Vi Keeland & Penelope Ward
Hříšné dopisy Vi Keeland & Penelope Ward
Nikdy na něj nezapomenu – na muže, jehož jsem nikdy nepotkala.
S Griffinem Quinnem jsem si v dětství psala. Během let jsme se přes stovky dopisů spřátelili, svěřovali si nejhlubší, nejtemnější tajemství a vytvořilo se mezi námi pouto, o němž jsem věřila, že se nikdy nezlomí.
Přesně to se ale jednoho dne stalo.
Pak zničehonic dorazil dopis. Dopis plný osm let potlačovaného vzteku. Neměla jsem na vybranou a musela mu konečně vysvětlit, proč jsem kdysi přestala odpovídat.
Griffin mi odpustil a přátelství jsme obnovili. Teď jsme však dospělí a naše vzájemné pouto v nás zažehlo jiskru. Dopisy, které byly ze začátku plné flirtu, se postupně změnily na dopisy plné hříchu. A tak další logický krok je sejít se osobně.
Griffin to však odmítl a prohlásil, že je to tak nejlepší. To mi však nestačilo, a tak jsem se ho vydala hledat.
A tím, co jsem zjistila, se všechno změnilo… (Baronet, 2020)
& & & & & & & & & & & & &
Luka je agarofobik. Od istého času má problém byť obklopená ľuďmi. Fóbia jej spôsobuje záchvaty paniky, čo je okolnosť, ktorá ovplyvňuje celú jej existenciu. Snaží sa však so svojím stavom bojovať, a tak pravidelne absolvuje terapie u svojho psychiatra. Jej dni oživí opätovné nadviazanie kontaktu s priateľom, s ktorým si od detstva vymieňala listy. O adresátovi Griffinovi vie len čriepky (je to Angličan, ktorý túžil stať sa hudobníkom), ale vďaka listom má pocit, že ho pozná viac ako kohokoľvek iného na svete – práve preto, že vďaka svojej anonymite zdieľali všetky kľúčové momenty svojho života – Griffina poznačila smrť milovanej matky a komplikovaný vzťah s otcom.
Griffin však nevie o zlome, ktorý sa v Lukinom živote udial (zomrela jej priateľka a za jej smrť sa Luka celé roky viní) a ktorý mal za následok, že sa jej život vymkol z normálu – aby sa vyhla preľudneným miestam, chodí napr. nakupovať nad ránom. Luka prerušila s Griffinom kontakt. Ich opätovné dopisovanie odštartuje jeden nahnevaný list a Lukina potreba vysvetliť, čo sa vlastne stalo. Nadviazať na priateľstvo na diaľku nerobí Luke ani Griffinovi problém, no vzhľadom na to, že obaja pisatelia listov už patria do inej vekovej kategórie, do ich riadkov sa vkráda čosi šteklivejšie.
Griffin Quinn aka Cole Archer je rocková hviezda – splnil sa mu detský sen. Luka o jeho skutočnej identite netuší. Keďže sa však rozhodne v rámci terapie Griffina navštíviť (iniciátorom je doktor Maxwell), odhalenie toho, že jej listový priateľ je star, jej netrvá dlho. Vzhľadom na to, že sa medzi oboma rodí vzťah, čelia otázke, či takéto spojenie má vôbec budúcnosť. Od tejto chvíle je príbeh postavený na tom, do akej miery sú obaja ochotní bojovať s prekážkami, ktoré im Lukin stav stavia do cesty. Archetov život je však previazaný s výraznou publicitou a je otázne, či bude Luka schopná v takom tlaku žiť. Napriek všetkej Griffinovej snahe realita oboch dobehne a privedie Luku ku kríze, ktorá ju uvrhne späť. Otázkou tak ostáva, či táto dvojica má ešte nádej.
Príbeh veľmi príjemne oživuje svojská postavička Lukinho terapeuta doktora Maxwella, milovníka vtákov, večne s ďalekohľadom prilepeným na očiach, ktorý si k Luke vytvoril nadštandardný takmer otcovský vzťah. Jeho vstupy do príbehu v sebe nesú aj úsmevnosť a ľudskosť. Obávať sa netreba ani Lukinho domáceho miláčika Hortenzie.
