Choď na obsah Choď na menu
 


Mary Balogh

 
        strana 2,3,4> 

 

Huxtable Quintet

 

Obrázok Nečekaná svatba Mary Balogh

Královna romantické literatury představuje neobvyklou rodinu – sestry Huxtableovy. Příjezd neodolatelného Elliotta Wallaceho, vikomta Lyngate, uvrhne celou zapadlou vesničku Throckbridge do zmatku. Elliott z naléhavých důvodů potřebuje manželku. Prostřední ze sester, Vanessa, hrdá a smělá mladá vdova, se mu nabídne, aby uchránila svou nejstarší sestru před konvenčním manželstvím, a Elliott ji vezme za slovo. Ale po svatební noci se stane něco podivného, dva cizí lidé se od sebe nemohou odtrhnout. A zatímco se objevují intriky vyvolané dávným tajemstvím Elliott a Vanessa odkrývají potěšení manželského lože a brzy i vzájemné lásky. Úvod k cyklu Sestry Huxtabelovy. (Baronet, 2010); Najprv sa vezmeme (Slovenský spisovateľ, 2013)

•••

Podľa anotácie by sa mohlo zdať, že je všetko rýchlo vyriešené, ale ono to ani s tým sobášom nie je také jednoznačné a než sa skutočne zrealizuje, máme za sebou spleť vzťahov a sme takmer v polovici knihy. Hneď na úvod poviem, že pre mňa sa touto knihou vrátila stará dobrá Baloghová a pevne dúfam, že cyklus o sestrách Huxtabelových si toto označenie udrží.

Príbeh začína prológom, v ktorom sa stretávame s Conom (Constantin) stojacim v daždi nad čerstvým hrobom svojho 16-ročného brata Jonathana (ten mal Dawnov syndróm) - práve vďaka tejto smrti sa Stephen Huxtabel stáva dedičom titulu a veľkého majetku. Postava Cona (a to predbieham) je v príbehu zatiaľ nevyhranená, či skôr je to postava, o ktorej neviete, čo si myslieť - má bližšie - kvôli vzťahu s Elliottom - k negatívnej postave, ale povedala by som, že to nie je až také jednoznačné - človek pri čítaní knihy celý čas váha, kam ho zaradiť, či je skutočne nebezpečne zlý, pretože sa vie dokonale pretvarovať a chvíľami je taký galantný, že tomu ťažko uveriť. V každom prípade je to - podľa spôsobu vykreslenia - silná osobnosť, ktorá vnímavému čitateľovi napovie, že skrýva akési veľmi dobre strážené tajomstvo, ktoré spôsobuje dojem, že ono zrejme niečo nebude v zhode "s kostolným poriadkom". A ja pevne dúfam, že v ďalších častiach autorka túto postavu a jej tajomstvo rozvinie, že Constatina nenechá len tak na okraji, a dúfam aj v to, že som sa v odhade nesekla a že to nakoniec predsa len nebude taký klasický padúch vykreslený na pozadí čierno-bieleho škatuľkovania postáv.

Takže sa vraciam do deja - po prológu sa presúvame do dedinky Throckbridge, kde sa celá spoločnosť chystá osláviť Valentína poriadnou tancovačkou. Do tejto situácie prichádza Elliott Wallace, vikomt z Lyngate so svojím komorníkom, aby pátral po dedičovi huxtableovského majetku. Keďže jeho príchod nemohol ostať bez povšimnutia, a rozniesol sa rýchlosťou vetra, je na slávnosť samozrejme pozvaný. Po veľkom vnútornom boji - lebo čo by on predsa robil na takej nudnej dedinskej tancovačke - sa zachová ako gentleman a pozvanie príjme. Popravde, veľmi na výber nemá - a navyše si uvedomí, že je to príležitosť stretnúť toho, kvôli komu prišiel - Stephena a jeho sestry. Súrodenci Huxtabelovi sú štyria - najstaršia, 25-ročná Margaret, ktorá v sedemnástich prevzala zodpovednosť za celú rodinu (najkôr po smrti matky a potom aj otca; treba povedať, že na svojom sľube, ktorý dala otcovi, lipne až priveľmi, na úkor vlastného šťastia), Je to žena, ktorá sa snaží všetkým vo všetkom čo najviac uľahčiť a často si mnohé odoprie, napr. keď kúpi sestre stuhu, aby ňou vylepšila jej šaty na tancovačku. Je tu aj 20-ročná Katherine, nijako nezaostávajúca krásou za svojou najstaršou sestrou. Je to rodinný rojko, ktorý doteraz nestretol nikoho, s kým by si dokázal predstaviť život (hoci sa na nápadníkov nemôže sťažovať). Jediným mužom je 17-ročný Stephen, do ktorého sú zamilované všetky dievčatá v dedine (a mladé devy okúzľuje aj po predstavení v Londýne). Má v očiach akýsi nepokoj, ktorý prezrádza, že by raz z neho mohol vyrásť "dandy". Štvoricu súrodencov uzatvára 24-ročná Vanessa. Na rozdiel od sestier nie je pekná - to jej láskavo pripomínali aj rodičia, a ona to prijala, bola pripravená na život nepeknej sestry pekných sestier. No napodiv sa jediná z nich vydala - za muža, ktorý mohol mať ktorúkoľvek devu, ale on vášnivo miloval práve Vanessu. Prežili však spolu len veľmi krátke manželstvo - Hedley zomiera na zákernú chorobu. 

