Choď na obsah Choď na menu
 


Heather Grothaus

 

Medieval Warriors Trilogy

 

412540.jpg

Krásná Francouzka Heather Grothausová

Anglie roku 1076, Anglie v éře králů a jejich loajálních rytířů, v éře grandiózních hradů a vášní příliš troufalých, než aby byly potlačovány. Zde ožívá příběh moci a vznešenosti, příběh šlechtice, který potřebuje manželku... a příběh ženy, která mu nabízí lásku jeho života. Nicholase FitzTodda, barona z Crane, manželství nezajímá - výhody jeho postavení jsou příliš velké a příliš příjemné. Když ho však odmítne nevěsta, kterou si nakonec vybere, utápí svůj žal ve víně a mezi ženami. Simone du Rochová má být jen dalším rozptýlením, ale kvůli chvilkové indiskrétnosti jsou dovedeni k překotnému sňatku. Nick zuří - Simone je možná krásná, ale je prakticky bez peněz a říká se o ní, že je šílená... (Levné knihy, 2011)

£ £ £ £ £ £ £ £ £

Kniha je druhou časťou trojdielnej série Medieval Warriors Trilogy (o čom český preklad názvu nenapovedá), ktorú autorka napísala v rokoch 2006 – 2008. Čitateľ skutočnosť, že je kniha súčasťou série, odhalí pomerne rýchlo – napovedá o tom postava Nicholasovho nevlastného brata Tristana (stav vecí totiž odkazuje, že jeho životný osud ukončený manželstvom s lady Haith má svoj vlastný príbeh) a udalosti, na ktoré sa postavy (najmä matka oboch mužov) odvolávajú (Tristanov príbeh tvorí obsah prvej knihy The Warrior, ktorá vyšla v roku 2006 a v českom vydavateľstve Levné knihy pod názvom Králova přízeň). Nakoniec je tu aj Evelyn, Nicholasova vyvolená, ktorá sa ho vzdala odchodom do kláštora a ktorá potom, čo sa po smrti otca odmietne do kláštora vrátiť, odchádza s Haithinou pratetou na vysočiny, aby tam našla svoj nový život (jej príbeh má názov The Highlander a trilógiu uzatvára, česky vyšlo pod názvom Ztracený syn).

Už anotácia napovedá, že v príbehu je potrebné očakávať isté nadprirodzené udalosti. Prítomnosť ducha malého osemročného chlapca totiž istú dávku nadprirodzena sľubuje. Priznám sa, toto bol moment, ktorého som sa v knihe obávala najviac. Moje obavy vymizli zhruba po 70-tich stranách príbehu. Trúfam si povedať, že ak prekonáte tento limit, príbeh už čitateľa so záľubou v rytierskych stredovekých príbehoch nepustí (ak niekomu nevadia výčiny ducha, miestami trochu – podľa mňa – predimenzované s cieľom pobaviť, a niekoľko ukážok schopností lady Haith, nebude mať pravdepodobne s rozbehom knihy žiaden problém).

Nicholas FitzTodd, barón z Crane je vlastníkom panstva neďaleko anglických hraníc s Wallesom. Hoci si uvedomuje svoju zodpovednosť voči kráľovi Williamovi, ktorého, možno povedať, je obľúbencom, i voči svojej matke a nakoniec aj voči svojmu rodu a vie, že sa od neho očakáva, že sa ožení, sme na úvod príbehu svedkami jeho trochu prehnaného vyhlásenia, že sa nikdy nepodvolí žiadnej žene. V tomto momente a následne – najmä v Londýne – sa Nicholas javí ako opilec a pôžitkár, ktorý nemá o ženách valnú mienku a ktorý zrejme z akejsi potreby provokovať vyhľadáva problémy. Jeho príchod do hraničného mestečka Obny za lordom Handaarom je poznačený rozhodnutím požiadať o ruku ženu, s ktorou strávil takmer celé detstvo a ktorú si logicky volí za svoju budúcu manželku. To však netuší, že Evelyn a osud rozhodli celkom inak. Evelyn si na základe želania svojej mŕtvej matky volí život v kláštore a odvrhnutý Nicholas cíti zradu a poníženie, ktorého sa už do konca príbehu nezbaví. Jeho následný príchod do Londýna sprevádzajú výčiny hodné jeho povesti. To sa nie celkom pozdáva jeho nevlastnému bratovi Tristanovi a jeho manželke lady Haith, ktorí sú svedkami jeho prvého stretnutia s tajomnou, zato krásnou Francúzskou, lady Simone du Rochovou, o ktorej sa hovorí, že je postihnutá podivným šialenstvom, pretože vidí ducha svojho mŕtveho brata.

