Choď na obsah Choď na menu
 


Julianne Donaldson

 

large-panstvo_edenbrooke.jpgPanstvo Edenbrooke

Julianne Donaldsonová

Marianna Daventryová by urobila čokoľvek, aby unikla nudnému životu v anglickom Bathe a prejavom lásky nechceného ctiteľa. Ako dar z neba odrazu prichádza pozvanie pre ňu a sestru, dvojča Cecíliu, na návštevu rozľahlého vidieckeho panstva Edenbrooke. Marianna sa chopí príležitosti a vydáva sa na cestu. Starej mame musí sľúbiť, že sa bude správať ako skutočná dáma, hoci to sa jej veľmi nedarí. Teší sa však, že si oddýchne a užije milovaný anglický vidiek. Cecília si robí nádeje na príťažlivého dediča panstva Edenbrooke. Marianna sa však zakrátko presvedčí, že aj najdômyselnejšie plány sa môžu vymknúť z rúk. Zapletie sa do nečakaného dobrodružstva pretkaného tajomstvom a náklonnosťou. Poradí si nakoniec so svojím zradným srdcom, alebo jej záhadný cudzinec úplne obráti život naruby? (Ikar, 2015)

♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦

 

   Rozprávačom príbehu je samotná Marianna Daventryová, ktorá po matkinej smrti žije u starej mamy v Bathe. Otec, ktorý sa s manželkinou smrťou zmieruje po svojom, opustil dcéry a odišiel do Francúzska. Dvojičky – Mariannu a Cecíliu – rozdelil do rodiny. Takže zatiaľ čo Marianna žije u starej mamy, Cecília sa uchýlila k sesternici Edith do Londýna. Rozdiel medzi sestrami (sama Marianna charakterizuje svoju sestru ako slnko a seba ako mesiac, ktorý jej svetlo iba odráža) vystihuje aj ich rozdielny pohľad na život – zatiaľ čo Cecília je mestský typ, ktorý túži po radovánkach, je majsterkou v koketovaní, hrá na piane a krásne spieva, túži sa vydať za muža s titulom, Marianna zbožňuje vidiek, túži jazdiť na koni, maľovať, starať sa o otca a byť milovaná. Od detstva sa snažila od Cecílie odlíšiť, lebo vedela, že s ňou nemôže súperiť, aby sa necítila menejcenne. Preto si vyberala zásadne opačný smer – ten, pri ktorom nemusela prehrať.

  Marianna v Bathe trpí, a to nielen preto, že mesto nemá rada a veľmi jej chýba domov, ale aj preto, že je tu vystavená nechcenému dvoreniu pána Wittlesa. Ten je omnoho starší a Marianne sa zdá odpudivý. Stará mama ju má rada, hoci to nie veľmi dáva najavo. Keď v istý deň na Mariannu čakajú dve správy, dá sa očakávať, že obe budú mať dopad na jej budúcnosť. Jedna – ako napovedá anotácia – skrýva sestrin oznam, že sú pozvané na panstvo Edenbrooke do Kentu k rodine matkinej najlepšej priateľky, a Marianna sa na vidiek nesmierne teší. Druhá – je oveľa prekvapujúcejšia. Stará mama ju totiž mieni uznať za svoju dedičku, lebo jej synovec pán Kellet ju už dlhú dobu zarmucuje svojím darebáckym vyčíňaním. Jedinou podmienkou je, aby sa Marianna čo najskôr zbavila svojich divošských spôsobov a naučila sa správať kultivovane ako pravá mladá dáma. A práve k tomu jej má pomôcť aj pobyt na Edenbrooku. Keďže sa k možnosti, že by jej dedičstvo mohlo priniesť slobodu, nechce stavať ľahostajne, rozhodne sa, že sa bude snažiť podmienku starej mamy splniť.