Lyngate sa s nimi stretáva na dedinskej zábave a tancuje len dva tance - s tou najnepeknejšou zo sestier - Vanessou. A ona sa napriek tomu, že ho považovala za veľmi arogantného, napodiv dobre zabávala. Konečne po dvoch rokoch tancovala a dokonca sa smiala - ozaj úsmev, to je to, čo na nej Elliotta dokázalo vždy očariť. Po krátkej Elliottovej návšteve na druhý deň je zrazu zo Stephena jeden z najbohatších mužov v krajine (s vysvetlením komplikovaných rodinných vzťahov), ktorý musí odísť z ospalej dedinky a naučiť sa nové veci - a to si samozrejme nevie predstaviť bez sestier. Všetci si uvedomujú. že ich životy sa od základov zmenia, prevrátia naruby. Vanessa nie je nadšená, že jej brat bude teraz pod vplyvom svojho poručníka, pretože sa obáva, aby ho neskazil svojou arogantnosťou. Ani Elliott nie je nadšený, myslel si, že to bude jednoduchá záležitosť, zrazu má na krku okrem nového dediča aj jeho sestry. Namiesto vstupu jedného mladého muža do spoločnosti má zrazu problém so vstupom ďalších troch žien, ktoré nielen nie sú pripravené, ale navyše ich vek pomaly vyraďuje z trhu na manželstvo. 

Na novom panstve sa prekvapivo stretávajú s ďalším bratrancom - Constantinom Huxtabelom. Medzi ním a Elliottom cítiť výrazné napätie - napätie medzi silnými a hmmmmmmmm  pohľadnými mužmi. Elliott je presvedčený, že odhalil jeho odvrátenú tvár - nezodpovednosť, nečestnosť - hoci boli ako deti nerozluční priatelia, už mu nemôže dôverovať. A Con mu jeho obvinenia nevyvracia. Navyše robí veľa vecí naschvál, aby ho naštval. Je teda na mieste otázka - a tá sa vynára aj ďalej - je to príjemný muž, ktorý sa skrýva za masku zdanlivej bezstarostnosti, alebo nepríjemý človek, skrývajúci sa za masku šarmu a úsmevu? Vikomt Lyngate je rozhodnutý urobiť všetko preto, aby mladého Stephena a jeho sestry uchránil pred jeho nebezpečným vplyvom.

Elliott si uvedomuje ešte jednu vec - neodvratnú povinnosť - mal by sa oženiť, jednak aby sa postaral o vlastného dediča, a jednak aby vyriešil problém s uvedením sestier Huxtabelových do spoločnosti - elegantným riešením sa javí poznámka jeho tajomníka (mimochodom - ešte že ho Elliott má - je to skutočný kamarát, ktorý napodiv až príliš dobre pozná ženskú dušu  a vždy ho "kopne na tom správnom mieste" - alebo nakopne?) - aby sa oženil s jednou z nich - samozrejme sa hovorí o Margaret. Lenže Margaret v sebe živí nádej na dávnu lásku - Crispin Dew, ktorý odišiel do vojny a ona o ňom už štyri roky nič nevie - odmietla sa zaňho vydať, lebo sa chcela postarať o súrodencov, ale dohodli sa - je to muž, ktorého, zdá sa, stále miluje a zrejme bude milovať do konca života (ale čaká ju úder... lenže v čase, keď sa už nič nedá zmeniť). Elliott však neustále naráža na Vanessu, ženu, ktorá by len ťažko pritiahla jeho pozornosť, ženu, ktorá sa voči nemu nespráva nijako ustráchane, ani ponížene a nemá problém povedať mu, čo si skutočne myslí - i o ňom samom. Tak je to aj s jeho zamýšľaným sobášom s Margaret. Keďže Vanessa by pre šťastie svojich súrodencov rovnako obetovala čokoľvek, obetuje seba. Ale oná obeť zasa nie je až taká nepríjemná - hoci Vanessa má chvíľu pocit, že zrádza milovaného Hedleyho. Hoci si Elliott kdesi v podvedomí uvedomuje, že to nie je tá správna žena, nakoniec ju o ruku požiada a ako správny gentleman, za ktorého sa považoval, dotiahol veci do konca a už necúvol. Ba čo viac - na rozdiel od svojho otca a starého otca - sa rozhodol, že svojej manželke bude verný. 