Vzťah medzi Lukou a Griffinom sa vyvinie veľmi rýchlo – ide o takú insta love, hoci autorky niekoľkokrát prostredníctvom slov hlavných hrdinov nezabúdajú prízvukovať, že city sa medzi oboma zrodili už dávno na diaľku a pretrvávajú celé roky. Priame fyzické stretnutie Luky a Griffina túto skutočnosť len potvrdí a vnesie do ich vzťahu poriadnu horúčavu. Treba rátať s tým (resp. na to pri čítaní netreba zabúdať), že ide o rozprávku pre dospelých. Postavy sú tu príliš idealizované. Nie som psychiater, no neviem, či vývin Lukinej agarofóbie prechádza presne takými fázami, aké autorky popísali. Rovnako je ťažké uveriť, že by si hviezda Coleovho/Griffinovho formátu dokázala tak idealizovane usporiadať hektický život hudobnej hviezdy, aby sa prispôsobila žene, ktorá má problém ocitnúť sa uprostred ľudí. Navyše ho charakterizuje priam božská trpezlivosť a výdrž, ale aj optimizmus. Ten narazí na svoje limity takmer pred koncom a je súčasťou záverečného vyvrcholenia v konflikte, ktorý však vzhľadom na Lukino uvedomenie si, o čo v živote prichádza, nemá dlhé trvanie a vyrieši sa pomerne rýchlo.
Príbeh je aj o vyrovnávaní sa s veľkými výčitkami svedomia. Jedným z jeho posolstiev je skutočnosť, že hoci má človek k dispozícii vďaka svojej popularite veľké možnosti (najmä finančné), nijako mu to nezabezpečí pocit slobody a najmä šťastia. V Lukinom prípade (ale nakoniec aj v Griffinovom) je aj o veľkej odvahe čeliť nepriazni osudu, kráčať ďalej, ale aj o viere, že aj čosi také ako agarofóbia sa dá zvládnuť, v prípade, že má človek okolo seba tých správnych ľudí, ktorí ho podržia. V tomto zmysle knihe práve jej pozitívne vyznenie pridáva na bodoch.
Moje hodnotenie tejto knihy ovplyvňuje skutočnosť, že som v knihe očakávala viac v názve avizovaných „hriešnych“ listov. Tie, ktoré sa v knihe objavili, posúvali vzťah medzi Lukou a Griffinom do tej správnej roviny hlbokého porozumenia, ktoré so sebou nesie takú intenzitu vzťahu, ktorá im umožnila zabŕdnuť do tém a do nadsádzky, ktorú si človek dovolí len voči niekomu, komu dôveruje. Tento rozmer však autorky nechali na okraji vo chvíli, keď Luka zistí, kto je v skutočnosti Griffin a začne ich fyzická interakcia (teda nie spojenie prostredníctvom listov). Keďže sa tak udeje po prvej tretine knihy, príbeh trochu stratí na svojom nasadení. Paradoxne práve to, že sa Luka a Griffin dajú dokopy, vnesie do príbehu stagnáciu a točí sa okolo Lukinej opakovanej dilemy, či ich vzťah má zmysel a budúcnosť. Práve pre tento pocit nedávam knihe plné hodnotenie.
-sa
a 3/4
_____________________________________________________
Nesnáším tě Vi Keeland & Penelope Ward
Všechno to začalo záhadným modrým vzkazem všitým do svatebních šatů.
Něco modrého.
Vydala jsem se do luxusního butiku prodat své vlastní svatební šaty. Tam jsem zase našla „něco starého“, co patřívalo jiné nevěstě.
Do podšívky nádherných šatů s motivem ptačích per tam byla všita ta nejkrásnější zpráva, co jsem kdy četla: Děkuju ti, že jsi mi splnila všechny moje sny.
Na modré papírové cedulce bylo vyraženo jméno Reed Eastwood. Očividně to byl ten nejromantičtější muž, jaký kdy žil. Rovněž jsem zjistila, že je to ten nejnádhernější muž na světě. Kdyby jen moje fantazírování o pravé lásce tady skončilo. Později jsem totiž o tom zamilovaném pánovi zjistila ještě další věci.
Je arogantní, cynický a má nesmyslné požadavky. Vím, o čem mluvím. Vlivem nečekaného zvratu osudu je z něj můj nový šéf. To mě ale nezastaví, abych odhalila příběh, jenž se za tím milostným vzkazem skrývá. Milostným vzkazem, po němž spolu nežili šťastně až do smrti…
Ten příběh se však nedá srovnat s tím naším, každým dnem zajímavějším, něžnějším a víc sexy než cokoliv, co bych si kdy dokázala představit.
Něco nového.
Nemám ale nejmenší tušení, jak to skončí… (Baronet, 2019)
& & & & & & & & & & & & & & & &
Charlotte Darlingová sa po nevydarenom vzťahu s Tod Rothom síce cíti pod psa, ale rozhodne sa spáliť všetky mosty s minulosťou. Charlotte je romantička. Tod jej nabúral ilúziu o pravej láske, na ktorú verí. Práve v obchode, do ktorého príde ponúknuť svoje svadobné šaty, jej na protihodnotu ponúknu kredit. Keď objaví iné svadobné šaty, nájde na nich pripnutý odkaz vypovedajúci, že čosi ako pravá láska predsa len existuje. Vo svojej trudnomyseľnosti povzbudená pohárom vína získa informácie o autorovi romantického odkazu a pohnutá akousi spontánnosťou sa neuvážene dostane do šlamastiky.