Simone je zmierená s osudom, ktorý vložila do rúk svojho otca Armanda du Roche, mrzáka, ktorý Simone viní za smrť svojho syna Didiera. Lady du Rochová nevie zabudnúť na smrť svojej matky a brata nielen preto, že sa z nej viní sama, ale najmä preto, že má pri sebe príliš živú pripomienku udalostí, ktoré ju vyhnali z rodného Francúzka – ducha svojho brata. Vie, že sa potrebuje vydať a je jej jedno, kto sa stane jej manželom, len nech sa dostane spod vplyvu nevyspytateľnej povahy svojho otca, ktorý potrebuje peniaze, aby mohol pokračovať v hľadaní svojho pokladu (o otcových dôvodoch ani o charaktere onoho pokladu Simone nič netuší a je priam ironickou hrou osudu, že sa k jeho podstate dostane práve vďaka svojmu manželstvu). Nicholas si Simone všimne a je príliš opitý nato, aby sa vyhol tomu, čo nasleduje, a keďže lady du Rochová si uvedomuje, že ju v nastávajúcom manželstve, ktoré dohodol jej otec, nečaká nič príťažlivé (ak bude mať šťastie, bude do roka vdovou), malému flirtu s príťažlivým barónom sa nebráni. Flirt sa však vymkne obom z rúk a Simonin otec žiada satisfakciu. Tá je kvôli zásahu Tristana viac než výhodná. Kráľ William súhlasí, aby sa lady du Rochová vydala... za baróna z Crane. Nicholas sa cíti podvedený a za skutočnosť, že skončil v manželstve, viní samozrejme Simone. Na druhej strane si uvedomuje jej príťažlivosť a nemá v pláne sa jej brániť. Simone má však jeden výrazný problém – svojho brata Didiera a jeho duchárske výčiny, ktoré jej podstatne komplikujú začiatok vzťahu s Nicholasom. Neostáva jej teda nič iné, len namiesto svadobnej noci presvedčiť svojho manžela o existencii ducha osemročného chlapca. Úloha to nie je ľahká, ale našťastie je tu lady Haith, ktorá už len kvôli svojej podstate nemôže jeho existenciu popierať a tejto skutočnosti sa nebráni ani Nicholasov brat Tristan, ktorý vzhľadom na to, že sa sám oženil s čarodejnicou, vníma nadprirodzenosť ako čosi, čo je skrz lady Haith nevyhnutnou súčasťou jeho života. Nicholasovi neostáva nič iné, len túto skutočnosť prijať a kým so svojou manželkou opustí Londýn, je s tým, že okrem manželky nechtiac prišiel aj k Didierovej prítomnosti, zmierený. Dokonca si nájde spôsob, ako s ním komunikovať – dá mu biele pierko (to zohrá svoju dôležitú úlohu).  

Po nevyhnutnom čase strávenom v Londýne si Nicholas odvádza svoju manželku na rodné panstvo Hartmoore. S blížiacim sa návratom domov sa Nicholasov obraz mení a mení sa aj samotná Simone. Medzi nimi sa zrodí čosi ako priateľstvo, aj vďaka Didierovi nie je ich vzťah obyčajný (nakoniec som za jeho prítomnosť, ktorá zabraňuje manželom, aby sa zblížili aj telesne, bola autorke vďačná; príbeh tak neskĺzol do klasického klišé). Nicholas sa síce domov teší, ale vynárajú sa spomienky na Evelyninu zradu, uvedomuje si komplikovanosť svojho vzťahu k bratovi a v neposlednom rade vie, že má na krku ducha malého chlapca, ktorý nenájde svoj pokoj, kým nevypátra, kto a prečo je zodpovedný za jeho smrť, okolo ktorej sa čím ďalej tým viac vynárajú viaceré otázniky. Hoci sa obáva, ako jeho matka a celé panstvo prijme novú barónku, lady Genevieve je k novej neveste veľmi ústretová a Simone na Hartmoore zapadne – aj vďaka lady Haith, ktorá je tu s manželom, aby Simone pomohla s Didierom. Na Hartmoore totiž smeruje jej prateta Minerva, ktorá jediná môže zabezpečiť, aby Didier prešiel na druhú stranu.

Nicholas napriek počiatočným a stále sa vynárajúcim skrytým sporom s bratom Tristanom (má stále pocit, že mu musí niečo dokazovať) jeho prítomnosť na Hartmoore ocení. Dozvie sa totiž, že počas jeho pobytu v Londýne ktosi napadol Obny. Vynára sa teda otázka, kto by riskoval prechod cez ľadovú rieku Wye, aby napadol pohraničné mestečko? Hoci mnohí tejto udalosti nepripisujú veľkú váhu, Nicholas je rozhodnutý ju prešetriť. Problémy totiž nenechávajú na seba dlho čakať a mnohí neprajníci z nich vinia práve baróna z Crane. V radoch jeho vazalov sa schyľuje k sporom a k zrade. Tá sa prejaví práve vtedy, keď to Nicholas očakáva najmenej. Navyše jeho cesta do Obny už len odhalí pohromu, pretože mestečko nájde vypálené a obyvateľstvo zmasakrované. Nicholasova snaha dokázať svoju kompetentnosť sa rúca. Priateľa lorda Handaara nachádza na pokraji smrti a len jeho neoblomnosť umožní Handaarov presun na Hartmoore. To prináša ďalšiu komplikáciu. Handaarov stav ho núti povolať na svoje sídlo ženu, ktorej zradu ešte stále nestrávil, a ktorá ešte stále ovplyvňuje jeho vzťah k Simone. Zatrpknutý Nicholas dá zničiť všetky jej listy, ktoré odmieta čítať, lebo nechce kriesiť, to čo ho stále bolí, a možno tuší, že je v nich ľútosť nad unáhleným rozhodnutím, no nechce sa už vracať späť. Snáď preto, že pochopil jej niekdajší odkaz – ich náklonnosť nebola láskou. Tá sa rodí k podivnej žene prenasledovanej duchom brata a nevyrovnanej s podivným vzťahom k otcovi, lordovi Armandovi du Roche.