Až tu teda začína manželstvo, ktoré sa spočiatku zdá, že by mohlo byť dobré. Vanessa má napodiv tú zvláštnu schopnosť, že sa jej vždy podarí, aby manžel urobil aj to, čo pôvodne nemal v pláne - ako napríklad tráviť s ňou čas alebo trhať kvety. Obaja sú svojskí a svojsky sa navzájom vnímajú. Lenže manželstvo postavené na dohode je náchylné k narušeniu krehkého mieru - na nezhody netreba veľké podnety. Hlavne ak je niekto vo všetkom tak citovo zainteresovaný ako Vanessa (tá sa rozhodla, že svojho manžela urobí šťastným a že ho naučí smiať sa - cesta k šťastnému manželstvu však nie je jednoduchá a oni obaja sa to učia každý deň). Možno občas viac filozofuje (nie som si istá, či by reálny muž tej doby pristal na také rozhovory, ale toto je romantický príbeh nie? ) a snaží sa Elliotta primäť, aby sa na veci pozrel aj z inej strany. A on nechtiac odhaľuje jej skutočnú krásu - ktorú skrýva pred všetkými okrem tých, čo si našli čas, aby sa utopili v jej úsmevoch a zadívali sa jej hlboko do očí. Vanessina predstava o tom, že nie je pekná, je v nej hlboko zakorenená (v podstate s tým žila väčšinu života) a Elliott ju učí veriť vlastnej kráse. Nádherne romantické sa mi zdalo, keď ju prirovnal k jari - a možno sa preriekol, že je v nej prísľub novej nádeje a jasnej budúcnosti. A tam speje aj ich romantický príbeh.

Pochvalne sa musím vyjadriť ešte k jednej veci v tejto knihe, ktorá z nej urobila to, čo je - a to sú dialógy. Pre mňa dynamické, posúvajúce dej a vzťahy dopredu, rozhodne to nie je táranie o počasí. Výrazne odrážajú hlavne vzťahy medzi postavami a aj ich vnútorné pohnútky, navyše je v nich prítomná akási dávka skrytého humoru aj irónie a to sa mi páčilo hádam najviac.

Na záver (tohto "siahodlhého výlevu") teda konštatujem, že som sa na tento príbeh tešila, pretože mám na M. B. slabosť - a hoci ma niektoré príbehy o Bedwynovcoch trochu sklamali, alebo ma nechytili za srdiečko - toto ma rozhodne nesklamalo. Po prečítaní môžem - a musím - prisúdiť tomuto príbehu jediný prívlastok - nadšenie. A ostáva mi len dúfať, že príbeh Katherine bude aspoň taký dobrý ako tento.

-sa

••••••••••••••••••

Obrázok

Vášnivé námluvy Mary Balogh

Druhý příběh z cyklu o výjimečné rodině vroucích a smyslných Huxtableových vypráví osud nejmladší ze tří sester, Katherine. Nejúchvatnější dívka uvedená toho roku do společnosti se musí střetnout s Jasperem Finleym, baronem Montfordem, ve hře plné intrik a podvodů, o svou čest a lásku. Ve věku společenských skandálů a pozlátka se Katherine se teprve bude učit, jak si vybojovat své místo na slunci.
Z cyklu Sestry Huxtableovy 
(Baronet, 2010); Potom ťa zvediem (Slovenský spisovateľ, 2013)

