Červená knižnica

Julianne Donaldson

Panstvo Edenbrooke

Julianne Donaldsonová

Marianna Daventryová by urobila čokoľvek, aby unikla nudnému životu v anglickom Bathe a prejavom lásky nechceného ctiteľa. Ako dar z neba odrazu prichádza pozvanie pre ňu a sestru, dvojča Cecíliu, na návštevu rozľahlého vidieckeho panstva Edenbrooke. Marianna sa chopí príležitosti a vydáva sa na cestu. Starej mame musí sľúbiť, že sa bude správať ako skutočná dáma, hoci to sa jej veľmi nedarí. Teší sa však, že si oddýchne a užije milovaný anglický vidiek. Cecília si robí nádeje na príťažlivého dediča panstva Edenbrooke. Marianna sa však zakrátko presvedčí, že aj najdômyselnejšie plány sa môžu vymknúť z rúk. Zapletie sa do nečakaného dobrodružstva pretkaného tajomstvom a náklonnosťou. Poradí si nakoniec so svojím zradným srdcom, alebo jej záhadný cudzinec úplne obráti život naruby? (Ikar, 2015)

♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦

Rozprávačom príbehu je samotná Marianna Daventryová, ktorá po matkinej smrti žije u starej mamy v Bathe. Otec, ktorý sa s manželkinou smrťou zmieruje po svojom, opustil dcéry a odišiel do Francúzska. Dvojičky – Mariannu a Cecíliu – rozdelil do rodiny. Takže zatiaľ čo Marianna žije u starej mamy, Cecília sa uchýlila k sesternici Edith do Londýna. Rozdiel medzi sestrami (sama Marianna charakterizuje svoju sestru ako slnko a seba ako mesiac, ktorý jej svetlo iba odráža) vystihuje aj ich rozdielny pohľad na život – zatiaľ čo Cecília je mestský typ, ktorý túži po radovánkach, je majsterkou v koketovaní, hrá na piane a krásne spieva, túži sa vydať za muža s titulom, Marianna zbožňuje vidiek, túži jazdiť na koni, maľovať, starať sa o otca a byť milovaná. Od detstva sa snažila od Cecílie odlíšiť, lebo vedela, že s ňou nemôže súperiť, aby sa necítila menejcenne. Preto si vyberala zásadne opačný smer – ten, pri ktorom nemusela prehrať.

Marianna v Bathe trpí, a to nielen preto, že mesto nemá rada a veľmi jej chýba domov, ale aj preto, že je tu vystavená nechcenému dvoreniu pána Wittlesa. Ten je omnoho starší a Marianne sa zdá odpudivý. Stará mama ju má rada, hoci to nie veľmi dáva najavo. Keď v istý deň na Mariannu čakajú dve správy, dá sa očakávať, že obe budú mať dopad na jej budúcnosť. Jedna – ako napovedá anotácia – skrýva sestrin oznam, že sú pozvané na panstvo Edenbrooke do Kentu k rodine matkinej najlepšej priateľky, a Marianna sa na vidiek nesmierne teší. Druhá – je oveľa prekvapujúcejšia. Stará mama ju totiž mieni uznať za svoju dedičku, lebo jej synovec pán Kellet ju už dlhú dobu zarmucuje svojím darebáckym vyčíňaním. Jedinou podmienkou je, aby sa Marianna čo najskôr zbavila svojich divošských spôsobov a naučila sa správať kultivovane ako pravá mladá dáma. A práve k tomu jej má pomôcť aj pobyt na Edenbrooku. Keďže sa k možnosti, že by jej dedičstvo mohlo priniesť slobodu, nechce stavať ľahostajne, rozhodne sa, že sa bude snažiť podmienku starej mamy splniť.

Už na ceste do Kentu sa Marianna so svojou utáranou a klebetnou spoločníčkou Betsy stáva súčasťou podivnej udalosti, ktorú ani jedna z nich nečakala. Ich koč prepadne neznámy lupič a jediné, čo si odnesie, je Mariannin medailónik s podobizňou matky, ktorý dostala od starej mamy tesne pred odchodom. Marianne uviazne v mysli podivnosť celej situácie, pretože lupič si nevzal dokonca ani jej peňaženku. Zachráni ich Betsy, ktorá vystrelí z pištole ukrytej v kočiari, ale obe mladé ženy ostanú odkázané na seba, navyše musia zachraňovať poraneného kočiša. S veľkou námahou sa im ho podarí dopraviť do najbližšieho hostinca, kde hľadajú pomoc. Tá sa im nakoniec naskytne u toho, od koho by to sama Marianna najmenej čakala.