No po udalostiach v Obny sa komplikuje aj jeho vzťah k lady Simone. Výčitky svedomia Nicholasa vedú k záveru, že Obny padlo vďaka jeho ľahkovážnemu správaniu v Londýne, ktoré viedlo k nevyhnutnej svadbe. Myslí si, že by útoku na hraničné mesto dokázal zabrániť, keby prišiel na Hartmoore skôr. A zlosť z vlastnej bezmocnosti obracia proti Simone. Tá má sama dosť problémov a Nicholasov postoj jej nijako nepomáha. Didier je stále viac znepokojený, upozorňuje na to, že sa blížia nebezpečné udalosti a jeho správanie Simone desí. Bojuje aj proti Minerve, ktorá ho na to, aby mu pomohla, musí vrátiť do momentu smrti. A Didier odmieta znova umrieť. Simone navyše odhaľuje aj komplikovanosť vzťahu Nicholasa a lady Evelyn. Stret oboch žien pod strechou Hartmooru je sprevádzaný nedorozumením, a keďže v napätej situácii nie je nikto, kto by ich usmernil, Simone nadobudne presvedčenie, že by mala ísť obom z cesty. Veci ešte viac zamiešava aj skutočnosť, že sa na Hartmoore objavil aj Armand du Roche a jeho príchod je obrovským prekvapením nielen pre samotnú Simone. V situácii, keď je červenovlasá lady Haith nútená využiť svoje liečiteľské schopnosti pri záchrane lorda Handaara, sa Simone voči všetkým okolnostiam nebojuje ľahko. Navyše ak je jej manžel posadnutý pomstou za Obny a odmieta sa zaoberať jej rodinnými problémami. A hoci Simone, ktorá už oveľa skôr objavila denník svojej matky, prišla na prekvapivé a nebezpečné súvislosti, Nicholas jej vysvetlenie odmieta. Tým je Simone ponechaná na seba a istú pomoc nachádza len u lady Genevieve, no dostáva sa tak do smrteľného nebezpečenstva.  

Sympatické je, že ani Haith, ani jej prateta (oveľa silnejšia tajomná žena disponujúca veľkou mocou) nedokážu zázračne vyliečiť Handaara zo smrteľných zranení. Dokážu ho len udržať pri živote natoľko, aby bol schopný povedať, kto zradil Obny a odsúdil ho tak na zánik. To je signálom pre Nicholasovu pomstu, ale vo chvíli, keď sa vydáva na svoju výpravu, ani len netuší, že na Hartmoore je oveľa nebezpečnejší nepriateľ zviazaný s jeho manželkou, matkou a duchom malého chlapca. Pomsta za lorda Handaara sa vydarí, ale Nicholas so sebou prináša nového ťažko zraneného – brata Tristana. To je však dôvodom nato, aby si uvedomil ich vzájomné puto, a potom, čo sa dozvie, že zmizli dve najdôležitejšie ženy jeho života, aj dôvodom na novú pomstu. Nicholas sa však musí ponáhľať, lebo hrozí, že Simone ani svoju matku už nikdy viac neuvidí. Cesta za ich záchranou odhalí šokujúcu pravdu nielen o samotnej Simone a jej malom bratovi, ale aj o Nicholasovej matke a Tristanovi.  

Príbeh sa od odchodu z Londýna na Hartmoore pekne rozbieha. Objavujú sa nové súvislosti a prítomnosť ducha osemročného chlapca sa v ňom stáva prirodzenou. Je zaujímavé sledovať, ako si Nicholas dáva do poriadku záležitosti svojho svedomia aj srdca. Prechádza uveriteľným vývinom a ten sa preplieta s podivným vzťahom k mŕtvemu chlapcovi a jeho sestre. Didier si k nemu nachádza dôveru a je nakoniec Nicholasovým veľkým pomocníkom. Aj Didierov aspekt a pohľad je zaujímavý, miestami presiaknutý osudovosťou a bolestivým poznaním, že mu Simone napriek všetkej snahe nedokáže pomôcť. Príbeh naberá na sugestívnosti, dôkazom je napr. opis masakru v Obny či Nicholasovo a Simonino vnútorné prežívanie. Udalosti na Hartmoore sa pomaly zauzľujú a autorke sa tu podarilo – aj opätovným vstupom postavy Armanda du Roche – vystavať napätie, ktoré výrazne vygradovalo v rozpadnutej kláštornej stavbe v nebezpečných skalách na okraji mora podčiarknutej temnou búrkou, ktorá je paralelou vystupňovaného šialenstva a vedie k odhaleniu pravej prítomnosti malého ducha vo svete ľudí. Umožňuje zažiť smrteľnú agóniu a nájsť vykúpenie v pravde. Páčilo sa mi aj to, že Nicholas nie je nezraniteľný hrdina, pri svojom boji za Obny aj pri záchrane matky a manželky utŕži rany na duši, ale aj na tele. A tie vôbec nemožno považovať len za odreniny či škrabance. A je to nakoniec on, kto vďaka Didierovej dôvere, odhalí pravého vraha malého chlapca. Koniec sa možno môže zdať trochu natiahnutý, Simone sa rozhodne vrátiť do Francúzska, lebo jednak nevie odpustiť vlastnej matke dvojaký život, ktorý odhalila, a jednak ani Nicholas napriek všetkým udalostiam nie je schopný pred ňou vyjaviť skutočné city, ale táto dohra mala svoje opodstatnenie, takže som ju nepovažovala za apendix. Nájsť odpoveď na otázku, aké tajomstvo spôsobilo Didierovu smrť, čo je vlastne Armand du Roche zač a čo má spoločné s Nicholasovou matkou, ktorá skrýva tajomstvo, vďaka ktorému sama opustila rodné Francúzsko, prečo sa Diderov duch vyhýba otcovi a kto skutočne zavinil jeho smrť, sa v tomto dobre napísanom príbehu oplatí nájsť.

