Choď na obsah Choď na menu
 


Sue-Ellen Welfonder

 

515644.jpgSvatba pro rytíře Sue-Ellen Welfonder

Skotský rytíř Magnus MacKinnon se vrací z prohrané bitvy u Dupplin Moor na svůj ostrov a hrad Coldstone, kde ho očekává starý otec a dva mladší bratři. Klan MacKinnonů je zchudlý, protože bouře zcela zničila jejich loďstvo. Ke svému překvapení Magnus zjišťuje, že otec ho v zastoupení oženil s bohatou dědičkou ze sousedního klanu, aby mohl využít nevěstino věno ke zvelebení hradu a k výstavbě nových lodí. Mladému zemanovi se nevěsta velmi líbí, ale hrdost mu velí, aby jí vrátil neposkvrněnou její rodině a věno nepřijal. Mladá žena má však jiné plány. Amicia MacLeanová již od dětství Magnuse tajně miluje a domů se vůbec vracet nechce, ale i ona má svou hrdost. Oba novomanželé tak bojují s vlastní pýchou a také láskou, kterou se ostýchají jeden druhému vyjevit. Hrad, kde žijí, je navíc terčem záhadných nehod, které starý zeman přičítá rodové kletbě. Amicia a Magnus se rozhodnou neznámé hrozbě čelit... (Levné knihy, 2012)

♦ ♦ ♦

Keď Amicii MacLeanovej bratia oznámia, že jej vybrali ženícha, v skrytosti duše nemôže byť šťastnejšia. Jej nastávajúcim je vychýrený bojovník Magnus MacKinnon, ktorého Amicia tajne zbožňuje už od dievčenských liet. Ale Magnus sa v dôsledku skúseností a zážitkov z bojov zmenil. Po strate majetku si mieni zachovať hrdosť a pýcha mu nedovolí prijímať milodary.

Rodinné sídlo, hrad Coldstone, nachádza po návrate v zlom stave, po ničivom požiari sú nutné opravy. MacKinnonovci sú z prítomnosti lady Amicie nadšení, pretože vďaka jej venu sa môže hrad opäť pozviechať a klan môže obnoviť svoju povestnú flotilu. Pre Magnusa je však Amiciine bohatstvo neprijateľné. Magnus je odhodlaný nevestu vrátiť rodine, no nakoniec je nútený ju prijať. Ona sa nebráni vymeniť svoj domov v Baldoone za nový.

Amicia cíti podporu zo strany Magnusovho otca Donalda MacKinnona, ale musí sa vysporiadať aj s nepriateľstvom, ktoré jej prejavuje Magnusova sesternica Janet. Tá dúfala, že po návrate získa jeho priazeň a stane sa budúcou paňou Coldstonu. Janet zasieva svojimi poznámkami a správaním do Amiciiných snáh o získanie manželovej pozornosti pochybnosti. Najväčším Amiciiným problémom je nedostatok sebavedomia a pocit nepríťažlivosti. Snaží sa svoje kypré tvary zmeniť a aj takým spôsobom obmäkčiť Magnusove srdce. Zatiaľ jej oddanú spoločnosť poskytuje iba starý pes Boiny.

Magnusa sprevádza spolubojovník a kamarát Colin Grant, momentálne bez strechy nad hlavou. V Coldstone mu poskytnú liečbu zranení aj vďaka viere v staré magické rituály. Viera v nadprirodzeno a dávne legendy sprevádzajú obyvateľov hradu na každom kroku. Ovplyvňujú ich život a udržiavajú sa v tradíciách. Magnus presadzuje praktický rozumný prístup pri vysvetlení zvláštnych udalostí, ktoré sa zrazu hromadia. Keď sa ktosi pokúsi zniesť zo sveta jeho otca, je Magnusovi jasné, že na vine nie je kliatba ani žiaden duch, ale záškodník z mäsa a kostí. Magnus sa pokúša odhaliť pôvodcu potenciálneho nebezpečenstva, no oveľa viac času mu zaberá absolvovanie tradičného svadobného rituálu. Zatiaľ „tajný pomstiteľ“ spriada nitky svojho plánu a pozornosť obracia na slabý článok – Amiciu.    

Opis klanových tradícií počas oficiálneho svadobného sľubu Magnusa a Amicie je podľa môjho názoru zdĺhavý a speje k fyzickému zblíženiu hrdinov, kde Magnus dostane priestor Amicii ozrejmiť, aké sú preňho jej štedro ženské tvary vzrušujúce. Janetine drobné intrigy na rozdelenie snúbencov nezabrali nielen z toho dôvodu, že sa v podstate nevyslovene milujú už dlhé roky, ale aj preto, že o Janet prejavuje otvorený záujem Colin.

