tak to nebolo nič výnimočné. Spočiatku sa správa i koná ako hysterka, je preexponovaná a točí sa stále dookola. V myšlienkach i v slovách. Takže máte pocit, že čítate stále to isté. A keď sa Faith odsťahuje od starých rodičov, jediný byt, ktorý dostane, je ten v bytovom dome, kde býva aj Levi Cooper... A ten Faithin je „prekvapivo“ rovno oproti jeho bytu.
Prvú polovicu knihy je ich vzťah podivne vlažný. Vnímajú sa skôr negatívne, Faith Levimu nevie odpustiť zmarenú svadbu. Spomienky na školské roky čo-to odkrývajú, ale stále to nie je o výrazných sympatiách. Ani jeden z nich pri vzájomnom stretnutí neprejavuje nadšenie. Levi je skôr ľahostajný, Faith sa najčastejšie červená. Ak si vymenia niekoľko viet, je to skôr uštipačné než príjemné. Čo iné ako zistenie, že jej sused je celkom iný a že o ňom vlastne vedela tak málo, by ju malo čakať? No bývať s ním v jednom dome má pre ňu aspoň jednu výhodu – Levi jej pomôže pri epileptickom záchvate (tými Faith trpí od detstva). No... ono tým skutočným záchrancom je vlastne jej pes Blue, ktorý Leviho k Faith pred záchvatom privedie. Je jasné, že autorka má rada psy – podľa toho, čo som čítala, sa v jej knihách objavujú často. Blue je vykreslený ako bláznivý, ale milý, no pre mňa bol vo viacerých ohľadoch nevychovaný.
Od tohto momentu by sa ich vzťah mal podľa predpokladu kamsi posunúť. Chvíľu to však ešte trvá. Večné Faithine problémy s citovým a vzťahovým životom ma akosi nebrali. Ani problémy v manželstve jej sestry Pru. Dokonca ani snaha nájsť otcovi inú ženu ako Lorenu. Na Faith čaká nové nevydarené rande a vzdychanie nad príťažlivosťou alfasamca Leviho. Autorka sleduje všetko možné okolo, vzťahy v rodine, Faithinu realizáciu ako záhradnej architektky. Romantická linka sa medzi tým akosi stráca. Ak nejakú nájdete. Podľa mňa jej tu veľa nie je – mala som pocit, že ju skôr treba hľadať, aj potom, čo sa Faith a Levi dajú konečne dokopy... či skôr spolu skončia v posteli.
Viem, že hlavný hrdina tohto typu kníh, je dokonalý. Ale nestačí to len skonštatovať? Načo toľké vyvaľovanie očí a „slintanie“, ako to robí Faith: „...ako by žena mohla odtrhnúť pohľad od takého dokonalého, krásneho tela? Ramená mal až absurdne mužné a svalnaté, hruď pevnú, širokú. A tie tehličky na bruchu sa hypnotizujúco vlnili, boli až zázračne dokonalé.“ Áno, každá žena rada uprie zrak na dokonalé mužské telo, najmä ak ide o muža, ktorý pôsobil v armáde. Veď predsa vieme, že vyzerá, akoby vypadol zo stránok fitness časopisu, ale prirovnanie: „Levi Cooper bol čosi ako čarovný jednorožec?“ Zrejme si pod tým každý/každá predstaví svoje... A navyše o tom, že spolu spali musí hneď vedieť celé mesto. Medzi Faith a Levim je to... no romantické to nie je. Je to... divné... neviem, moderné? Nasleduje množstvo slov o tom, čo toto ich „chodenie“ vlastne znamená. Ani jeden z nich podstatu vzťahu nepomenuje – pravda, v posteli im to klape. Množstvo slov, množstvo komentárov (občas expresívnych), ale... iba slov. Vata, šliapanie v kruhu. Romantika? Nuž, iba ak za romantické považujete Leviho gesto, vďaka ktorému Faith pochopí, že pocit viny, z ktorého sa vyvinula trauma z toho, že zavinila pri nehode matkinu smrť, ju trápila celkom nezmyselne dlhé roky. A to zmení aj Leviho pohľad na ňu. (Mimochodom, rada by som videla chlapa, ktorý dokáže bez úhony vstať z vane plnej vody a peny s nohami ženy obtočenými okolo svojich bokov (a že to nie je žiadne pierko), bez problémov z nej vyliezť a vypochodovať s ňou bez úrazu z kúpeľne.)
Na záver nechýba bývalá, ktorá chce od Leviho novú šancu. Následne logická hádka, rozchod, uvedomenie si chyby, opätovné stretnutie a... očakávaná svadba, tento raz už naozaj.
Autorka používa neformálny jazyk a v ňom veľa slangu. Nie žeby som proti tomu niečo mala, rozumiem, že to má navodiť atmosféru bezprostrednosti a autenticity prirodzených rozhovorov. Dokonca sa tu objavujú humorné situácie... alebo čosi, čo by malo humorne vyznieť. Nakoniec, to sľubuje aj anotácia z autorkiných príbehov. Mne však postavička snaživého Leviho pomocníka na policajnej stanici ani situácie, ktoré sa okolo neho vďaka jeho „nešikovnosti“ dejú, príliš humorné neprišli. Bolo to umelé a no... gýčové. Na „vtipných“ poznámkach som sa až tak nezabávala. Asi mi sedí iný typ humoru a miestami aj slovníka. Toto je na mňa príliš... americké. Tá príchuť je tu a je neodbytná ako chuť arašidového masla. A to buď máte radi, alebo to neznášate.
Netvrdím, že všetky tieto aspekty nemôžu niekomu vyhovovať. Ak máte radi americkú šablónu, malomesto a nevadí vám ukričaná rodina s uletenými členmi, potom si zrejme užijete oddychové čítanie. Mňa toto čítanie neoslnilo ani výnimočne nenadchlo a po ďalšej časti série možno (!) siahnem v prípade, že nebude nič iné na obzore. Finančne však do nej iste nezainvestujem.
≈≈≈≈≈≈≈
3. Šance na štěstí (Ikar CZ, 2018)
4. Ve tvých snech (Ikar CZ, 2019)
__________________________________________________