Na záver: rada by som sa niekedy dostala k príbehu Nicholasovho brata Tristana; pokiaľ v ňom bude len toľko nadprirodzena, koľko v tejto knihe, myslím, že to bude pre mňa prijateľné; a rada by som si prečítala aj príbeh Evelyn, ktorá mizne s Hartmooru vďaka Minerve, čím aj ona nachádza svoje zadosťučinenie, lebo návrat do kláštora pre ňu nie je prijateľný a uvedomuje si, že ani na Hartmoore pre ňu nie je miesto, takže musí nájsť silu začať niekde ďaleko celkom odznova. Napriek skoršiemu vydaniu oboch častí série sa po nich určite poobzerám.  

-sa 

________________________________________________________________________

ztraceny-syn-heather-grothausova.jpgZtracený syn Heather Grothausová

Evelyn Godewinová opouští rodnou Anglii a hledá nový začátek. Rozhodně si nepředstavovala, že bude takhle těžký. Zůstává uprostřed zimy sama bez pomoci v hlubokém lese na skotské Vysočině, vydaná na pospas vlkům. Odhodlaná poprat se s osudem se Evelyn skryje v opuštěné chatě v lesích. Když však do chaty vpadne Conall MacKerrick, náčelník klanu, a obviní ji z nedovoleného vniknutí na cizí majetek, Evelyn mu zalže o svém původu, aby si zachránila život. Jen zpola tuší, že právě to je lež, kterou jí pohledný horal nebude moci nikdy odpustit... (Levné knihy, 2012)

£ £ £ £ £ £ £ £ £

Evelyn Godewinová vedená vedomím, že stratila vo svojom domove všetko, čo mala (snúbenca, otca, rodinu, nádej, budúcnosť), sa stáva spoločníčkou Minervy Buchananovej, ktorá sa vydala na svoju poslednú cestu na miesto, čo je prisilno spojené s jej osudom a minulosťou. Minerva sa vracia na Vysočinu, na miesto, kde kedysi začala jej púť a kde sa nevyhnutne jej osud aj naplní. Minerva Buchananová ide domov umrieť.

 

Pre Evelyn predstavuje po strastiplnej, nebezpečnej ceste jediný záchytný bod, no ten vzápätí stráca. Opustená, premrznutá na kosť, uprostred divočiny, vystavená na milosť a nemilosť živlom, uprostred zimy a... obkľúčená vyhladovanou svorkou vlkov je jediným svedkom Minervinho odchodu. Presvedčená o tom, že aj ona je na konci svojej cesty, ani len netuší, že toto je pre ňu ešte len začiatok. Hoci to nevyzerá dobre, pretože – ako napovedá anotácia – ju napadnú vlci, predsa sa len nájde niekto, kto jej život zachráni. Čierna vlčica, ktorá dostane meno Alinor, ju prekvapivo ochráni a v konečnom dôsledku jej vlastne pomôže dostať sa do starej chaty, v ktorej Evelyn nájde svoje útočisko. Tu v malom priestore si Evelyn aj Alinor oplácajú svoj dlh a pokúšajú sa prežiť pravidelné obliehanie šedých vlkov (Evelyn čiernu vlčicu ošetruje a Alinor sa načas stáva jej spoločníčkou).

 

Ronanova chata však nepredstavuje pevný bod len pre Evelyn. K tomuto miestu smeruje náčelník klanu MacKerrickovcov – Conall. Ten prekvapivo zisťuje, že miesto, na ktoré sa plánoval utiahnuť, aby tu jednak lovil pre svoj ľud, a jednak hľadal útechu potom, čo prišiel o ženu a dieťa, nie je také opustené, ako si myslel. Aké je však jeho prekvapenie, keď tu nájde cudziu ženu – anglickú lady, ktorú ochraňuje čierny vlk. V tom obraze je čosi osudové a Conall to cíti. Hoci chce Evelyn v prvom návale emócií z chaty svojho strýka vyhostiť, Evelyn si pomôže malým klamstvom. Povie mu, že je Minervina neter. A ani netuší, že toto malé klamstvo, je krokom k naplneniu veštby, ktorú tu zanechala sama Minerva.