Read Eastwood predáva luxusné nehnuteľnosti. Charlotte okamžite odhalí, ale rozhodne sa ju tak trochu potrestať za to, že ho obrala o drahocenný čas tým, že sa zahrala na bohatú klientku. Zdá sa, že Charlotte so svojou nádejou, že ešte existuje romantik, tvrdo narazila. Len ťažko si dokáže predstaviť, že tento muž je ten istý, čo písal krásny odkaz pripnutý na šatách. Charlottina predstava je konfrontovaná s realitou. Toto fiasko ju však privedie k Iris Locklearovej na miesto asistentky v realitnej firme. Je to pre Charlotte šanca na nový život. No vedie aj k prekvapivému opätovnému stretnutiu s nevyspytateľným Readom Eastwoodom, Irisiným vnukom. Read spočiatku považuje Charlotte Darlingovú za podvodníčku, no tá je pod Irisinou ochranou. Je tak jasné, že na seba narazil oheň a ľad.
Vývoj vzťahu medzi Readom a Charlotte je vystavený na množstve epizódiek, ktoré ich nútia tráviť čas spolu. Obaja si vzájomnú príťažlivosť uvedomujú, no zatiaľ čo Charlotte verí na Readove romantické jadro, on sa jej to snaží vyvrátiť. Pri každom ich väčšom zblížení Read zatiahne ručnú brzdu. Charlotte síce tuší, že to majú na svedomí okolnosti, ktoré viedli k zrušeniu Readovho zasnúbenia s Allison Bakerovou, no k dôvodom Readovho správania sa dopracuje postupne. Akoby mal dve verzie – jednu ukazoval svetu a jednu Charlotte. Read sa síce snaží udržiavať svoj vzťah so Charlotte v intenciách priateľstva, no to mu nezabraňuje cítiť žiarlivosť zakaždým, keď sa v jej okolí objaví nejaký chlap, vrátane jeho mladšieho brata Maxa. Charlotte sa k pravde o Readových dôvodoch takého rozporuplného správania voči sebe nakoniec dozvedá náhodou, a snaží sa ho presvedčiť, že to nie je prekážkou na taký odstup. Read však má svoju pravdu. Charlotte vie, že urobila všetko preto, aby ho o svojich citoch presvedčila – v tomto smere je k sebe a aj k Readovi oveľa úprimnejšia. Jeho vzdor voči vzájomnej príťažlivosti ju vysiľuje, nakoniec tak ustúpi s vedomím, že to najdôležitejšie rozhodnutie bude musieť Read urobiť sám.
Postavy Reada a Charlotte, ale aj všetci, čo ich obklopujú, sú značne prototypové. Readov brat Max je bezprostredný, donchuan, ktorý to netají, rád provokuje a užíva si život, je to však brat na správnom mieste. Iris je dobrosrdečná a Charlotte vníma ako svoju chránenkyňu – navyše si všimne napätie medzi Charlotte a svojím vnukom a ich vzťahu fandí (a je strojkyňou niekoľkých „náhod“, ktoré skrížia ich cesty). Read je chladný a pragmatický a Charlotte ho od prvej chvíle rozčuľuje, no zároveň veľmi priťahuje. Charlotte je napriek všetkému optimistická, a aj keď sa k nej Read nezachová príliš príjemne, ona sa mu nemstí. Read často figuruje ako ten, kto sa snaží jej optimizmus schladiť, hoci má potom výčitky svedomia. Jej radostný prístup k životu Readovi pripomína chvíle, keď bol šťastný (Charlotte sa snaží splniť si všetko, čo by za život chcela stihnúť – má zoznam takých aktivít a to prinúti Reada urobiť čosi podobné). A hoci voči nej často nasadzuje svoje obranné mechanizmy, predsa len je tou, komu sa zdôveruje aj s tým, čo nikto z jeho rodiny nevie. Read totiž dostal od života facku, kvôli ktorej sa odmieta so Charlotte príliš zblížiť, a preto okolo seba stavia múr, hoci sa ho ona snaží provokovať.
