Červená knižnica

Tajemství sídla Bellefontaine Marie Laval

Amy si z touhy po novém životě koupí na francouzském venkově malý penzion opředený nepěknou pověstí. Po čase se začnou dít podivné věci. Nejprve je to mrtvý králík přede dveřmi, poté mrtvola ptáka na autě a další náznaky, že někdo tady Amy evidentně nechce. Když se jednoho dne probudí v lese celá zmatená a v roztrhané noční košili, pohár trpělivosti přeteče. (Alpress, 2022)

 * * * * * * * * * * * *

Kniha M. Laval, ktorá vyšla už v roku 2015 pod názvom A Spell in Provence, láka na podtitul "Nový začátek s vůní levandule a špetkou prokletí". Tento dôvetok a pozitívne ohlasy na internete ma presvedčili siahnuť po tejto romanci s očakávanou pridanou hodnotou napätia, tajomstva a tajomna, pátrania po minulosti preplietajúcej sa so súčasnosťou hlavných hrdinov. Rozbeh príbehu také čosi naznačoval, no s pribúdajúcimi stranami som s veľkou dávkou sklamania zistila, že som naletela marketingovému ťahu skrývajúcemu sa v presvedčivo vyzerajúcom slogane.

Príbeh o Amy, ktorá sa rozhodla pre reštart vo Francúzsku kúpou starého domu, ktorý chce prerobiť na penzión, by nemusel byť ničím komplikovaný, keby si ho neskomplikovala sama autorka. Nie tým, že do príbehu vložila – celkom očakávane – mužský náprotivok, ktorý vlastní luxusný hotel poblízku a zdá sa, že si nežiada konkurenciu, ani tým, že samotný dom je opradený poverami o existencii starobylej záhrady s fontánou uprostred a rečami o uctievačoch starej bohyne, ktorá si žiadala ľudské obete, ale tým, ako sa tohto nápadu pisateľsky zhostila. Úvod čitateľa navnadí na príjemný príbeh aj s rozbehom tajomných, nie celkom neočakávaných podivností, ktoré sa Amy dejú od nasťahovania do domu. Ani stretnutie s Fabienom Coste, majiteľom Manoir Coste (prerobeného na luxusný hotel) nie je prekvapivé. Najmä ak sa Amy postupne dozvie, že tunajší pán si konkurenciu neželá. Keď sa objavia reči o starej bohyni a stratenej tajomnej fontáne, príbeh sa celkom dobre rozbieha. Aj po tom, čo autorka čitateľovi naznačí základnú romantickú premisu – dámy z Bellefontaine sú osudovo späté s pánmi z Manoir Coste.

Následne však autorka začne príbeh zamotávať a... zamoce tak všetko, vrátane vlastného pisateľského štýlu. Sledovať príbeh ďalej nie je až také zložité, zložitým a pre mňa aj namáhavým sa stalo prehrýzť sa cez autorkin štýl a zobrazenie ďalších udalostí. Príbeh totiž začne kolísať medzi naivnou soap operou a neuveriteľne klišéovitým pokusom o „napínavý“ príbeh pre ženy s očakávanou dávkou romantiky, v rámci ktorej hlavná hrdinka prechádza množstvom neistoty o charaktere svojho mužského náprotivku.  

Amyin pobyt na Bellefontaine sprevádza množstvo nepríjemností od pofarbeného auta, cez nehody v domácnosti až po problémy s objednávkami ubytovania v penzióne. Pátranie po ich dôvodoch ustupuje sledovaniu miestnych povedačiek o existencii zázračnej fontány a chrámu starej bohyne, dokonca aj pokladu. Na pozemkoch okolo Bellefontaine sa začne archeologický výskum a Amy pritom vedie vlastné pátranie spojené s fontánami v okolí, ktoré boli vybudované z kameňov zo zboreného chrámu. Popri tom sa vyvíja jej vzťah k susedovi Fabienovi Coste, ktorý je obalený do množstva nedorozumení a zasahuje doň tak Fabienova nádejná snúbenica Claudine, ako aj Fabienov bratranec Frédéric trpiaci voči Fabienovi pocitom menejcennosti. Amy je konfrontovaná aj s ďalšími nepríjemnými udalosťami, ako je nočný únos vysvetľovaný ako námesačnosť, tajomné sny. Mrzutosti zasahujú aj Amyiných zákazníkov, čo má za následok negatívnu reklamu pre penzión. Amy sa pokúša zistiť, ako je dianie okolo nej prepojené s minulosťou rodiny Coste a čo všetko stojí za spojením obyvateľov Monoir Coste a Bellefontaine. Ako sa toto spojenie podpísalo na záhadných úmrtiach mužských členov rodiny Coste? Kam až siahajú stopy záhadného kultu starej bohyne? Skutočne prežil až do súčasnosti? Môžu s ním mať niečo spoločné tí, ktorí sa pohybujú v Amyinom okolí? Patrí k nim aj samotný pán Manoir Coste? A prečo niekto túži po tom, aby Amy ublížil?