 

Evelyn sa nechtiac a nevedomky dostáva tak povediac do centra sporu medzi dvoma kmeňmi – strádajúcimi MacKerrickovcami a prosperujúcimi Buchananovcami. Celý spor siaha do dávnej minulosti, ktorú ovplyvnila hrdosť, pýcha, zrada (či pocit zrady), neschopnosť odpustiť a zapovedaná láska Minervy Buchananovej a Ronana MacKerricka. Stará Ronanova chata, ktorá predstavuje pre Evelyn a Conalla útočisko, je tak akoby strážcom opakujúcej sa minulosti. Osudovej paralely, ktorá buď všetkých zachráni, alebo im prinesie skazu.

 

Začína sa tak postupne rodiť vzťah, s ktorým nikto nerátal. Pre Eve aj pre Conalla je prítomnosť toho druhého v malom priestore v konečnom dôsledku záchranou – a to na niekoľkých úrovniach. Hneď na úvod totiž Conall zachraňuje Eve život tým, že na nej spoznáva príznaky choroby spôsobené tým, že sa dlhodobo živí len mäsom. Eve si v krehkom vzťahu, ktorý sa začína rodiť cez počiatočnú nedôveru a pomalé spoznávanie, uvedomí, že mať chlapa a navyše lovca uprostred zimou sužovanej krajiny, nie je na zahodenie. Môže sa tak spoľahnúť na jeho ochranu. Conall si na druhej strane uvedomí, čo preňho Evelyn znamená. Ako Buchananová by mu mohla pomôcť sňať kliatbu, ktorá visí nad jeho ľudom.

 

Ich vzájomné spoznávanie však mení počiatočné motívy. Conall odhaľuje Evelyninu výnimočnosť – občas ho jej citový vzťah k zvieratám rozčuľuje, ale onen biblický motív vlka ležiaceho vedľa ovečky, s ktorým sa vďaka Eve každodenne stretáva, je nakoniec to, čo je jej prirodzenou súčasťou a čo by na nej nemenil. Tým, že Eve odhaľuje Conallov komplikovaný vzťah k zosnulej manželke a jeho smútok nad stratou dieťaťa, jej pomôže pochopiť bolesť, ktorú sama spôsobila svojmu snúbencovi a v konečnom dôsledku jej to pomáha aj vyrovnať sa s následkami svojho vzťahu ku Conallovi.

 

Evelyn sa mení z anglickej lady na húževnatú mladú ženu, ktorá našla silu prežiť v divočine. Conall nie je celkom odstrihnutý od sveta. Spojenie s kmeňom mu sprostredkúva brat-dvojča, ktorému zveril vedenie mestečka. Stále však musí myslieť na dobro svojho kmeňa a na nádej, ktorú preňho Evelyn predstavuje. Evelyn sa odmieta stretnúť so svojou rodinou. Argumenty, ktoré používa, sú pre Conalla prijateľné, a do karát jej hrá aj skutočnosť, že nepriazeň počasia – výrazne dlhá a tvrdá zima – ich oboch na dlhé mesiace odrezala od sveta. No ako dlho môže strážiť svoje klamstvo a aké dôsledky ju čakajú, keď ho Conall odhalí? Napriek tomu, že si ju vzal za ženu, nemôže si byť istá silou jeho citov.

 

Napätie sa začne stupňovať s prichádzajúcou jarou a s pokročilým Evelyniným tehotenstvom. A keďže Conall svoju snahu zbaviť sa kliatby nevzdáva, veci spejú k neodvratnej konfrontácii. Evelyn odhalí Conallove pohnútky na vzťah s ňou a s obrovskou bolesťou v srdci priznáva pravdu, ktorá ničí všetky Conallove nádeje na oslobodenie MacKerrickovcov spod kliatby.

 

Opustená Evelyn si uvedomuje, že má vo svojom stave len jedinú možnosť, ak má dať sebe a svojmu dieťaťu šancu na prežitie – nájsť miesto, ktorému sa chcela za všetkých okolností vyhnúť – mestečko, z ktorého pochádza Minerva. Tu ju však prekvapivo čakajú, lebo prichádza ako Eve, žena, ktorá má priniesť kmeňu nový začiatok, žena obklopená zvieratami, ktorej príchod predpovedala sama Minerva. Ten najväčší boj však v sebe ešte len zvedie, a keďže si aj Conall uvedomí, že je schopný obetovať všetko okrem Evelyn, vypláva na povrch roky skrývaná pravda, ktorej ohnivkom je prekvapujúco niekto celkom iný, než si všetci celé desaťročia mysleli. A skutočná pravda rozvráti Conallov život tak, ako si to nikdy nepredstavoval. V boji o Evelyn však musí obetovať ešte čosi – vlastnú hrdosť.

 

Motív českého názvu knihy vo mne vyvolával otázku, pretože som si ho prirodzene spojila s Conallovou snahou po dedičovi, ale onen motív pre spojenie „stratený syn“ sa vyjasňuje ku koncu knihy. Keďže som čítala predchádzajúcu časť, bola som zvedavá, aký nadprirodzený motív si pre Evelyn autorka prichystala. Evelyn sa spočiatku ničím výnimočným neprejavuje, sledujeme len jej spomienky na život v kláštore – nijako obsiahle, ale postačujúce na to, aby čitateľa oboznámili s tým, že mnísi ženy v kláštore utláčali, Evelyn sa tu samú seba naučila vnímať ako nečistú, bola svedkom niekoľkých ťažkých pôrodov s nešťastným koncom, čo v nej samej upevnilo vieru v to, že svojím narodením pripravila matku o život. A to zasa vedie k jej strachu z toho, že by sama mala priviesť na svet dieťa – tento motív objasňuje jej konanie a správanie potom, čo zistí, že ostala s Conallom tehotná. Našťastie svoj strach nakoniec prekoná a sama dospeje k poznaniu, že život, ktorý dáva, je vzácnosť.