•••

Vášeň vzplanie, pokušenie je prisilné.
Počas bujarej noci Jasper Finley, barón z Montfordu, hazarduje so svojou reputáciou najznámejšieho milenca v Londýne kvôli jednej jedinej žene. Čo je jeho úlohou? Zviesť túto prekrásnu cudnú Katherine Huxtablovú počas obdobia dvoch týždňov. Avšak keď sa jeho plán nepodarí, rozhodne sa uzatvoriť svoju vlastnú stávku. Pre Katherine, ktorá mu odoláva už len veľmi ťažko, je jeho nová ponuka neodolateľná: dokázať tomuto londýnskemu záletníkovi, aby sa do nej zaľúbil. V tom okamihu Jasper vyloží všetky karty na stôl. Katherine vie, že by mala odolávať avšak s narastajúcim škandálom a jej reputáciou v ohrození neochotne súhlasí, že sa stane jeho ženou. Tentokrát je však cena pre oboch až príliš vysoká - ich srdcia. (zdroj: gorila.sk)

•••

Čeština má jeden výstižný výraz, ktorý zrejme v slovenčine nemá adekvátny ekvivalent, preto ho použijem pri charakteristike svojho dojmu z čítania tejto knihy - duša sa mi "tetelila blahem" . Druhý z príbehov o súrodencoch Huxtableových je o Katherine, najromantickejšej zo sestier, a podľa očakávania ma v ňom M. B. veru nesklamala. 

Kniha začína počas veľmi skorého rána deň po 25. narodeninách Jaspera Finleyho, baróna Montforda, ktorého z prebdenej noci trápi bolesť hlavy, no nespôsobuje ju len nadmerné množstvo alkoholu, ktoré vypil. Oveľa viac ho znepokojuje stávka, ktorú vyprovokovaný priateľmi uzavrel. Je povestný množstvom iskrivých stávok ako nechvalne známy spoločenský vyvrheľ, ale existujú hranice, za ktoré by ani on nešiel – zviesť nevinné dievča. No práve to sa chystá urobiť – stávka, ktorej predmetom je Katherine Huxtableová, je príliš lákavá výzva, pretože na jej výhru nestačí len ukradnutý bozk – na to, aby ju zviedol, má dva týždne. Stávka je zapísaná v knihe stávok v klube a Jasper je príliš opitý, aby sa zaťažoval niečím ako svedomie a nezastaví ho ani to, že jej bratranec Constantin je jeho priateľom.

Katherine sa napriek množstvu obdivovateľov zatiaľ nezaviazala ani jednému. Možno preto, že mala príliš prísne predstavy, ako by mal muž jej snov vyzerať a ako by sa mal správať. A možno... len hľadala lásku na zlých miestach, v príliš bezpečnom prostredí. Uvedomí si to počas večera vo Vauxhallských záhradách, práve pri pohľade na baróna Montforda, muža, pred ktorým ju varovali – bol to jeden z najnebezpečnejších londýnskych zhýralcov so zlou povesťou. A teraz bol tu. V neveľkej skupinke okolo lady Beatonovej, ku ktorej sa pridal vďaka svojej sestre, ktorú sprevádza – ako sa ukáže, jeho sprievod je celkom zištný, pretože je rozhodnutý vyhrať stávku a takú príležitosť dostať sa do blízkosti slečny Huxtableovej si nemôže nechať ujsť.

Katherine sa k nemu správa príliš dôverčivo. Je, ako Jasper očakával, naivná a nebezpečne nevinná. Odlákať ju od skupinky preňho nepredstavuje žiadnu námahu, dokonca  s ňou vedie odvážny, provokujúci rozhovor, pri ktorom Katherine nedbá na varovné signály. Napriek tomu, že všetko smeruje k jeho výhre a Jasper s tým takmer nemal žiadnu prácu, pretože všetko ide napodiv príliš hladko a rýchlo, veci naberú podivný zvrat. Náhle sa cíti znudený sám sebou a aj ňou a je rozhodnutý aspoň raz nebrať všetko, aspoň raz nevyhrať. Sám netušil, čo ho vlastne zastavilo, a cítil sa z toho nahnevaný a frustrovaný. Pravda je však tá, že Katherine nie celkom galantne o svojej stávke povie a viac ako zaskočenú ju odvedie k ostatným. Jasper sa tak dobrovoľne vystaví posmechu a doťahovaniu priateľov, lebo sa prizná k neúspechu a naopak rozšíri, že slečna Huxtableová ho poriadne usadila a uspieť u nej vlastne ani nemal šancu. Dlho potom svoje rozhodnutie nepochopil a radšej sa na dlhý čas utiahol na svoje panstvo. A Katherine, ktorá sa vracia do Warren Hallu k rodine, sa na túto epizódu snaží zabudnúť tri dlhé roky. 