Všetko vyzerá, že sa obracia na dobré, keby tento dojem nenarušovali „nehody“, usilujúce o život členov MacKinnonovej rodiny. Mimo nebezpečenstva neostane ani Amicia a jej zmiznutie z hradu pomôže Magnusovi plne si uvedomiť, na čom záleží, a že prehnaná pýcha a hrdosť ho môžu obrať o príležitosť na vysnené šťastie.

Komplikovaný plán „pomstiteľa“ s cieľom priniesť mackinnonovcom pocit bolesti a utrpenia sa končí vyslobodením Amicie z potápajúcej sa lode a odhalením, že skutočný nepriateľ nemá s legendami a duchmi nič spoločné a skrýva sa v radoch Magnusových najbližších. V šťastnom závere sa Magnus MacKinnon dočká doslova kráľovskej odmeny za svoje služby korune a skrátka nepríde ani Colin Grant, ktorému v dlani spočinie Janetina ruka.

Autorka vtesnala do príbehu nadprirodzené prvky a mágiu, ktoré reprezentuje akási vília bytosť Gruagach, sledujúca dianie v Baldoone a Coldstone z úzadia, občas vstupuje do udalostí kúzlom. Svoju úlohu v tomto duchu zohráva aj postava s menom Devorgilla, prezentovaná ako dobrá čarodejnica. Tieto dve ženy zasahujú do deja okrajovo, ale s podtónom „osudovosti“. Tajomnosť niektorých scén podčiarkuje rozpínajúca sa zelená hmla.

Dej príbehu situovaný v 14. storočí nie je náročný. Ohraničuje ho Magnusov odchod z bojiska Dupplin Moor, návrat domov, stretnutie a Amiciou, svadobná slávnosť a Amiciina záchrana. Osudy Magnusa a Amicie ma neuchvátili a zľahka nudili. Ani mi nepripadali ako presvedčivé postavy. Lyrické pasáže opisujúce škótsku prírodu a mytológiu majú dotvárať atmosféru, napriek tomu spojenie týchto prvkov s udalosťami v deji na mňa nepôsobilo originálne a napr. existencia spomínanej Gruagach sa mi zdala nadbytočná a jej funkcia v texte nepodstatná. Aj keď je Welfonderová zručná pisateľka, ani istá rozprávkovosť či legendickosť autorke nepomohla vystupňovať dramatickosť. Táto stránka románu sa z môjho pohľadu s ostatnými líniami neprepojila, čím stratila na pôsobivosti. Celkovo tejto stredovekej romanci prisudzujem .

si-

 

♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦♦

405949.jpg

Ďábel v kiltu Sue-Ellen Welfonder

Peklo nebylo nikdy tak sladké... 

Linnet MacDonnellová je nejmladší ze sedmi sester a nikdy nepatřila ke krasavicím rodiny. S jejími ohnivě rudými vlasy, ostrým jazykem a podivným darem vidění ji za manželku nikdo nechce. Jediný, kdo o ní projevil zájem je šlechtic s pověstí ďábla, vznešený Duncan MacKenzie z Kintailu. Otec nabídku zapřísáhlého nepřítele přijal, a tak Linnet nemá jinou možnost než vstoupit do svazku s mužem, o němž se tvrdí, že svou první choť zavraždil a nemá ani srdce ani duši.

Nevlídný a pyšný Duncan MacKenzie chce od své nové nevěsty pouze jediné - aby využila svého zvláštního daru a zjistila, zda je malý Robbie skutečně jeho syn. Nikdy nečekal, že Linnet půjde za hlasem svého srdce, zažene temnotu v jeho hradě světlem a smíchem a roznítí prudký požár v jeho krvi. Jak se mohla opovážit se mu vzpírat a svádět k citu ďábla, jakým byl on! K citu, jehož se obával nejvíce ze všechno - k lásce... 
(Levné knihy, 2011)

♦ ♦ ♦ 

MacDonellovci a MacKenzieovci sú nepriatelia odnepamäti. Ale grobiansky vodca klanu MacDonellovcov Magnus je schopný doslova vymeniť svoju dcéru Linnet za vzácnejší tovar s nechvályhodne známym bojovníkom Duncanom MacKenziem, s povesťou diablovho syna a prezývkou Čierny jeleň. Odchod mladej nevesty otec neoplakáva a možno bude zmena domova pre ňu šťastím.

Linnet nie je vytúženou nevestou. Snúbenec chce iba využiť jej jasnovidecký dar. Prvé stretnutie Linnet odhalí poznanie, že muž s menom Čierny jeleň je ľudským zhmotnením jej najhoršej nočnej mory, ktorá ju straší od dievčenských liet. Oporou v novom domove jej je pestúnka Elspeth, ktorá svoju pani sprevádza. Duncan chce mať istotu, že otcom malého chlapca Robbieho je on a nie jeho nevlastný brat Kenneth, s ktorým sa podobajú ako dvojičky. Linnet má v pláne Duncana prinútiť pochopiť, že mu na chlapcovi záleží bez ohľadu na to, či je otcom alebo nie. Snaží sa priviesť tých dvoch k sebe.