 

Evelynina výnimočnosť spočíva v tom, že rozumie zvieratám. To ozrejmuje aj prítomnosť zvierat v chate – čierna vlčica, Conallova ovečka, králik – dar od Conallovho brata, havran so zlomeným krídlom a malá sivá myš. Eve si k nim prirodzene buduje citový vzťah a je pre ňu ťažké prijať Conallovu rozumnosť, keď jej neustále pripomína, že divoké zviera sa musí nevyhnutne vrátiť k svojej prirodzenosti – tento aspekt sa prejaví predovšetkým vo vzťahu k Alinor, ku ktorej Eve pociťuje citovú zviazanosť najvýraznejšie. Nakoniec všetko naozaj vyrieši divoká prirodzenosť čiernej vlčice, ktorú Evelyn musí nevyhnutne prijať.

 

Atmosféra, ktorú autorka v tejto knihe vytvorila, sa mi veľmi páčila (a hoci sa dej nachvíľu pri sledovaní života v chate spomalil, nie je to nič, čo by výrazne narušilo môj pozitívny dojem z príbehu ako celku). Je to atmosféra iná ako v predchádzajúcej knihe. Znova jej musím priradiť prívlastok „sugestívna“. Prítomnosť zavíjajúcich hladných vlkov, krutá zima, desivá samota uprostred lesa, ťažkosti so zháňaním potravy a k tomu jeden krehký vzťah dvoch cudzincov odkázaných len na seba, hľadajúcich odpustenie a útechu, uvedomujúcich si, že na prežitie potrebujú toho druhého. Skrývané tajomstvá a hrozba ich prezradenia... a v pozadí toho všetkého podivní šedí vlci, odkaz Minervy Buchananovej a Ronana MacKerrícka.

 

-sa

 

  

________________________________________________________________________

kralova-prizen-heather-grothausova.jpg

Králova přízeň Heather Grothausová

Tristan D'Argent se vrací z boje, aby se usadil na tvrzi, kterou mu věnoval král William. Ke své nelibosti zjišťuje, že jeho statky ovládá zrádný protivník - muž, který si Tristana zavázal jako snoubence své nevlastní dcery. Tristan je připraven bojovat všemi způsoby a získat, co mu náleží, aniž by se musel oženit. Tehdy se setkává s krásnou ženou, jež se mu celý život zjevuje ve snech. Je to Haith, nevlastní sestra jeho dohodnuté nevěsty... (Levné knihy, 2011)

£ £ £ £ £ £ £ £ £

Úvod do série Medieval Warriors Trilogy sa zameriava na staršieho nevlastného brata Nicolasa FitzTodda. Tristan D´Argent sa po rokoch v službách kráľa Williama rozhodne prevziať zaslúženú odmenu v podobe panstva Greanly a nijako sa neprieči ani dohodnutej sobášnej zmluve s dcérou bývalého, zosnulého pána panstva Seacrest, lorda Jamesa. Tristan, zvaný Williamovo kladivo, však prichádza do podivne napätej situácie a niet divu, že muža, ktorého predchádza povesť krvilačného netvora, nikto príliš srdečne nevíta. Ono tých dôvodov okrem onej povesti je viac – Tristana sprevádza Ind Pharao s egyptskými koreňmi, čo rovnako nevzbudzuje dôveru a Greanly pod ochranou muža menom Barrett – vyhodeného novým pánom Seacrestu, lordom Nigelom – pripomína skôr vyľudnené panstvo. Len hŕstka osadníkov, ktorí svojou prácou mali zabezpečiť fungovanie Greanly, nabrala odvahu slúžiť novému pánovi. Tristan si už hneď po príchode uvedomí, že lord Nigel trpí akýmsi zvláštnym druhom samovôle a je rozhodnutý ukázať mu, kto je tu zvrchovaným pánom.

Lord Nigel sa veľmi rýchlo vykreslí ako ten, čo vládne skôr zastrašovaním (to sa prejavuje nielen vo vzťahu k poddaným, ale aj vo vzťahu k členom rodiny – predovšetkým manželke lady Ellore, vdove po lordovi Jamesovi a vyženenej dcére Soleibert, skrátene Bertie), ale sám oplýva napriek silným rečiam podstatnou dávkou zbabelosti, a aj podivnými zvrátenými chúťkami, ktoré si odnášajú hlavne slúžky. Keďže sa so značnou dávkou podvodného konania dostal k terajšiemu panstvu, je jasné, že pri predstave, že by sa svojho vplyvu a moci mal dobrovoľne vzdať v prospech akéhosi Tristana D´Argent, škrípe zubami. Je logické, že jeho snahy budú smerovať k cieľu skôr sa Williamovho kladiva zbaviť. Pri naplnení tohto cieľa si však nemieni špiniť ruky sám. Našťastie má niekoľko plánov – jeden by mal naplniť prostredníctvom nevlastnej dcéry Soleibert (voči ktorej z jeho úst neplynú žiadne milé slová – jedným z dôvodov je jej korpulentnejší zovňajšok), ktorá sa podľa dohody má za Tristana vydať. Druhým plánom je zbaviť sa D´Argenta nadobro za pomoci zaviazaných zloduchov. Keďže Nigel rýchlo pochopí, že mu voči novému pánovi Greanly nepomôže ani trúsenie ohováračských rečí, ani sila, ostáva mu len spoľahnúť sa ešte na zradu.