Ide o mladého džentlmena, ktorý spočiatku reaguje na Marianninu žiadosť o pomoc trochu grobiansky. Muž, ktorý sa neskôr predstaví jednoducho ako Philip, má na svoje správanie dôvody, ale o tých sa Marianna dozvedá oveľa neskôr. Svoju chybu si prizná, keď ju zmôže vyčerpanie. Nasleduje svieža, ale trochu znepokojivá konverzácia a Philip sa ako ospravedlnenie o všetko postará – kočiš dostane opatrovateľku, na Edenbrooke je poslaná správa o ich nehode, pre Mariannu a jej spoločníčku pošlú nový koč. Iba muž, ktorý to všetko zariadil, na Marianninu zlosť, zmizol. A navyše jej nikto nie je ochotný prezradiť jeho totožnosť.

Na Edenbrooku Mariannu privíta mamina priateľka, lady Caroline. Ako Marianna zistí, zatiaľ je tu sama, lebo jej sestra spolu s deťmi lady Caroline ostala v Londýne kvôli maškarnému plesu, na ktorý sa dievčatá veľmi tešili. Marianna túto situáciu trochu so zdráhaním prijme. Nakoniec od sestry vie, že sa zaľúbila do dediča, pána Wyndhama, a že Louisa Wyndhamová je jej najlepšou priateľkou. Keďže sa Marianne na panstve na prvý pohľad zapáči, zdá sa, že sa nebude nudiť.

No, ona by sa zrejme nenudila ani tak. Všetečná Marianna totiž podchvíľou nevábne skončí v potoku, takže dodržať sľub, ktorý dala starej mame – že sa z nej stane dáma – nebude pre ňu jednoduché. Pre čitateľa nie je prekvapivé, že s Edenbrookom je spriaznený aj záhadný dobrodinec Philip. Marianna sa prekvapivo dozvie, že je jedným zo štyroch súrodencov Wyndhamovcov v trochu zahanbujúcej, ale úsmevnej situácii. A takých sa medzi ňou a Philipom udeje viac – čo je jednou z hlavných devíz tohto príbehu.

Autorka má veľmi svieži štýl popretkávaný príjemným humorom, pri ktorom sa strany knihy rýchlo míňajú. Jej hrdinka sa často vlastným pričinením dostáva do úsmevných situácií, a našťastie prekypuje nadhľadom, ktorý jej nebráni uťahovať si samej zo seba. Veď čo iné ako pokúsiť sa nepríjemnú situáciu obrátiť na žart jej ostáva? A ono to funguje .

Malé dobrodružstvo z hostinca Mariannu a Philipa spája, Edenbrooke ich zbližuje. Najmä vďaka neškrobenému a neformálnemu správaniu, ku ktorému sa vo vzájomnej prítomnosti uchyľujú. Philip ju láskavo podpichuje a Marianna nie je z tých, ktorí vezmú nohy na plecia, keď im niekto podhodí výzvu. Vďaka Philipovi ju cíti každú chvíľu. Jeho prítomnosť ju núti aj k úprimnosti – odhaľuje bolesť spojenú so stratou matky a následnou zmenou, ktorá zasiahla jej život, vrátane straty domova. Rodiace sa priateľstvo nie jej jednostranné – Philip a Marianna objavujú vzájomné hlboké porozumenie. Harmóniu, ktorá sa medzi nimi rodí, keď odhaľujú svoje pocity, myšlienky a spomienky, autorka popisuje veľmi pekne.

Marianne však neujde, že Philip čosi skrýva – odhalí na prvý pohľad nebadané napätie medzi ním a matkou. A poznanie, ktoré si uštedrí, naruší celý jej pohľad na Edenbrooke. Ako čitateľ tuší, nie najstarší Charles, ale Philip je wyndhamovský dedič. Najstarší Charles je totiž mŕtvy a povinnosti najstaršieho prebral na seba práve Philip Wyndham. Príchod Cecílie z Londýna zrazu všetko mení. Marianna si uvedomuje, že ten, ku komu jej sestra dvíha svoju nádej, je práve „jej“ Philip. A ako už mnohokrát predtým, si je napriek všetkému vedomá toho, že musí ísť Cecílii z cesty. Zmenu jej správania v mene oddanosti sestre Philip nechápe. Marianna sa snaží pretrhať všetky rodiace sa putá, ktoré ju k nemu viažu, napriek tomu náhle k sestre pociťuje to, čo doteraz nikdy nepoznala. City k Philipovi sa hlásia o svoje právo a napriek všetkej Marianninej snahe sa ho odmietajú vzdať.