Náhodné stretnutie Linnet s manželovým bratom Kennethom vyústi do mierne vypätej situácie a Linnet je hneď jasné, kto je tu ten dobrý a kto ten zlý. Autorka sa pri vykreslení charakterov netrápila zrejmou čitateľnosťou svojich postáv. Potrebovala v príbehu zloducha, a tak ponúka čierno-biele delenie bez zahmlievania motívov ich konania. Od prvého riadku, na ktorom sa Kenneth spomenie, je jasné, že Duncana nenávidí a ženie ho snaha získať všetko, čo má on, že svoje nízke postavenie vníma ako osudovú nespravodlivosť. Preto Kenneth so svojou bandou ohrozuje hranice Duncanovho panstva a podniká krvavé nájazdy.

Duncan nehodlá podľahnúť Linnetinej príťažlivosti, odradzuje ho vierolomnosť, nevera a zhýralosť jeho prvej ženy Cassandry. Linnet sa nedarí v manželovi vzbudiť vášeň, aspoň si to dlho myslí. Oddaní sluhovia mladomanželov manipulujú do situácií, ktoré im majú pomôcť zblížiť sa a zavŕšiť vzťah láskou. Týmto dobre mieneným pokusom obaja odolávajú, vzájomnú túžbu popierajú a zaobaľujú do rôznych argumentov a dôvodov na nedôveru. Na druhej strane nevydarené snahy prinesú lásku oddanej Elspeth.

Autorka našla mnoho priestoru na scény medzi hlavnými hrdinami ladené v erotických tónoch. Duncanovu metaforickú charakteristiku živočíšneho až zvieracieho typu často premieňa na prirovnávanie k jeleňovi v ruji, čo mi pripadalo zbytočne nadsadené a rušivé. Linnetine pokusy zviesť Duncana narážajú na „prekážku“ – podobizeň Cassandry, ktorú náhodou objaví visieť v manželovej komnate. Skĺzava do porovnávania svojej ryšavej, pehovanej, obyčajnej prirodzenosti s Cassandrinou krásou, pričom u Duncana vyhrávajú Linnetine zaoblené vnady pred štíhlosťou bývalej manželky. Tento motív je tak trochu u Welfonderovej zabehaná a možno aj zbytočne opakujúca sa vsuvka. Jej opis erotických scén degraduje podľa môjho názoru do lascívnosti. Hlavných hrdinov to rozhodne na stupnici sympatickosti neposúva vyššie. Kolotoč riešenia Duncanových citov či necitov voči Linnet vyznieva skôr otravne ako dojímavo. Okrem iného ma v replikách rozčuľovalo používanie rozmýšľavého či váhavého citoslovca „...é...“.

Linnet pomaly preberá na seba úlohy panej hradu. Duncan prišiel nielen o manželku, ale aj o sestru a matku. Ich smrť je jednou zo záhad, ktoré Linnet postupne odkrýva. Hrad Eilean Creag má viac tajomstiev, ako sa na prvý pohľad zdá. Aj v novom domove ju sužujú vidiny, ktoré majú varovný ráz. Vraždenie, ktoré na mackenzieovskom území pokračuje, so samozrejmosťou pripisujú Kennethovi a Duncan ako vodca klanu chystá dovŕšenie pomsty. Chce zadosťučinenie pre svoj ľud, bojovníkov aj rodinu. Rivalita medzi bratmi vyústi do útoku na hrad. Počas obrany je Duncan zranený, a tak sa Linnet musí postaviť prefíkanému Kennethovi sama, aby chránila nielen seba, ale aj Robbieho.

Únos Linnet a Robbieho ešte vytvára priestor pre zradcu. Motív záchrany naťahuje dej k Duncanovmu uvedomeniu si toho, že mu na rodine záleží väčšmi, než si doteraz priznal. V konečnom závere všetkého, čo autorka do príbehu vtesnala, nechýba ani doslov plný rodinne klanovej pohody.

Stredoveký príbeh obsahuje zložky, ktoré sú od tohto obdobia očakávané. Autorka akoby chcela mať v deji všetko, vrátane tajných chodieb či nadprirodzených prvkov. Možno táto snaha o pestrosť narazila a spôsobila románu skôr škodu ako úžitok. Nepomáha ani časté rozjímanie oboch hrdinov nad vlastným citovým rozpoložením. Vo Welfonderovej podaní sú lyrické pasáže silnejšou stránkou a sú chytľavejšie ako ostané časti príbehu. Celkovo však jej rozprávanie vo mne nezanechalo dojem, ktorý by zabodoval.

si-

 

____________________________________________________________

 www.welfonder.com/

 

 

 

 

 

 

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.