Zdrojom onej zrady by mala byť Haith, nevlastná dcéra lorda Jamesa, ktorú počal svojho času s najlepšou priateľkou svojej ženy Ellory. Ellora si nikdy neodpustila, že s dôverou prijala pod svojou strechou Buchananovu dcéru. Pocit zrady a poníženia sa rokmi len stupňoval a tak Haith a teta jej mamy žijú medzi obyčajnými osadníkmi v chalupe, v ktorej ľudia hľadajú pomoc od všetkých možných neduhov. Lady Ellora preniesla svoju nenávisť voči Corinne Buchananovej na jej dcéru Haith (musím podotknúť, že slovnými atakmi voči Haith a Corinne teda lady Ellora nešetrí), tá je však pod silnou ochranou starej liečiteľky Minervy. Nie žeby to svojhlavá Haith potrebovala, ale ona sama nevie matke odpustiť, že jej vzťah k lordovi Jamesovi tak zasiahol do ich osudov. Napriek nenávisti lady Ellory sestry tento pocit nezdieľajú. Vzťah Soleibert a Haith je veľmi priateľský, srdečný a vzácny. Nanešťastie práve na Haith sa upriamuje neželaná pozornosť lorda Nigela a ona v strachu pred osudom, ktorý jej pripravil, hľadá východisko pred nepriaznivo vyzerajúcou vyhliadkou na budúcnosť – buď sa vydá za ohavného a surového kováča, Nigelovho posluhovača, alebo sa stane jeho milenkou, alebo mu bude donášať na Tristana D´Argent. Nie je ľahké uhádnuť, ktorú alternatívu si Haith zvolí. Jednak preto, že ak prijme odchod do Greanly, bude blízko sestre, a jednak preto, že dúfa, že sa jej podarí pred osudom, ktorý jej lord Nigel načrtol, utiecť. Lenže ani Haithine plány nevychádzajú tak, ako by si predstavovala.

Prvé stretnutie Haith a Tristana je poznamenané osudovým zistením, že jeden druhého poznajú zo svojich snov. Tristanovo vnímanie tejto záhadnej ženy je poznačené opakujúcou sa vidinou, v ktorej ho Haith žiada o záchranu. Haithino prvotné očarenie skutočnosťou, že jej sen sa zmenil na realitu, zasa vyprcháva poznaním, že práve on je mužom, ktorého viaže svadobná zmluva s jej sestrou. V tom vidí opakujúci sa matkin údel. Podľa legendy, ktorá sa viaže na ženy Buchananovcov, je ich osudom vidieť spriaznenú dušu a navyše sú predurčené zviazať svoj život práve s ňou, inak im hrozí smrť. Tomuto osudu sa nedá utiecť, hoci Haith nechce zradiť milovanú sestru. A hoci sa Haith bráni, lebo sama žije dôsledky vzťahu svojej matky s lordom Jamesom, zdá sa, že osud nedokáže premôcť. Len ťažko prijíma predstavu, ktorú sa jej snaží Minerva vysvetliť, že poznať spriaznenú dušu nie je prekliatím, ale požehnaním. Navyše odmieta prijať dar, ktorý ženy ich rodu majú – ten sa prejavuje v sile, ktorou disponujú a ktorú Haith v sebe objavuje len postupne.

Zdá sa, že v príbehu sa objavujú dve, resp. tri postavy, ktoré disponujú voči okolnostiam istým pokojom (ak nie priam stoickým). Jednou je sama Soleibert, nádejná Tristanova nevesta, ktorá sa ho síce spočiatku obáva, ale ihneď po prvom pohľade ju zasiahne osudová príťažlivosť, ktorá ju nadobro spojí s Tristanovým „bratom“ Pharaom. A táto láska jej otvára na všetko okolo celkom iný pohľad. Sama je od začiatku neutralizujúcim prvkov predovšetkým vo vzťahu k vlastnej matke Ellore a jej nenávisti k Haith, a samozrejme, nezdieľa ambície svojho otčima. Samotný Tristan, ktorý si ako ten, kto prešiel vojnovým besnením nemieni nechať diktovať, čo bude alebo nebude robiť na svojom panstve a to platí aj o predstave, koho si vezme, resp. nevezme za manželku. Treba však povedať, že mnohé veci mu komplikuje sama Haith, ktorá koná viac impulzívne, než pod vplyvom rozumu (resp. onen rozum nastupuje potom, čo sa nechtiac dostane často vlastným pričinením do problémov). Tristan pôsobí – až na pár chvíľ – ako racionálny muž, ktorý síce je niekedy nepríjemne zaskočený Haithiným konaním, ale v konečnom dôsledku je tým, kto dokáže veci pevne uchopiť do rúk. Nakoniec je tu Pharao – záhadný muž s tmavou pleťou, ktorý sa stal Tristanovým druhom a bratom, pretože ho v rodnej krajine zradili vlastní. Muž, ktorý však počas tohto príbehu nájde svoju rodinu a lásku. Pharaovou zvláštnosťou je ešte jedno nadanie, ktorým sekunduje Haith v schopnosti preniesť sa do „iného“ sveta, v ktorom dokáže komunikovať napr. s mŕtvymi. Haith si takto vytvorila akýsi paralelný svet, v ktorom sa uzavrela, aby bola chránená, no v konečnom dôsledku jej to prináša len zmätok a nepokoj.