Po troch rokoch sa znova ocitá v Londýne a keď sa v jeden večer dozvie, že sa domov vrátil Stephen v spoločnosti bratranca Cona, neodolá a ide ho privítať. Aké je jej prekvapenie, keď v salóne zbadá ešte jedného muža... baróna Montforda – a to, na čo sa pokúšala zabudnúť, je späť. Aj pre Jaspera je toto stretnutie nepríjemné – prišiel na pozvanie mladého Stephena, pretože nemá v povahe sa skrývať a skutočnosť, že jeho sestra je oveľa krajšia a zrelšia, ako bola, keď ju videl naposledy, preňho nie je nijak radostným zistením. Katherine sa napriek jeho očakávaniam správa celkom inak – nezačína hystericky kričať a nežiada prostredníctvom svojich mužských rodinných príslušníkov satisfakciu. Naopak. Má v úmysle sa mu vyhýbať. To sa jej však vďaka spoločenským podujatiam nie veľmi darí. Lord Montford prišiel do mesta s nevlastnou sestrou Charlottou, ktorú chce po dosiahnutí plnoletosti predstaviť v spoločnosti. Zatiaľ sa pohybuje len v obmedzenom priestore, ale pochopí, že jej dobre vybraná dámska spoločnosť môže len pomôcť. A je tu aj jeho nápad s usporiadaním veľkej narodeninovej slávnosti. Predstaví ju teda sestrám Huxtableovým. Naneštastie sa v meste objaví Jasperova nevlastná teta Prunella so synom Clarenceom, ktorá by rada Charlottinu výchovu prevzala sama do svojich rúk, pretože Jasperov vplyv na ňu považuje za zlý a nemravný, čo by mohlo ohroziť jej nevinnú dušu. Pravým dôvodom jej snaženia a snaženia jej syna je však skutočnosť, že by sa bratranec Clarence prostredníctvom sobáša rád dostal k Charlottinmu značnému venu. Jasper je len tretinovým poručníkom svojej nevlastnej sestry, a preto keďže nemôže rátať s Clarencovou podporou ako poručníka druhého, musí sa obrátiť na pomoc k poručníkovi tretiemu – tým je strýko Seth Wrayburn, starý, uhundraný, cynický muž, ktorý s rodinou nechce mať nič spoločné a svoje poručníctvo považuje za zbytočne otravnú záťaž.

Medzitým sa Katherine ďalej stretáva s Jasperom a odhaľuje jeho druhú tvár – v prvom rade viditeľnú lásku k sestre. Navyše, muž, ktorý nikdy netancuje, zrazu tancuje na bále valčík a s ňou. Jasper sa nezaprie a na bále u lady Parmeterovej ju provokatívne vyzve na stávku – chce ju presvedčiť, aby sa doňho zamilovala. Ich stretnutia samozrejme vyvolajú patričnú pozornosť. A keďže má Jasper za chrbtom minimálne dvoch neprajníkov z rodiny, ktosi vytiahne starú stávku, skutočnosť, že sa o nej vedelo vo všetkých pánskych kluboch aj fakt, že jej aktérmi bol práve barón Montford a žena, s ktorou ho často vídať na verejnosti – Katherine Huxtableová. Aj keď minimálne traja gentlemani (Stephen, Con a Elliott) sú viac než pripravení hájiť jej česť, škandálu sa už nedá zabrániť. Jasper sa právom obáva, že príde o svoje poručníctvo a potom, čo mu Wrayburn dá podmienku urovnať škandál, ostáva mu v snahe zachrániť sestru jediná možnosť – požiadať Katherine Huxtableovú o ruku. Tá situáciu pochopí a naozaj sa zdá, že iba svadba môže utíšiť reči a obavy rodiny.