Vzťah medzi oboma hlavnými hrdinami je tu akoby otočený. O citoch nepresviedča muž ženu, ale skôr naopak. Je to Charlotte, kto viac bojuje. Príbeh plynie v koľajách typických pre tento žáner – dvaja ľudia na seba narazia vďaka (nie celkom) náhode, ktorá medzi nimi vytvorí napätie, čo sa s nimi tiahne až do zlomového bodu – keď si obaja priznajú vzájomnú príťažlivosť. Stále však existuje prekážka, ktorá ich od seba vzďaľuje. Napriek tomu, že sa Read cíti pri Charlotte znova živý, bojuje s nutnosťou nedovoliť si prekročiť hranicu. V tomto príbehu to nie je bývalý partner jedného z nich – Charlotte aj Read totiž majú vo vzťahu k svojím bývalým partnerom jasno. No v zásade sú to len modifikované kulisy. Čo sa týka erotickej linky, autorky stupňujú napätie, ale na skutočnú erotiku si čitatelia musia počkať až do poslednej tretiny knihy.
Tento príbeh je príjemný. Vďaka Charlottinej schopnosti dostať sa do problémov aj trochu úsmevný. Sprievodnou epizódou je motív hľadania Charlottiných rodičov, pretože Charlotte je adoptovaná. Práve tu sa Read ukazuje ako jej výdatná opora. Príbeh sám o sebe plynie rýchlo, má potenciál udržať čitateľovu pozornosť, hoci niektoré epizódy môžu vyznievať trochu slabšie a kopí sa ich akosi veľa, pretože autorky nechávajú Reada držať sa svojich dôvodov na odstup voči Charlotte pridlho. Je to také naťahovanie až takmer do poslednej strany. Náhly obrat v Readovom zmýšľaní tak pôsobí trochu viac nasladlo a mne osobne to tak trochu pokazilo konečný dojem z celej knihy. Mala som pocit, že autorky mohli trochu ubrať a koniec by tak bol trochu viac stráviteľnejší. Kniha je klasická oddychovka, záverečný epilóg je príjemným dodatkom. Dávam , napriek tomu zatiaľ u mňa z doteraz prečítaných príbehov autoriek stále víťazí Osudový dopis.
-sa
_____________________________________________________
Osudový dopis Vi Keeland & Penelope Ward
Můj milostný příběh začal dopisem.
Nebyl to zamilovaný dopis od tajného ctitele. Řádky, které mi změnily život, napsala malá, desetiletá holčička, a adresovala je magazínu, v němž jsem pracovala. A vlastně ani nebyly určeny mně. Začínaly slovy „Milý Santo…“ a jaksi podivně mě vzaly za srdce. Jako bych s tou dívenkou byla nějakým záhadným způsobem spojená.
A tak jsem místo Santy Clause splnila její vánoční přání sama. Byla to nevinná hra… aspoň jsem si to myslela. Dokud věci nezašly moc daleko. Dokud jsem se jednoho dne neobjevila na prahu domu malé Birdie coby německá cvičitelka psů jménem Gretchen Schmidtová. (Baronet, 2021)
& & & & & & & & & & & & & & & &
Sadie Bissetová je novinárka, ktorá má v istom časopise na starosti rubriku o randení a navyše sa k nej dostanú aj listy pre Santu. Práve to spôsobí, že Sadie narazí na list od istého desaťročného dievčatka Birdie Maxwellovej, ktorá si svoje želania u Santu chce zabezpečiť v predstihu. List od Birdie je taký dojímavý a dokonca úsmevný, že to Sadie chytí za srdce a rozhodne sa Birdino želanie splniť. Začne to ponožkami a olivami. Splniť jedno obyčajné želanie predsa nemôže nikomu spôsobiť ťažkosti, nie? Lenže potom príde ďalší list a Sadie cíti, že sa do veci zapletie, pretože plní ďalšie želania. Až kým nenarazí na prianie, aby Santa priniesol Birdie a jej otcovi priateľku.
Sadie sa do „vzťahu“ k Birdie zamotá až príliš a keď začne o Maxwellovcoch zisťovať informácie, už netuší, či to, čo robí, je správne. Ibaže ona sa ocitne pred domom Sebastiana Maxwella a namiesto toho, aby utiekla kade ľahšie, zrazu stojí v jeho obývačke, pretože ju považujú za nemeckú cvičiteľku psov Gretchen a ona nie je schopná uviesť veci na pravú mieru. Skutočnosť, ako sa Sadie potýka s úlohou cvičiteľky nezdolateľného šteňaťa nemeckej dogy Marmaduka, je milo úsmevná a čitateľovi je jasné, že to musí čoskoro prasknúť, pretože vie... rovnako ako to samozrejme dôjde aj Sebastianovi. Ale práve táto epizóda akosi zasadí Sadie k otcovi a dcére, voči ktorej si Sadie vytvára puto. Je to obojstranné a zdá sa, že nielen preto, že obe prišli o matku. Od tohto momentu je Birdie v Maxwellovskej domácnosti častejšie, než si predstavovala. S Birdie a najmä so Sebom začína tráviť viac času. Medzi ňou a pohľadným vdovcom to začína iskriť, takže čitateľ si môže vychutnať vývin ich vzťahu, ktorý je s ohľadom na situáciu pozvoľný (otec berie ohľad na dcéru).