Za seba musím povedať, že na mňa ako na čitateľa práve tento rozmer príbehu pôsobil akosi rušivo. Chápala som potrebu vniesť do knihy nadprirodzený prvok, ale ja som sa v tom obraze, ktorý autorka vytvorila a ktorý mal slúžiť Haith jednak ako zdroj varovania, a jednak ako priestor na vysvetlenie, že sa nemôže uzatvoriť pre vlastným osudom, akosi strácala. Miestami mi onen obraz vyznel predimenzovane a trvalo mi, kým som pochopila, s čím si ho spojiť (napriek tomu nedokážem povedať, či sa tak stalo správne) – ako napr. obraz bálu. Nadprirodzenú či tajomnú (miestami čarovnú) linku autorka posilňuje aj tým, že Minerva aj Haith niekoľkokrát demonštrujú svoju predovšetkým mentálnu silu. Haith miestami trochu nesúrodo vzhľadom nato, že svoje schopnosti ešte len objavuje. A tu znova pôsobí ako ten rozumnejší prvok skôr Minerva so svojím nadhľadom a stareckou múdrosťou.

V príbehu som očakávala ešte jednu líniu – známu z nasledujúceho príbehu – spôsob, akým sa objavia na scéne Tristanova matka a brat Nicholas. Priestor sa v deji autorke naskytol hneď potom, čo sa k Tristanovi vráti posol od Williama, že jeho žiadosti o zrušenie záväzku voči dcére lorda Nigela kráľ nevyhovel. Tristanovi tak neostáva nič iné, len vydať sa do Londýna a vysvetliť kráľovi celú situáciu osobne. Má na to ešte jeden nezanedbateľný dôvod – Pharao, ktorý odišiel spolu s posolstvom od Tristana, sa nevrátil. A Tristan je rozhodnutý zistiť, prečo sa tak stalo. Tu sa u kráľa na krátky moment stretne s dámou – lady Genevieve FitzToddovou a odmietne prijať skutočnosť, že je to jeho matka. Dôvodom je pocit odvrhnutia a strastiplný osud, ktorý ho dostihol ako malého chlapca, za ktorý viní práve svoju matku. Barónke neostáva veľa možností vysvetliť synovi, že na jeho osude sa podpísal podvod, ktorého dôsledkami trpela nakoniec aj ona sama. Zmierenie po rokoch prichádza do úvahy len na základe jedinej – aj to nie istej – možnosti: na žiadosť kráľa sa sama barónka vydá na Seacrest, aby tu pomohla Tristanovi usvedčiť lorda Nigela zo zrady. Našťastie tým pomôže jednak Haith, ktorá sa ocitá v Nigelových spároch, a jednak samotnému Tristanovi, lebo jej rýchle posolstvo mu privedie na pomoc brata Nicholasa s početnou skupinou bojovníkov. Za seba musím povedať, že stretnutie bratov pred bojom na mňa urobilo dojem.  

Na druhej strane však konštatujem pre mňa už známu skutočnosť – ktorá možno vyplýva z predchádzajúcich riadkov: príbeh sa nečítal zle, nehodnotím ho výrazne negatívne, avšak oproti nasledujúcim častiam trilógie na mňa tento príbeh pôsobil akosi nesúrodo. Objavilo sa tu veľa línií, ktoré mi celkovú kompaktnosť narúšali. Vzhľadom na to, že na tento príbeh nadväzuje ten Nicholasov, sa mi zdalo, že autorka – hoci to sčasti chápem – venovala objaveniu stratenej Tristanovej matky len okrajovú pozornosť. Udalosti pred a po vysvetľuje len niekoľko riadkov v epilógu – a čosi tuší čitateľ medzi riadkami. Trochu rušivo na mňa pôsobil už spomínaný Haithin ochranný alternatívny svet i jej upadanie do bezvedomia vo vyhrotených situáciách (ani prvé stretnutie Haith a Tristana na mňa neurobilo výrazný dojem). Osobne si myslím, že autorka toto mohla vyriešiť trochu inak, hoci si tým vytvorila priestor na iné dejové línie. Na konečnom zúčtovaní s Nigelom a Haithinej záchrane sa spolupodieľa na môj vkus priveľa ľudí (do hry vstúpia dokonca aj Buchananovci). Na záver teda konštatujem, že príbeh je síce príjemný, ale dávam mu predsa len o trochu nižšie hodnotenie ako nasledujúcim častiam. Osobne som rada, že som trilógiu čítala presne v tej postupnosti, v akej som ju čítala. Myslím, že by som po tejto knihe nad prečítaním Nicholasovho a Evelyninho príbehu váhala, čím by som sa pripravila o cenný zážitok.

-sa

 

 

  

 

________________________________________________________________________

http://www.heathergrothaus.com/ 

 

 

 

 

 

 

  

 

 

  

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.