Ten nebezpečný muž sa tak stáva jej manželom. Na ceste na Jasperovo panstvo Katherine obnoví stávku, ktorú na bále u lady Parmeterovej neprijala, ale stanoví si podmienky – celibát a predstieraná zamilovanosť pred rodinou počas osláv Charlottiných narodenín. Neskoro si však uvedomí, že podmienky, ktoré si kladie, sú dvojsečnou zbraňou. Pred Katherine sa otvára možnosť spoznať Jaspera v novom prostredí. Pochopí, že muž, ktorý nenávidí vlastný domov, hoci iný nemal, je pre ňu napriek všetkému veľkou neznámou a hoci ona sa pred ním dokáže obnažiť a zveriť mu svoje sny, on ich prijíma s odstupom a vpúšťa ju do svojho sveta len veľmi ťažko. Mnohé ovplyvnila jeho rodina – matka ho síce milovala, ale nedokázala seba ani jeho ochrániť pred nezdravým vplyvom svojho druhého manžela (Jasper svojho vlastného otca nepoznal, narodil sa až po jeho smrti, takže nikdy nemal možnosť poznať jeho lásku), ktorý si zaumienil vymazať všetko, čo sa týkalo jeho predchodcu. O Jasperovom otcovi sa nesmelo ani hovoriť a ak áno, tak len negatívne, aby sa poukázalo na to, čo všetko zlé Jasper po ňom zdedil a za čo ho čaká spravodlivý pekelný oheň odsúdenia. Katherine odhaľuje jeho bolesti a dôjde jej, že tomuto nebezpečnému mužovi nemusí vzdorovať, ale že sa môžu pokúsiť byť spolu šťastní. A šťastie prichádza v malých nebadaných veciach – v Jasperovom vzťahu k sestre, v jeho skrývanej láske k domovu, v znovu objavenom obdive u susedov a sluhov, vo vzájomnom porozumení s Katherine. Do ich vzťahu sa vkráda harmónia a Jasper vďaka jej nadšeniu vytláča posledných démonov z detstva, aby mohol považovať svoje sídlo za domov so všetkým, čo k tomu patrí. Vzájomná láska príde v nepatrnom záblesku okamihu, nebadane... A to celé počas osláv, ktorých sa účastní veľké množstvo ľudí a rodina, v rámci ktorej nemôže chýbať ani teta Prunella a Clarence spolu so strýkom Sethom, aby posúdili, či Jasper dokáže vhodne vychovávať Charlottu.

Vývin vzťahu medzi Jasperom a Katherine bol pre mňa balzamom na dušu. Príbehu nechýba ani humor, ktorý vás prinúti sa veselo uškrnúť alebo dokonca zasmiať. Iróniou sú prešpikované najmä Jasperove dialógy s členmi rodiny. Najmä Clarenceovi a tete Prunelle budete Jasperovu uštipačnosť skutočne priať a napriek Wrayburnovmu cynizmu túto postavu budete mať radi, ak pre nič iné tak preto, že Jasperovi napriek všetkému výborne nahráva – veď posúďte : Wrayburnovo zhodnotenie Clarenceovho intelektu – „Pochybuju, že by Clarence dokázal vyjmenovat násobky dvou, aniž by si to počítal na prstech rukou i nohou, a že by se divil, proč to dál nejde, až by došel k jedenáctkrát dvě.“; alebo jeho poznámka k tete Prunelle: „Ty bys nepoznala prostou legraci, Prunello,“ zavrčel, „i kdyby se k tobě připlížila a kousla tě do zadku.“ Jenoducho ďalší príbeh, ktorý dokazuje majstrovstvo pera Mary Baloghovej.

-sa

 

••••••••••••••••••     

ObrázokVše končí láskou Mary Balogh

Skandály, intriky, fascinující vášně v podání královny romantického psaní, která čtenáře znovu zavádí do rodiny Huxtableových. Tentokrát jej seznamuje s riskantním dobrodružstvím nejstarší ze sester, Margarety.

Zoufalý Duncan Pennethorn, nechvalně známý hrabě ze Sheringfordu, je nucen se, kvůli mimořádnému skandálu, vrátit domů. Navíc se musí do patnácti dnů oženit, jinak přijde o všechny své příjmy. Vybírá si ženu, o níž ví, že potřebuje manžela, a přemluví Margaretu Huxtableovou, aby přijala jeho nabídku. Ta pozdě zjišťuje, kdo se stal jejím manželem. Ale dává mu ultimátum: pokud ji chce, musí se jí dvořit. A tak mezi se partnery, kteří se spojili z praktických důvodů, postupně rozněcuje vášeň.

Z cyklu Sestry Huxtableovy (Baronet, 2010); Nakoniec príde láska (Slovenský spisovateľ, 2013)

•••

Tretia časť série o sestrách Huxtableových si berie na paškál najstaršiu Margaret, ktorá vo veku tridsiatich rokov môže konečne skonštatovať, že dodržala sľub, ktorý dala umierajúcemu otcovi. Stephen dovŕšil plnoletosť a konečne nepotrebuje poručníka a obe jej mladšie sestry zakotvili v šťastnom manželstve. Margaret už trikrát odmietla ponuku na sobáš od markíza z Allinghamu a počas dlhej zimy na Warren Halle, keď zhodnotí, že jedinou vyhliadkou do budúcnosti je pre ňu postarať sa o domácnosť svojho brata alebo sestier, dospeje k rozhodnutiu, že ďalšiu ponuku od markíza by mohla prijať.