Do vzťahu tria Sadie – Sebastian – Birdie sa nakoniec prepletie aj Sadina minulosť. V tomto smere sa tu objavuje priveľa náhod vo vzťahu k osudovej previazanosti tejto trojice. Na mňa osobne to pôsobilo trochu rušivo, ale nie je to vec, cez ktorú sa čitateľ nevie preniesť. Hlavné postavy v príbehu sú vykreslené príjemne, bez výrazných rušivých charakterových elementov, s istou dávkou sebairónie, čo pôsobí pozitívne. Birdie a Marmaduk nepôsobia ako do počtu či ako násilný prvok, ale sú pre knihu príjemným, dokonca roztomilým osviežením a zaslúžia si osobitné pozitívne hodnotenie. Najmä Birdine listy pôsobia veľmi presvedčivo a nie ako päsť na oko. Dýcha z nich Birdin charakter, je to nevinné, trochu naivné, veľmi dobroprajné a hlavne plné nádeje a viery v dobro. Samotná Birdie ostáva osviežujúcim prvkom, pretože nie je rozmaznaná ani afektovaná, je veľmi milá a čitateľ si ju musí obľúbiť.
Dej dopredu posúva aj Sadina svojská kamarátka Devin. Dialógy sú svižné, autorky pracujú aj so zapojením sms-konverzácie do textu a s prepínaním optiky oboch hlavných hrdinov (kapitoly sú písané raz z pohľadu Sadie a raz z pohľadu Sebastiana), čo čítanie rovnako urýchľuje. Príbeh je nenáročný, naozaj svižný, bez závažnejších zvratov, príjemný. Aj hlavný hrdina je s ohľadom na typ literatúry zaujímavý a uveriteľný (samozrejme, ak pripustíte nevyhnutné vykreslenie mužského hrdinu ako neuveriteľne príťažlivého, neodolateľného majetného vdovca, s dokonalým telom), aj so svojím príjemným a citlivým vzťahom s dcérou, ktorý vedie život úmerný prežitej tragédii (smrť manželky).
Príbeh je napísaný s istou dávkou humoru a nadhľadu, čo mu pridáva na ľahkosti. Dej si plynie svojím tempom, je to v zásade bez závažnejších ruptúr a výrazných zvratov či drámy (typu zblíženie dvojice, turbulentné prežívanie vzťahu, rozchod, opätovné dávanie sa dokopy). Je to taká rozprávka pre dospelých, nenáročné, relaxačné, pohodové čítanie ku káve so štipkou erotického iskrenia medzi hlavnými hrdinami. Ako dezert, po ktorom ostane čitateľ dostatočne uspokojený tou akurátnou mierou sladkosti. Je dobré občas si prečítať čosi také, čoho vývin odhadnete po prvej desiatke strán, ale čo pri čítaní nikoho neurazí.
Moja prvá skúsenosť s touto dvojicou autoriek naznačuje, že by som mohla siahnuť aj po ďalšej ich knihe. Ostáva sa len rozhodnúť, po ktorej...
-sa
_____________________________________________________________
Keď sa vrátil Penelope Ward
To leto bolo najkrajším v mojom živote. Stretla som Gavina, muža svojich snov, nanešťastie... bol pre mňa nedosiahnuteľný. Pre jeho matku som bola nikto, len najatá pomocná sila, ktorá sa jej synovi nemohla rovnať. Nikdy by nedovolila, aby sme ostali spolu. A tak sme sa skrývali, až kým ma nedonútila odísť.
Ubehlo desať rokov a neprešiel jediný deň, aby som si na Gavina nespomenula. O jeho súčasnom živote viem len toľko, že žije a pracuje za oceánom. Okolnosti ma po rokoch privádzajú na to isté miesto, kde sme sa spoznali a ja tuším, že na seba opäť narazíme. Je to len otázka času. Myslí niekedy na mňa? Čo ak ma nenávidí? Čo ak miluje niekoho iného? Myslela som si, že ho už nikdy neuvidím, ale jedného dňa sa spoza oceánu vráti. A ja na jeho návrat vôbec nie som pripravená. (Ikar, 2022)
& & & & & & & & & & & & & & & &
Dvojica Vi Keelandová a Penelope Wardová ma prvou knihou, po ktorej som od nich siahla, zaujala. Pri Osudovom dopise som sa dobre zabávala a musím povedať, že som si pri ňom oddýchla. Ťahalo ma to teda vyskúšať od autoriek čosi ďalšie. Po prečítaní informácií na prebale knihy padla moja voľba na príbeh Keď sa vrátil od P. W. Podľa anotácie čitateľ očakáva silný príbeh lásky, ktorá zanechala hlbokú stopu a ktorá sa po rokoch znova rozhorela, no ovplyvňujú ju nevypovedané tajomstvá.