  Už na ceste do Kentu sa Marianna so svojou utáranou a klebetnou spoločníčkou Betsy stáva súčasťou podivnej udalosti, ktorú ani jedna z nich nečakala. Ich koč prepadne neznámy lupič a jediné, čo si odnesie, je Mariannin medailónik s podobizňou matky, ktorý dostala od starej mamy tesne pred odchodom. Marianne uviazne v mysli podivnosť celej situácie, pretože lupič si nevzal dokonca ani jej peňaženku. Zachráni ich Betsy, ktorá vystrelí z pištole ukrytej v kočiari, ale obe mladé ženy ostanú odkázané na seba, navyše musia zachraňovať poraneného kočiša. S veľkou námahou sa im ho podarí dopraviť do najbližšieho hostinca, kde hľadajú pomoc. Tá sa im nakoniec naskytne u toho, od koho by to sama Marianna najmenej čakala.

  Ide o mladého džentlmena, ktorý spočiatku reaguje na Marianninu žiadosť o pomoc trochu grobiansky. Muž, ktorý sa neskôr predstaví jednoducho ako Philip, má na svoje správanie dôvody, ale o tých sa Marianna dozvedá oveľa neskôr. Svoju chybu si prizná, keď ju zmôže vyčerpanie. Nasleduje svieža, ale trochu znepokojivá konverzácia a Philip sa ako ospravedlnenie o všetko postará – kočiš dostane opatrovateľku, na Edenbrooke je poslaná správa o ich nehode, pre Mariannu a jej spoločníčku pošlú nový koč. Iba muž, ktorý to všetko zariadil, na Marianninu zlosť, zmizol. A navyše jej nikto nie je ochotný prezradiť jeho totožnosť.

  Na Edenbrooku Mariannu privíta mamina priateľka, lady Caroline. Ako Marianna zistí, zatiaľ je tu sama, lebo jej sestra spolu s deťmi lady Caroline ostala v Londýne kvôli maškarnému plesu, na ktorý sa dievčatá veľmi tešili. Marianna túto situáciu trochu so zdráhaním prijme. Nakoniec od sestry vie, že sa zaľúbila do dediča, pána Wyndhama, a že Louisa Wyndhamová je jej najlepšou priateľkou. Keďže sa Marianne na panstve na prvý pohľad zapáči, zdá sa, že sa nebude nudiť.

  No, ona by sa zrejme nenudila ani tak. Všetečná Marianna totiž podchvíľou nevábne skončí v potoku, takže dodržať sľub, ktorý dala starej mame – že sa z nej stane dáma – nebude pre ňu jednoduché. Pre čitateľa nie je prekvapivé, že s Edenbrookom je spriaznený aj záhadný dobrodinec Philip. Marianna sa prekvapivo dozvie, že je jedným zo štyroch súrodencov Wyndhamovcov v trochu zahanbujúcej, ale úsmevnej situácii. A takých sa medzi ňou a Philipom udeje viac – čo je jednou z hlavných devíz tohto príbehu.

  Autorka má veľmi svieži štýl popretkávaný príjemným humorom, pri ktorom sa strany knihy rýchlo míňajú. Jej hrdinka sa často vlastným pričinením dostáva do úsmevných situácií, a našťastie prekypuje nadhľadom, ktorý jej nebráni uťahovať si samej zo seba. Veď čo iné ako pokúsiť sa nepríjemnú situáciu obrátiť na žart jej ostáva? A ono to funguje .

  Malé dobrodružstvo z hostinca Mariannu a Philipa spája, Edenbrooke ich zbližuje. Najmä vďaka neškrobenému a neformálnemu správaniu, ku ktorému sa vo vzájomnej prítomnosti uchyľujú. Philip ju láskavo podpichuje a Marianna nie je z tých, ktorí vezmú nohy na plecia, keď im niekto podhodí výzvu. Vďaka Philipovi ju cíti každú chvíľu. Jeho prítomnosť ju núti aj k úprimnosti – odhaľuje bolesť spojenú so stratou matky a následnou zmenou, ktorá zasiahla jej život, vrátane straty domova. Rodiace sa priateľstvo nie jej jednostranné – Philip a Marianna objavujú vzájomné hlboké porozumenie. Harmóniu, ktorá sa medzi nimi rodí, keď odhaľujú svoje pocity, myšlienky a spomienky, autorka popisuje veľmi pekne.