Cecíliino správanie k sestre-dvojčaťu nevyznieva dvakrát pekne – je v ňom cítiť istú nadradenosť, a sebeckosť, má pocit, že je skúsenejšia, a to jej dáva právo byť voči nej blahosklonná. Jej sympatie zachraňuje až záver knihy a Mariannine city k nej.

Marianna trpí. Zmieta sa medzi citmi k Philipovi a oddanosťou k sestre. Trpí aj Philip – jej odťažitosťou. Myslí si, že celej situácii by pomohlo, keby sa Marianna dostala z jeho blízkosti. Nanešťastie sa to dozvie – že ju chce dostať preč, ibaže ju nikto nechce – otec, ktorý sa rok dcéram ani neozval, stará mama, ktorá svoj záväzok považuje za príťaž a Cecília už nie je tou sestrou, ktorou bývala kedysi. Marianna cíti sklamanie i zradu a navyše ju všetci nepochopiteľne obviňujú z toho, že prišla na Edenbrooke s úmyslom uloviť práve Philipa.

Aby na všetko zabudla, rozhodne sa prijať dvorenie pána Beauforta, Wittlesovho synovca, ktorý sa objavil na Edenbrooku. Objaví sa tu aj pán Kellet a Marianna s nechuťou objaví jeho škandalózny vzťah s Cecíliou. Po všetkej tej faloši sa netúži stať tým, čo z nej chce mať stará mama a je rozhodnutá z Edenbrooku čo najskôr odísť. Každým ďalším dňom sa však situácia mení a to, čo Marianna postupne odkýva, mení aj jej postoj. Za všetko môže nedorozumenie. Našťastie je okolo nej dosť ľudí, ktorí ju postrčia tým správnym smerom . Najväčšie prekvapenie nakoniec príde od sileného nápadníka a Philip bude mať – po nechcenom dobrodružstve – možnosť Marianne svoje skutočné city dokázať. A aj sama Marianna si uvedomí, že niekedy je potrebné počúvnuť hlas srdca v tej pravej chvíli, lebo práve o tú najdôležitejšiu chvíľu môže človek nechtiac a nečakane prísť.

Táto kniha je plná citov a dominanciu tu hrá ich prežívanie (je to také austenovské). Hlavná hrdinka je mladá. Napriek tomu jej príbeh nevyznieva naivne. Philip je typ muža, ktorého si čitateľ ľahko zamiluje – bezprostredný, milý, zábavný, pozorný, vtipný, a hoci ho všetci považujú za záletníka, predsa skrývajúci vo svojom vnútri hlboké city. Je to citlivé, miestami dojímavé. Príbeh sa číta tak dobre, ako keď si dáte ku káve obľúbený zákusok . Takže, ak niekto potrebuje ovlažiť svoju dušu priehršťou romanticky hlbokých citov, vrelo túto knihu odporúčam.

-sa

♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦

Sídlo Blackmoore

Julianne Donaldsonová

Kate Worthingtonová je pevně rozhodnutá se nikdy neprovdat. Má totiž úplně jiné plány. Chce cestovat po Indii a uniknout své rodině, zejména své všetečné matce. Zdá se, že každá z nich má velmi odlišné představy, a tak se matka s Kate domluví, že může jet do Indie, ale až poté, co dá šanci alespoň třem návrhům na manželství. Kate se rozhodne, že požádá o pomoc svého přítele z dětství, Henryho Delafielda. Vydává se proto na panství Blackmoore, odhodlaná ukončit veškerá vyjednávání s matkou. Ovšem když se jí do cesty připlete láska, všechny dohody jsou zapomenuty a plány se mění. Na majestátním panství Blackmoore se Kate stává zajatcem svého srdce. Opravdu musí odmítnout manželství, aby zůstala ve svém srdci svobodná? (Ikar CZ, 2019)

♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦

Centrom tejto knihy je sídlo na vresoviskách Blackmoore, kam smeruje túžba Kate Worthingtonovej stráviť tu leto. Túži po tom, odkedy o sídle počula od svojho kamaráta Henryho Delafielda. Ona, Henry a Henryho sestra Sylvia sú nerozluční kamaráti. Ale dospievanie prináša svoje úskalia a aj zmenu vo vzťahoch a od istého času sa čosi v tejto trojici mení. Henry pre Kate vyrobí model Blackmooreu ako náplasť za to, že tu z rozhodnutia jeho matky nemôže tráviť leto.