Raven je dcérou gazdinej v dome bohatej rodiny Mastersonovcov. Jedno leto ju matka zainteresuje do pomoci v dome, pretože sa vrátili Mastersonovi synovia a v dome je potrebné viac pomáhať. To osudové leto Raven osobne spoznáva staršieho z Mastesonových synov, Gavina. Medzi oboma mladými ľuďmi to okamžite zaiskrí a vzplanie medzi nimi cit. Ten sa rozvíja, pretože mladí sa stretávajú a čím viac sa spoznávajú, tým sa puto medzi nimi posilňuje. Táto skutočnosť sa nepáči Gavinovej matke. Ruth Mastersonová má vlastnú predstavu o budúcnosti svojich synov a vzťah s dcérou domácej k nej rozhodne nepatrí. Svoju nevôľu dáva jasne najavo, no Gavin a Raven sa stretávajú poza jej chrbát. Ako sa však ukazuje, Gavinova matka určite nie je jedinou prekážkou v rodiacom sa vzťahu – je tu napr. odlišná predstava o budúcnosti aj rozličné vyhliadky, rodinná zviazanosť, do vzťahu zasahuje aj nevypočitateľná povaha Gavinovho brata Weldona, ktorý trpí pocitom menejcennosti a pokúša sa z každej situácie vydobyť pre seba výhody. Je jasné, že city, ktoré voči sebe Gavin a Raven prechovávajú, musia prejsť skúškou ohňa – narazia najmä na nekompromisné stanovisko Ruth Mastersonovej, tej sa otvorene nedokáže vzoprieť žiaden mužský člen rodiny, dokonca ani vlastný manžel. Raven ukončí rodiace sa puto a jej vzťah s Gavinom sa na celé desaťročie pretrhne.
Osud však Raven vracia späť k Mastersonovcom a pripraví jej prekvapenie v podobe opätovného stretnutia s Gavinom. Desať rokov sa podpísalo tak na rodine Gavina, ako aj na Raveninom živote. Gavin sa cez jej zradu nepreniesol a ich stretnutie tak vyvoláva staré rany. Otázkou ostáva, či sa cez minulosť dokážu preniesť a vychádzať spolu nevyhnutný čas, počas ktorého Gavin potrebuje vyriešiť otázky okolo chorého otca. Hľadanie cesty k sebe nie je jednoduché. Obaja dospeli, na minulosť sa dívajú inými očami, ich životy ovplyvnili viaceré (aj bolestivé) udalosti. Na scéne sa objavuje aj Gavinov mladší brat Weldon, ktorý rovnako potrebuje pomoc. Všetci si nesú svoje rany. Potrebujú vysvetlenie a vzájomné odpustenie.
Tento príbeh nie je odľahčený ako ten, ktorý som čítala predtým. Možno preto sa mi nečítal s takou ľahkosťou, hoci sa čítal rýchlo. Zábava, ktorá ovplyvnila moje čítanie Osudového dopisu, tu však ustúpila do úzadia, resp. celkom chýbala (a nie, ako zábavné mi neprišli ani pokusy o improvizácie oboch hlavných hrdinov v miestnom klube). Dojem z neho ovplyvňovali aj iné skutočnosti. Jednou z najhlavnejších je členenie príbehu na dve časti – prvá opisuje vznik a rozvíjanie vzťahu medzi Raven a Gavinom a je to skôr také YA aj s typickými symptómami – naivita, klišé. Je to také rýchlikové, čo je pochopiteľné, pretože autorka sa potrebuje dostať k tomu, čo sa udeje po desiatich rokoch. Napriek tomu je prvá polovica knihy rozvláčna. Mladosť verzus zrelosť (dospelosť) vytvára jeden z kontrastov knihy, mne však prekážalo, že autorka práve tej mladšej časti venovala toľko priestoru. Chcela som totiž čítať viac o tom, ako situáciu po opätovnom stretnutí prežívajú dvaja dospelí ľudia, ktorých na desať tokov oddelil jeden nevysvetlený moment. Viac ich vnútornej dilemy, i opätovného hľadania dôvery.