Odpovede na všetky tieto otázky Amy zisťuje v poriadnom pletenci, takže sa v ňom zamotáva aj samotný čitateľ. Konečné vyznenie však neprináša nič prekvapivé ani ohromujúce. Aférku Amy – Fabien sprevádzajú umelo vytvorené konflikty a nedorozumenia, len preto, aby Amy mohla riešiť svoj detinský, takmer pubertálny problém „chcem byť – nechcem byť“ s Fabienom a „je vlastne dobrý alebo zlý?“, „už naňho nesmiem myslieť!“. Postavy, ktoré sa okolo Amy pohybujú, sú u autorky proste čierne alebo biele. Ich správanie presne napovedá, na ktorej strane v príbehu sa pohybujú a autorka to nijako nezahmlieva (napr. Frédéric, Fabienova skoro snúbenica Claudine a jej matka, policajný dôstojník Bijard). Konflikt medzi generáciami mužských potomkov v rodine pokračuje v súčasnom vzťahu medzi Fabianom a jeho bratrancom Frédéricom. Ten sa mimochodom správa ukrivdene a urazene a jeho postoj je jasne čitateľný. Preráža z riadkov tak výrazne, až to hraničí s afektom, ktorý si podľa môjho názoru mohla autorka odpustiť. Vzhľadom na to, že je tento negativizmus taký jasný, je priam do očí bijúce, že sama Amy nie je schopná odhaliť jeho zástoj v celom dianí okolo Fabiena i okolo seba, takže to z nej vytvára naivnú hlupaňu, ktorá si v kolotoči sebaľútosti nevidí ďalej od nosa.

Čitateľ nevyhnutne s pribúdajúcimi stránkami zisťuje, že príbeh naberá na jednoduchosti a v druhej polovici miestami hraničí s naivitou a prostotou. Amy niekoľkokrát spojleruje všetko, čo sa okolo nej deje, resp. udialo – čitateľovi z toho až mierne drnčia zuby. Toto spojlerovanie zvyšuje na intenzite s blížiacim sa koncom príbehu. Z celej zápletky okolo strateného chrámu bohyne srší prekombinovanosť, z ktorej na konci vychádza poriadny chaos a ten sa ťahá ako žuvačka. Nakoniec sú do spiknutia zapletení všetci okolo Amy a na povrch sa vynoria hriechy minulosti, ktoré viedli k viacerým zločinom.

Nemalým sklamaním je pre mňa aj autorkin štýl ku koncu pripomínajúci nevyzreté písanie, plné klišé, stereotypov, nezmyselného preskakovania z témy na tému, pri ktorom mi miestami unikali súvislosti a nedokázala som odčítať autorkine myšlienkové pochody. Niekoľkokrát som si musela položiť otázku, čo to má znamenať a v akom príbehu som sa to vlastne ocitla. Vyrušuje množstvo francúzskych a latinských fráz, ktoré sú vzápätí preložené, aby im porozumela Amy, ale jej prostredníctvom aj sám čitateľ. Občas autorka dokonca čitateľovi sprostredkúva informácie ako vystrihnuté z príručky (napr. o ekvivalencii silnej bohyne známej u rôznych národov aj ako Fauna) a ich zakomponovanie do dejových súvislostí nie je veľmi šťastné a pôsobí rušivo. Vyvrcholenie v podobe mediálneho rozruchu okolo tajného spolku v Bellefontaine je už len preexponovaním už aj tak poriadne nadstaveného záveru.

Na záver musím priznať, že výrazné nadšenie z tejto knihy nezdieľam. Za mňa sa tento príbeh za veľké sklamanie a miestami nečitateľné spracovanie pohybuje na slabých . Vzhľadom na to, že kniha pôvodne vyšla už v roku 2015, sa možno autorkin štýl v novších knihách zmenil. Neviem to posúdiť. Ak sa niektoré vydavateľstvo rozhodne vydať niektorý novší autorkin počin, budem zvažovať, či jej dám šancu na reparát. V námetoch zrejme tkvie potenciál, no zatiaľ je to pre mňa málo dotiahnuté a čo do autorského spracovania neveľmi presvedčivé.

-sa