Kate je rozhodnutá zariadiť si budúcnosť sama. Vo večnom a unavujúcom boji s matkou, ktorá ju chce vydať za chorľavého starnúceho suseda, vedie svoj boj o to, aby mohla so svojou tetou odcestovať do Indie, rozhodnutá nikdy sa nevydať. Matka nakoniec na jej požiadavku pristúpi, ale pod podmienkou, že bude môcť odísť len v prípade, ak ju do konca sezóny požiadajú traja muži o ruku a ona tri ponuky odmietne. Ak sa tak nestane, bude musieť Kate pristúpiť na akúkoľvek matkinu podmienku týkajúcu sa jej budúcnosti. Príležitosť uskutočniť svoj plán Kate poskytne nečakané pozvanie na Blackmoore. Zásluhu na tom má jej kamarát Henry. Kate sa teší, ale príchod na Balckmoore nie je taký, ako si predstavovala. Jednak ju tu nikto neočakáva s otvorenou náručou a jednak samotný Blackmoore uprostred vresoviska neďaleko mora na ňu pôsobí dosť hrôzostrašne. Ani stretnutie po čase s kamarátkou Sylviou nedopadne tak, ako by si želala. Sylvia je odťažitá, Katin príchod ju nenadchne, viac sa venuje slečne St. Clairovej, mladej dáme, o ktorej všetci predpokladajú, že sa stane budúcou paňou na Blackmoore. Na Kate tak dolieha odmietnutie zo všetkých strán... okrem Henryho Delafielda.

Kate trpí niekoľkonásobne. Na jednej strane preto, lebo ženské pokolenie v rodine Worthingtonových je veľmi falošné. Ako sama Kate hovorí existuje tu priveľa kupovania, predávania, kradnutia a ignorovania sŕdc. Treba dodať, že aj ignorovania morálky. Myslí sa predovšetkým na spoločenskú prestíž a na dosiahnutie cieľa sa používajú akékoľvek prostriedky, bez ohľadu na to, čo to vyvolá, či ako to pošpiní meno ženského osadenstva tejto rodiny a zničí vyhliadky na akúkoľvek dobrú budúcnosť. V tomto smere má veľmi ľahkovážny, ale aj bezškrupulózny postoj nielen Katina matka, ale prevzali ho aj jej dcéry. Okrem Kate, ktorá si odstup a nevôľu tých, čo ju obklopujú, veľmi dobre uvedomuje. Nevôli Henryho matky (a nielen jej) sa teda veľmi nediví. Napriek tomu je odhodlaná dosiahnuť na Blackmoore, po čo sem prišla. Získať tri ponuky od troch džentlmenov, ktorí sa tu objavia ako súčasť spoločnosti, ktorá tu trávi istý čas. Nanešťastie sa Kate pokúsi nakloniť si istého pána Brandona, o ktorého má záujem aj Sylvia, čo vedie k roztržke medzi nimi. Kate sa pokúsi nedorozumenie zahladiť a nechtiac sa stane objektom záujmu Brandonovho syna. Sama však žiaden vzťah nehľadá. Okrem toho pri svojich ďalších pokusoch naráža aj na hrubosť ďalšieho z mužov, pána Pritcharda.

Kate, ktorá si predsavzala napriek všetkému svoj pobyt na Blackmoore nezatratiť a zároveň sa pokúsiť odhaliť, čo na ňom tak Henry miluje, sa rozhodne poznávať aj jeho okolie. Keďže ju ako nečakaného hosťa ubytujú v odľahlom krídle sídla, podarí sa jej odhaľovať aj jeho tajné zákutia a na nočných potulkách niekoľkokrát naďabiť aj na samotného Henryho. Dokonca narazí aj na jeho starého otca a nechtiac sa stane svedkom ich stretnutia. Starý muž, ktorý už stráca pamäť, sa stane stredobodom manipulácie vo vzťahu k závetu a Henryho dedičstvu.