Duncan Pennethorne, gróf zo Sheringfordu sa po piatich rokoch vracia do Londýna. Skôr ako vlastná vôľa ho sem priviedla núdza – dozvedá sa totiž, že jeho starý otec, po ktorom by mal zdediť rodinný majetok a ktorý má na starosti vyplácanie renty, mu priškrtil kohútik s financiami. Gróf by čakal, že tak urobí už pred piatimi rokmi, ale akútna, nepriaznivá situácia ho núti navštíviť ho. Návrat do Londýna má preňho trochu trpkú príchuť. Vracia sa po temnom škandále – pred piatimi rokmi nechal vlastnú nevestu stáť pred oltárom a utiekol s jej švagrinou. Vtedy ani dnes nemienil nikomu nič vysvetľovať, no napriek tomu jeho návrat vyvolá patričné pozdvihnutie. Starý otec, markíz Claverbrook jeho návštevou nie je nadšený, a pripomenie mu sľub, ktorý mu kedysi Duncan dal. Aj keď existuje podozrenie, že sa naň odvolal len preto, aby vnuka naštval, Duncan nemá veľký priestor na odpor, ak nechce, aby padol Woodbine Park do rúk bratranca Normana (ktorý si mimochodom vzal za ženu jeho opustenú snúbenicu). Podmienkou obnovenia finančných príjmov a zdedenia majetku je skutočnosť, že sa Duncan do dovŕšenia osemdesiatych narodenín starého otca ožení – a to je o šestnásť dní. Gróf starému otcovi zaklame. Povie mu, že už zasnúbený je. Uvedomuje si totiž, že si nemôže dovoliť prehrať. Sám by sa dokázal zamestnať, hoci nebol k takému životu vedený, ale je tu ešte štvorročné dieťa – chlapec Toby, jeho syn. Duncan vie, že nájsť nevestu, ktorá bude dostatočne zúfalá na to, aby sa vydala za spoločenského odsúdenca, nebude ľahké, no prehru si jednoducho nepripúšťa. 

Margaret sa s novým rozhodnutím vracia do Londýna na spoločenskú sezónu s istým oneskorením. Príchod tridsiatych narodenín pociťuje ako medzník, poslednú možnosť na vydaj a založenie si rodiny. Celú mladosť venovala súrodencom, a všetku vášeň vyplytvala na Crispina Dewa, ktorý bol jej prvou a jedinou láskou. A zrazu sa vrátil do Anglicka ako vdovec, usídlil sa spolu s dcérkou u rodičov a... pýtal sa na Meg. Margaret sa s ním nečakane stretne v parku. Toto stretnutie ju rozruší, no celkom inak, ako by predpokladala. Do jej pocitov sa vkráda čosi nové – zlosť. Crispin sa totiž správa, akoby ju bral na milosť. A z jej zlosti vzíde lož, ktorá sa nápadne podobá lži grófa zo Sheringfordu. Meg svoje predpokladané tajné zasnúbenie vzťahuje na markíza z Allinghamu, s ktorým by sa rada stretla na nastávajúcom plese u lady Tindelleovej. Po príchode na ples v stretnutie s ním už skôr len dúfa. Allingham sa objaví, hoci už hrozí, že sa Crispinovi bude musieť k svojmu klamstvu ponižujúco priznať. Zdvihne jej to náladu, no len na pár minút, kým... jej markíz nepredstaví svoju nevestu, slečnu Milfortovú, s ktorou sa zasnúbil na začiatku sezóny, ktorú Margaret zameškala. Ostáva jej len úsmev, aby zakryla paniku, ktorá ju pohlcuje a prinúti ju dať sa na útek. Ten však vo dverách sálu zastaví postava muža, do ktorej narazí – muža s veľmi čiernymi očami, drsnou, úzkou, hranatou a snedou takmer škaredou tvárou, muža, ktorý ju pridržal dlhšie, než si vynucovalo nevyhnutné ospravedlnenie, muža, ktorý jej v jednej vete navrhne tanec, manželstvo a šťastný život až do smrti. 