Na margo prvej časti knihy môžem povedať len to, že by som prijala len krátke retrospektívy, ktoré by ako vsuvky oživovali príbeh zameraný na súčasnosť. Pretože tak som sa dočkala dvoch príbehov, z ktorých každý s ohľadom na tento autorkin dvojitý koncept utrpel. Tajomstvo je tak málo tajomné. Pri lepšej vôli mohol na pozadie rozchodu prísť Gavin celkom sám a nemusel sa pri tom dlho namáhať, ani nemuselo nasledovať také dlhé odlúčenie. Ale... je to autorkina voľba... Je to také prvoplánové, miestami ploché a zjednodušené zobrazenie toho, čo ovplyvnilo smerovanie života po jednej letnej romanci. Nič nepredvídateľné sa tu neudeje, ale ak chce čitateľ iba nechať plynúť riadky pri nenáročnom čítaní, toto zjednodušenie autorke zrejme odpustí.
Menej už samotné vystavanie tohto nenáročného príbehu, ktoré ma, pravdupovediac, až tak nebralo. Niektoré autorkine motívy pôsobia ako osveta – napr. nablýskaný život bohatých nie je taký, ako sa zdá, mať veľa peňazí ešte neznemená mať všetko, nájsť zmysel života a byť spokojný či šťastný. V knihe sa zároveň dajú odčítať témy, na ktoré autorka z amerického života upozorňuje (alkoholizmus, strach z rakoviny). Knihe ubližovalo aj Gavinovo vyjadrovanie – obávam sa, že ani ten najcitlivejší chalan by sa takto nevyjadroval – hoci rozumiem tomu, že kniha je písaná zo ženskej perspektívy (príbeh je primárne určený ženám a ženy s romantickou dušou od mužov túžia počuť isté slová). Ravenina a Gavinova možnosť dať sa po rokoch znovu dokopy stojí na umelo vytvorenej dileme, pretože Gavin má nový vzťah (ktorého sa príliš dlho a nezmyselne drží, čo má len za úlohu umelo naťahovať Gavinov vnútorný konflikt). Riešenie je vzhľadom na všetky okolnosti príliš jednoduché a rýchle, pre oboch protagonistov nakoniec málo bolestivé a ani ich to nestojí toľko síl.
Iste, pre čitateľa, ktorý si nenárokuje až na také hlboké spracovanie príbehu a hľadá len únik pri celkovom „vypnutí hlavy“, v potrebe nechať len udalosti v knihe plynúť v celej ich nenáročnosti, to nie je zlá voľba. Neviem sa však zbaviť pocitu, že keby autorka nevenovala toľko pozornosti YA časti, zúročila by potenciál svojho námetu lepšie a príbeh sám osebe by mal pre dospelého čitateľa väčšiu výpovednú hodnotu. Knihu hodnotím s ohľadom na čitateľskú cieľovú skupinu, i na žáner a na nenáročnosť literárneho spracovania.
-sa
_____________________________________________________________
Pozvánka Vi Keeland
S Hudsonom Rothschildom som sa zoznámila na svadbe. Nečakane som dostala pozvánku do najluxusnejšieho podniku v meste. Hudson bol ženíchov hosť a pravdepodobne najúžasnejší muž, akého som kedy videla. Tancovali sme spolu a iskry medzi nami len tak lietali. Vedela som, že púšťať sa s ním do rozhovoru nie je najlepší nápad, no nedalo sa mu odolať a skvele som sa bavila. Len čo Hudson zistil, že nie som tá, za ktorú sa vydávam, bolo po zábave. To nečakané pozvanie totiž nebolo adresované mne, ale mojej niekdajšej spolubývajúcej, ktorá zdúchla uprostred noci a na pamiatku mi nechala dvojmesačný dlh na nájomnom. Preto som cítila morálne právo ísť na svadbu namiesto nej. Hudson ma však odhalil, a tak som vzala nohy na plecia. A cestou aj zopár fliaš drahého šampanského. Naskočila som do taxíka a s búšiacim srdcom zmizla. Chvalabohu, bez ujmy. Aspoň som si to myslela, dokým som nezistila, že som si tam zabudla mobil. Môžete trikrát hádať, kto ho našiel. Takto som sa teda zoznámila s Hudsonom Rothschildom. A to bol iba začiatok. (Ikar, 2022)
& & & & & & & & & & & & & & & &
Keď Stellu Bardotovú nechá spolubývajúca Evelyn v problémoch, vidí možnosť ísť v jej mene na honosnú svadbu ako zadosťučinenie. Práve tu sa stretáva s pohľadným Hudsonom, ktorý okamžite šípi, že so Stellou alias Evelyn nie je niečo v poriadku, a tak pred ním Stella vezme nohy na plecia. Samozrejme, Stella nie je z tých, čo by nedisponovali svedomím, preto cíti potrebu ospravedlniť sa neveste Olivii a aj jej bratovi. Tak sa rozvíja osudové stretnutie, pretože Olivia chce Stellu poznať lepšie. Keď zistí, že chce rozbehnúť svoj vlastný biznis, navrhne jej, aby požiadala o podporu firmu jej brata Hudsona. Ten spočiatku nechce mať s vecou nič spoločné, no nakoniec sa bude musieť zmieriť s tým, že Stella sa len tak ľahko nevzdáva. Ich spoločná práca je však ovplyvnená vzájomnou potláčanou príťažlivosťou, ktorej dlhšie odoláva práve Stella. Sledovanie ich vzájomných stretnutí je príjemné a má ten správny náboj. Hudson nakoniec púšťa Stellu aj do svojho súkromia, a práve tu Stella zisťuje, že o Hudsonovi vie viac, než by si priala, pretože vďaka svojej záľube zrejme naďabila na tajomstvo, ktoré mu môže ublížiť. Obaja si budú musieť ujasniť, čo pre ich vzťah toto odhalenie znamená a či sa aj napriek jeho dôsledkom vzdajú šance, ktorú vďaka tomu obaja dostali.