Kate si uvedomí, že žiadosť o ruku na Blackmoore od troch džentlmenov nedosiahne a že jedinou jej nádejou je Henry, a tak ho požiada, aby jej pomohol. Nakoniec mnohé, čím sa stala, mnohé z toho, čím je, ako sa cíti a čo prežíva, má na svedomí práve niekoľkoročné priateľstvo s Henrym Delafieldom. Súznenie a porozumenie, ktoré sa medzi nimi vybudovalo a ktoré nikto nepostrehol, nikto mu nerozumel a nikto doň nevstupoval, až doteraz...

Sen o lete na Blackmoore sa tak Kate počas jej pobytu mení priamo pred očami. Tento výlet je nakoniec celkom iný a všetky jej predstavy sa rozplývajú. Henryho matka dáva pri každej príležitosti najavo, že je tu nevítaným hosťom. U kamarátky Sylvie nenachádza podporu, je prinútená dívať sa na novú budúcu pani Blackmooreu a je dôrazne upozornená, aby snúbenici Henryho Delafiedla išla z cesty. Jej správanie voči Julii St. Clair vyplýva zo závisti a sklamania, že sa má za Henryho čo nevidieť vydať. Hoci je povýšenecká (ale tak ju vychovali), všetci ju považujú za kultivovanú a inteligentnú, dokonalú budúcu manželku. Na rozdiel od Kate, ktorej v žilách koluje škandalózna krv, je svojhlavá, tvrdošijná a prostoreká. Jej situácia nachádza analógiu s malým čiernym vtáčikom, ktorý je zatvorený v hudobnom salóniku v zlatej klietke, snaží sa lietať, ale nespieva. Jej snahe hrať na piano chýba vnútorná sloboda a aj odvaha. Keď sa na Blackmoore dokonca objaví jej matka a mladšia sestra, pokazí sa všetko, čo sa dá. Kate vidí jediné východisko v úteku. Odchod k tete a do Indie je cestou, ktorú si vybrala – vzdáva sa srdca pre spásu duše, opúšťa Henryho, lebo pre nich niet inej budúcnosti. Konečné slovo necháva autorka na Henryho, ale nie hneď.

Aj Henry si dáva podmienku. Za každú žiadosť o ruku chce odpoveď na jednu otázku. Jeho otázky smerujú k odhaleniu Katinej zmeny. Dôvodom, prečo sa zmenila ona, jej správanie a prečo sa zmenil ich vzťah, dokonca núti Kate odhaliť tajomstvá, ktoré ju viedli k rozhodnutiam, ktorým kedysi nerozumel. Tieto otázky dávajú autorke priestor na návrat v čase. Áno, čitateľ sa tak síce mnohé dozvie, odhalí Katine pohnútky a motív jej konania, takže mnohé v jej správaní tak v tomto svetle dáva zmysel, na druhej strane sa tým kniha presycuje reminiscenciami a návratom o pár rokov späť, čo vedie k odkrývaniu zrodu a prežívania tínedžerskej lásky. Vzhľadom na aj tak dosť mladý vek hlavných protagonistov je to čosi, čo v mojej optike príliš knihe na príťažlivosti nepridávalo. Nie žeby to nebolo napísané príjemne, ale čítať viac než polovicu knihy o „deťoch“, ktoré prežívajú zrod svoje lásky, sa mi naozaj dvakrát nechcelo. Radšej by som čítala o zrelších hrdinoch a čosi podobné nechala na iné ročníky a asi aj inú knihu.

V konečnom dôsledku je kniha veľmi pesimistická. Od prostredia, cez postavy až po okolnosti, ktoré formovali samotnú hrdinku a aj celý pobyt na Blackmoore je popretkávaný epizódami, ktoré nevychádzajú v prospech Kate. Okolo hrdinky a v nej samej sa nedeje nič pozitívne. Jediným svetlým bodom je tu Henry Delafield. A to je čosi, čo o romantickej knihe nekonštatujem rada. Na novú knihu od J. Donaldsonovej som sa po skúsenosti s Panstvom Edenbrooke veľmi tešila. Táto kniha je technicky napísaná vynikajúco, ale jej obsah moje nadšenie tak akosi schladil. V tomto zmysle som knihu nečítala s obvyklým zápalom. Kate nebola hrdinkou, ktorá si získala moje sympatie. Henry áno. Autorka to s mužskými postavami vie. Ale to je na romantiku, akú som očakávala, trochu málo. Za mňa tento raz bohužiaľ.

-sa