  Marianne však neujde, že Philip čosi skrýva – odhalí na prvý pohľad nebadané napätie medzi ním a matkou. A poznanie, ktoré si uštedrí, naruší celý jej pohľad na Edenbrooke. Ako čitateľ tuší, nie najstarší Charles, ale Philip je wyndhamovský dedič. Najstarší Charles je totiž mŕtvy a povinnosti najstaršieho prebral na seba práve Philip Wyndham. Príchod Cecílie z Londýna zrazu všetko mení. Marianna si uvedomuje, že ten, ku komu jej sestra dvíha svoju nádej, je práve „jej“ Philip. A ako už mnohokrát predtým, si je napriek všetkému vedomá toho, že musí ísť Cecílii z cesty. Zmenu jej správania v mene oddanosti sestre Philip nechápe. Marianna sa snaží pretrhať všetky rodiace sa putá, ktoré ju k nemu viažu, napriek tomu náhle k sestre pociťuje to, čo doteraz nikdy nepoznala. City k Philipovi sa hlásia o svoje právo a napriek všetkej Marianninej snahe sa ho odmietajú vzdať.

  Cecíliino správanie k sestre-dvojčaťu nevyznieva dvakrát pekne – je v ňom cítiť istú nadradenosť, a sebeckosť, má pocit, že je skúsenejšia, a to jej dáva právo byť voči nej blahosklonná. Jej sympatie zachraňuje až záver knihy a Mariannine city k nej.

  Marianna trpí. Zmieta sa medzi citmi k Philipovi a oddanosťou k sestre. Trpí aj Philip – jej odťažitosťou. Myslí si, že celej situácii by pomohlo, keby sa Marianna dostala z jeho blízkosti. Nanešťastie sa to dozvie – že ju chce dostať preč, ibaže ju nikto nechce – otec, ktorý sa rok dcéram ani neozval, stará mama, ktorá svoj záväzok považuje za príťaž a Cecília už nie je tou sestrou, ktorou bývala kedysi. Marianna cíti sklamanie i zradu a navyše ju všetci nepochopiteľne obviňujú z toho, že prišla na Edenbrooke s úmyslom uloviť práve Philipa.

  Aby na všetko zabudla, rozhodne sa prijať dvorenie pána Beauforta, Wittlesovho synovca, ktorý sa objavil na Edenbrooku. Objaví sa tu aj pán Kellet a Marianna s nechuťou objaví jeho škandalózny vzťah s Cecíliou. Po všetkej tej faloši sa netúži stať tým, čo z nej chce mať stará mama a je rozhodnutá z Edenbrooku čo najskôr odísť. Každým ďalším dňom sa však situácia mení a to, čo Marianna postupne odkýva, mení aj jej postoj. Za všetko môže nedorozumenie. Našťastie je okolo nej dosť ľudí, ktorí ju postrčia tým správnym smerom . Najväčšie prekvapenie nakoniec príde od sileného nápadníka a Philip bude mať – po nechcenom dobrodružstve – možnosť Marianne svoje skutočné city dokázať. A aj sama Marianna si uvedomí, že niekedy je potrebné počúvnuť hlas srdca v tej pravej chvíli, lebo práve o tú najdôležitejšiu chvíľu môže človek nechtiac a nečakane prísť.

  Táto kniha je plná citov a dominanciu tu hrá ich prežívanie (je to také austenovské). Hlavná hrdinka je mladá. Napriek tomu jej príbeh nevyznieva naivne. Philip je typ muža, ktorého si čitateľ ľahko zamiluje  – bezprostredný, milý, zábavný, pozorný, vtipný, a hoci ho všetci považujú za záletníka, predsa skrývajúci vo svojom vnútri hlboké city. Je to citlivé, miestami dojímavé. Príbeh sa číta tak dobre, ako keď si dáte ku káve obľúbený zákusok . Takže, ak niekto potrebuje ovlažiť svoju dušu priehršťou romanticky hlbokých citov, vrelo túto knihu odporúčam.

-sa

 

 

 

____________________________________________________

http://www.juliannedonaldson.com/ 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Komentáre

Prehľad komentárov

krasne

(katka, 9. 11. 2016 9:54)

nadherna recenzia.. milujem tuto knihu., povinna kniha pre vsetky romanticke duse :)