Dejový oblúk tohto príbehu je veľmi jednoduchý. Ohraničuje ho prvé stretnutie hlavných protagonistov a upevnenie ich vzťahu, ktoré spečatí ich spoločný osud. Presne to čitateľ od takejto knihy očakáva. Medzitým si čitateľ môže vychutnať Stellino a Hudsonovo zbližovanie na pozadí realizácie Stellinho sna, ktoré ich spojilo a priviedlo na rovnaké miesto do rovnakej práce. Dej smeruje aj k očakávanému konfliktu, ktorý našťastie nie je taký závažný, aby milencov od seba odtrhol nadlho a slúži len na to, aby si obaja uvedomili, že o toho druhého nechcú prísť, pretože vďaka ich stretnutiu do ich životov vstúpilo nové svetlo.
Stella Bardotová je cieľavedomá. Páčilo sa mi, že sa napriek všetkým prekážkam nevzdávala svojho sna a bojovala. Na môj vkus však priveľa pila (tak riešila všetky svoje starosti) a vzťahy v jej rodine boli podivné. V Stellinej blízkosti sa objavuje sused-právnik. Sympatický Fisher je kamarát do dažďa, akého by chcel mať vo svojej blízkosti asi každý. Prostoreký, ale na správnom mieste. Druhou náramne sympatickou a osobitou postavičkou je Hudsonova sestra Olivia, z ktorej sa rovnako vykľuje jeden veľký príval energie a tá správna kamarátka. Hudson Rothschild sa spočiatku zdá ako riadne komplikovaný a odťažitý muž. Nakoniec sa ukáže ako sympaťák, ktorý v Stellinej blízkosti nad sebou takmer stráca kontrolu (samozrejme nie v negatívnom zmysle). Klasicky k istým nedorozumeniam dochádza práve preto, že Stella až postupne zisťuje, že Hudson je rozvedený otec malého dievčatka. A je najmä milujúci otec. Vzájomná chémia medzi Hudsonom a Stellou funguje a svoju príťažlivosť pre čitateľa nestráca ani na konci príbehu.
Príjemným osviežením je Stellin nezvyčajný koníček – čítanie denníkov, ktoré získava na aukciách. Vďaka ich čítaniu Stella odhalí, že ju snúbenec podvádza. A je to nakoniec aj zdroj konfliktu medzi Stellou a Hudsonom, keď vyjde najavo, komu patrí denník, ktorý Stella kedysi čítala. Tento moment prepája ich osudové stretnutie na začiatku príbehu a prelína sa s motívom nového začiatku, ktorý predstavuje Hudsonov denník.
Musím konštatovať, že aj tento príbeh sa mi čítal príjemne, bez závažnejších zádrhelov. Aj vďaka nemu som si uvedomila istú šablónovitosť autorkiných hrdinov (mužských, ženských, ale aj tých detských) a sčasti aj deja. Podľa anotácií ďalších kníh, ktoré som čítala, sa tu možno stretnúť len s veľmi malou modifikáciou. To však neznižuje príjemný pocit z nenáročného, tak akurát sladkého čítania, počas ktorého príbeh plynie a vďaka autorkinmu stvárneniu zbehne tak rýchlo, že sa čitateľ ani nenazdá a je na jeho konci. V prípade Pozvánky sa tak udeje s dostatočným uspokojením. Stále to v mojej optike nedotiahlo na Osudový dopis, ale bolo to podarené. Utvrdzuje ma to v presvedčení, že po ďalších autorkiných knihách sa v prípade, že budem hľadať nenáročnú romantiku zo súčasnosti, určite rozhliadnem.
-sa
____________________________________________
