Choď na obsah Choď na menu
 


Tamera Alexander

the Belmont Mansion novels Tamera Alexander

 

A Lasting Impression, Book 1 (2011)

A Beauty So Rare, Book 2 (2014)

A Note Yet Unsung, Book 3 (2017)

 

Príbehy z Belmontu:

1. časť – Nezmazateľný dojem (i527.net, 2017)

2. časť – Výnimočná krása (i527.net, 2018)

3. časť –

-------------------------------------------------------------------------

vynimocna_krasa_alexanderova_xl.jpg

 Výnimočná krása Tamera Alexanderová

"RUŽOVÁ nie je farbou, ktorú si Eleanor Braddocková objednala, ale možno zjemní temperamentnú ženu, ktorú zocelila vojna, a ktorá má pred sebou ešte jeden boj.“

Nevýrazná a prakticky uvažujúca Eleanor Braddocková vie, že sa nikdy nevydá, ale vďaka posledným slovám umierajúceho vojaka uverí, že jej život môže mať aj napriek tomu zmysel. Zaumieni si, že nájde vdovu po vojakovi. Bez peňazí a so snahou postarať sa o svojho chorého otca prichádza Eleanor do panského sídla Belmont, kde žije jej teta, Adelicia Acklenová, najbohatšia – a asi aj najnáročnejšia – žena v Amerike. Adelicia trvá na tom, že svojej neteri nájde manžela, ale jednoduchý prejav láskavosti privedie Eleanor na úplne inú cestu – rozhodne sa postaviť domov pre ženy v núdzi a pre ich deti, ktoré prišli o svojich otcov v občianskej vojne. A hoci Eleanor pozná svoje srdce, vie aj to, že jej teta nikdy neschváli to, o čo sa snaží.

Arcivojvoda Marcus Gottfried prišiel do Nashvillu z Rakúska, aby našiel život, ktorý si vyberie sám, namiesto života, ktorý mu určili iní. Marcus tají svoje kráľovské dedičstvo a túži spojiť svoju vášeň pre prírodu so záľubou v architektúre, ale jeho plány začleniť prírodnú krásu do plánov domova pre vdovy a deti sú v protiklade s tým, čo si želá Eleanor. Práca na domove Marcusa a Eleanor zbližuje, nachádzajú spoločný záujem, ale aj lásku, ktorú ani jeden z nich nečakal. Lenže Marcus nie je mužom, ktorého Adelicia pre Eleanor vybrala, a keby ním aj bol, je tu ešte niekto, kto pozná jeho tajomstvá, a chystá sa ich všetkým vyzradiť.

Od jednej z najpredávanejších autoriek USA Today, Tamery Alexanderovej, prichádza román o odvážnej mladej žene, ktorú to ťahá k skupine ľudí, na ktorých nashvillská spoločnosť zabudla, a aj k mužovi, do ktorého sa neplánuje zamilovať. (i527.net, 2018)

♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦ ♦  

  Anotácia tejto knihy v podstate prezrádza všetko a nenecháva čitateľovi veľa priestoru na objavovanie. Eleanor Braddocková skutočne začína svoju púť ako dobrovoľníčka v poľnom lazarete. Stretnutie s ťažko ranenými mužmi ju vedie k poznaniu, že život je celkom iný, ako si doteraz myslela. Táto skutočnosť mení celé smerovanie jej budúcnosti. A to vrátane snahy nájsť majiteľku vreckovky, ktorú prijala od zomierajúceho muža spolu s odkazom, ktorý by rada odovzdala. Jej pátranie dlho neprináša výsledky, ale vreckovka je jej sprievodkyňou i pripomenutím toho, aký ťažký býva osud.

   Ani jej osud nie je veľmi naklonený. Vo vojne ako mnohí iní prišla o brata. Jej otec, kedysi významný muž upadol do psychickej choroby, ktorá sa zhoršuje a nevyhnutnosť jeho liečby pripraví rodinu o všetko, čo mali. Jedinou nádejou je rodina v Belmonte, vďaka ktorej otec môže nastúpiť na ústavnú liečbu a Eleanor nájsť útočisko. Aspoň na čas.

  Už úvod umožňuje trochu poopraviť niekoľko nezrovnalostí v anotácii. Eleanor nad sebou neplače, ani nad svojím osudom, hoci jej je prirodzene ľúto, čo všetko stráca. Najviac ju však trápi otcov stav. Eleanor má celkom dobrú predstavu o tom, ako sa finančne postarať o seba a o svojho otca. Potrebuje však pomoc s prvotnou investíciou, a to je vec, s ktorou u svojej tety nepochodí. Preto sa svojho sna postaviť sa na vlastné nohy vďaka reštaurácii vzdáva. Aspoň sčasti.

  Objekt, ktorý si vybrala, síce nedokáže udržať, ale podujme sa ho po dohode s majiteľom aspoň upraviť, aby mali šancu na jeho rýchly nový prenájom. Ako Eleanor zistí, majiteľ je veľmi príjemný vdovec. Keď vo štvrti, kde sa budova nachádza, naďabí na hŕstku chudobných žien, zaujme ju jedna, ktorej ponúkne pomoc. Naomi nie je jediná vdova s biednym osudom, ktorá sa snaží v novom svete, kam prišla s rodinou za lepším životom, prežiť. Ona a jej syn Caleb sa stávajú Eleanorinou pomocou. Keď sa Eleanor rozhodne uvariť pre radosť večeru pre Naomi a jej syna, ani netuší, ako Calebova žiadosť priviesť na ďalšiu večeru priateľov všetko zmení.

  Eleanor sa ani nenazdá a z jednoduchej večere pre pár detí sa stane čosi, čo sa roznesie do ulíc a privedie k nej ohromné množstvo žien a detí. Zaobstarať jedlo pre všetkých však nie je jednoduché. A rovnako nie je jednoduché utajiť to pred tetou.

  Tete sa samozrejme jej iniciatíva nepáči. Má totiž celkom presnú predstavu o tom, ako zabezpečiť Eleanorinu budúcnosť – a to aj napriek tomu, že ona už na vydaj a na rodinný život rezignovala. Adelicia sa ju snaží zaradiť do miestnej smotánky, je teda jasné, že jej reputácii angažovanie vo vzťahu k vareniu pre vdovy a ich deti nepomáha. Ale paradoxne sa práve to stáva Eleanoriným víťazstvom. Neter jednej z najbohatších žien v Nashville totiž nemôže utiecť pozornosti. A to, čo sa malo stať jej odsúdením, sa vďaka jednému novinovému článku, ktorý vôbec nebol mierený pozitívne, mení na čosi, s čím nikto nerátal. Eleanor sa podarilo to, čo za celé roky nashvillská liga žien nedokázala, hoci pomoc núdznym mala byť ich hlavná úloha. A túto skutočnosť nemôže ignorovať ani Adelicia Cheathamová. Napriek tomu si snaží zachovať svoju tvár a na prvý pohľad necháva angažovanie Eleanor pod krídla ligy na jej rozhodnutie.

  Eleanor si však veľmi dobre uvedomuje, do akej pozície sa dostáva, a že jej teta to v žiadnom prípade nepovažuje za výhru. Len čo totiž skončí celý kolotoč okolo výstavby útočiska pre vdovy a deti, jej úloha sa skončí. Nahradí ju puto s mužom, ktorý si takéto aktivity u svojej manželky nepraje. Predstava života po boku Lawrencea Hockleyho, precízneho, stručného, pragmatického a priam sterilného muža, bohatého bankára bez talentu čítať odkazy neverbálnej komunikácie ľudí (čo hraničí s ignoráciou) okolo seba Eleanor v hĺbke duše desí. Je to však cena, ktorú je sprvu ochotná zaplatiť najmä kvôli otcovi.  

  Marcus Gottfried je napriek v knihe spomínanému spojeniu s rakúskou monarchiou autorkinou fiktívnou postavou. Je jasné, že svoj pôvod pred všetkými tají. Aj on prišiel za svojím snom. Zanechať po sebe čosi výnimočné v podobe výnimočnej stavby opery. Naráža však na prekážky, ktoré ukazujú na korupciu v najvyšších kruhoch mesta a jeho sen sa stále vzďaľuje. Nie je však z tých, ktorí by sa vzdávali. Rovnako ako jeho záľuba v botanike ho naučila trpezlivosti, aj tu trpezlivo prijíma iné výzvy. Už prvé stretnutie s Eleanor predurčuje smerovanie ich vzťahu. Ona ho považuje za pomocného záhradníka, on jej dlho tento omyl nevyvracia. Jej správanie k nemu je osviežujúce. Najmä preto, že ona vníma svet celkom inak a tak trochu ponúka Marcusovi inú optiku. Eleanor nie je žena, ktorú by si v starom živote vybral. Ale životné rany ho zmenili, takže vie oceniť, čo sa skrýva v človeku. Mimochodom, Marcus je hrdina, ktorý nemá problém získať si čitateľské sympatie od prvej chvíle. Najmä tým, ako sa správa k ľuďom okolo seba. 

  Obaja majú dôvody na tajnosti. Eleanor predovšetkým vo vzťahu k otcovi. Lebo jeho zdravotný stav sa stále v súdobej spoločnosti považuje za hanbu. Marcus tají svoj skutočný, vnútorný dôvod, ktorý ho viedol k odchodu z Európy – bratova smrť a nie príliš vrúcny vzťah s otcom. Obaja zároveň taja, že ich vyhliadky na budúcnosť sú previazané s kýmsi iným. Veci vyplávajú na povrch postupne a nie vždy v príhodnej chvíli. Dôsledkom je to, že ten malý krôčik, ktorý k sebe stihnú spraviť, sa mení na obrovský krok späť. Prichádza s uvedomením si toho, že túžba a realita sú dve rozdielne veci.

  Aj keď ide o romantický príbeh, a je jasné, ako skončí, cesta k spoločnej budúcnosti nie je taká priamočiara ani jednoduchá. To nakoniec naznačuje už samotný rozsah knihy.

  V knihe silne rezonuje odkaz dobrého skutku. Nie je dôležité, aby vás ľudia za to, čo robíte oslavovali, ale je dôležité, aký pocit vaša snaha v iných zanechá. A dobrý pocit sa vždy k vám vráti. Pretože hoci veci nejdú na prvý pohľad ako chceme, dopad toho, čo robíme, je oveľa širší, než dokážeme vidieť. V knihe je badať silu vzťahov – rodinných i priateľských, ktoré jasne predstavujú hodnotu. Pozitívne je aj posolstvo nádeje a viery (hoci to nie je nijako okaté a násilné), potreba nevzdať sa a nerezignovať, lebo súčasťou života sú aj prehry, smútok a aj bolesť a zmarené sny, ktoré sa nakoniec naplnia celkom inak, než si predstavujeme.

  Eleanor i Marcus majú na prvý pohľad samostatné príbehy, v ktorých sa stretávajú s množstvom ľudí, vďaka ktorým si uvedomujú všestrannosť a rôznorodosť ľudských osudov. Tie dve sprvoti akoby samostatné línie sa v istých momentoch pretínajú. Doslovne, ale aj prostredníctvom iných postáv – najmä tety Adelicie (pri ktorej som počas celého príbehu osobne nevedela, či k nej cítiť sympatie, alebo ju neznášať) či malého Caleba a iných. V deji sa objavujú zvraty, ktoré čakáte (napr. zistenie, že muž, s ktorým sa Marcus stretáva v liečebni, kde buduje záhradu, je vlastne Eleanorin otec, objavenie Marcusovej snúbenice, predvídateľnosť správania niektorých žien z ligy). V podstate je tento príbeh vo svojej základnej vzťahovej línii medzi Eleanor a Marcusom predvídateľný, ale podľa mňa mu to vôbec neuberá na čare. To, čo totiž čitateľ nevie odhadnúť, je, kedy a ako mu ten zvrat autorka predostrie. A Tamera Alexander to robí veľmi príjemne s dávkou očakávanej romantiky. Mne osobne vadilo len záverečné Eleanorino váhanie, či prijať Marcusovu ponuku na manželstvo. To natiahnutie knihy o tri kapitoly tak vyznelo trochu ako apendix, ale je to autorkina voľba.  

  Napriek hrúbke sa tohto príbehu netreba báť. Je dejovo bohatý, veľmi sugestívny a ľudský a podľa môjho názoru určite stojí za prečítanie. Myslím, že pohladí dušu.

-sa

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

____________________________________________________

https://tameraalexander.com