Duncan Pennethorne odvedie rozrušenú Margaret Huxtableovú bokom, čo jej pomôže nadobudnúť stratenú rovnováhu, ba čo viac, v podivnom rozhovore s celkom neznámym mužom sa prizná k tomu, čo ju tak vyviedlo z miery a dokáže mu dokonca povedať o tom, s čím sa nedokázala zveriť ani vlastným súrodencom – ako ju stretnutie s Crispinom Dewom priviedlo ku klamstvu. A Margaret sa počas tohto bizarného večera skutočne dočká ponuky na sobáš – od grófa zo Sheringfordu. Ten jej povie o svojich dôvodoch a o potrebe manželky. Meg napodiv nie je taká šokovaná, ako by mala (hoci si pamätá na škandál spred piatich rokov, sú to len spomienky neurčité, pretože v tom čase sa Huxtableovci ešte len stávali súčasťou spoločnosti) a grófa naozaj Crispinovi predstaví ako svojho tajného snúbenca. Večer sa skončí tým, že sa znepokojeným súrodencom prizná k svojej lži a tajne dúfa, že sa všetko urovná. Lenže...

Crispin Dew ju znova zradí. Vypustí klebetu, ktorá sa v spoločnosti rozšíri rýchlosťou uragánu a na druhý deň sa v novinách dočíta o svojom spojení so škandalóznym grófom. Jej povesť je v ohrození. Hoci sa znova mužské osadenstvo rodiny pokúsi jej česť hájiť, Meg sa ocitá medzi dvoma mlynskými kameňmi – jej česť je ohrozená bez ohľadu na to, či Sheringfordovu ponuku príjme alebo nie. Meg chce problémom čeliť a povedať Dewovi, čo si o jeho zrade myslí. Ten ju žiada, aby svoje zasnúbenie so spoločenským vydedencom zrušila a vydala sa zaňho. Takto podivne sa dočká žiadosti o ruku, na ktorú čakala dvanásť rokov. No už je neskoro. Delí ich veľa rokov, veľa udalostí a Crispin si zjavne neuvedomuje, čo svojím konaním spôsobil a ako Meg ublížil. A objavujú sa ďalší, ktorí žiadajú, aby neexistujúce zasnúbenie zrušila. Pod týmto tlakom si náhle Margaret uvedomuje, že v nej celá rodina vidí dokonalú, cnostnú ženu s bezchybnou povesťou a že si jej drahí pre ňu predstavujú niekoho dokonalého. No pre ňu náhle vlastný život vyznieva nudne... a v jej vnútri dozrie odpor. 

Gróf zo Sheringfordu však svoju ponuku myslel vážne. Margaret navštívi a povie jej o podmienke starého otca. Meg je ochotná jeho ponuku prijať, no s podmienkou – až do narodenín jeho starého otca jej Duncan bude dvoriť a ona sa rozhodne, či si ho vezme alebo nie. Má na to dva týždne. Duncan vie, že ak neuspeje, už nebude mať na hľadanie novej nevesty čas, napriek tomu jej podmienky prijíma. O Margaret sa zrazu zaujímajú dvaja muži, no len jeden z nich sa pred ňou nesnaží vykresliť v lepších farbách, nevyhovára sa, hoci potrebuje, aby ho videla v čo najlepšom svetle. Crispin Dew je iný, ako ho videla kedysi, odstup dvanástich rokov jej umožnil vytriezvieť z naivnej predstavy, zrazu vidí jeho slabý charakter v plnej nahote a ten obraz vôbec nie je pekný. Teraz vystupuje po boku Duncana Pennethornea a pohybovať sa v spoločnosti, ktorá mu dáva najavo svoje odsúdenie takmer na každom kroku, nie je ľahké. No Meg to zvláda s príznačným nadhľadom, za čo si zasluhuje časť Duncanovej dôvery. Tak sa jej dokáže po jednom nepríjemnom strete s minulosťou zveriť s dôvodmi svojho úteku spred piatich rokov, aj s tým, prečo nechal svoju snúbenicu pred oltárom. To priznanie nevrhá pekné svetlo na aktérov príbehu, ale Margaret to stačí na to, aby sa utvrdila v tom, že má pred sebou predsa len charakterného muža (ktorého akosi od začiatku nedokázala celkom odsúdiť, lebo si myslela, že má šancu na návrat a odpustenie prehreškov). Pochopí, že tento muž si konečne po piatich rokoch na úteku zaslúži pokoj domova, na ktorý má právo. Jej rozhodnutie nezmení ani jeho priznanie k nemanželskému synovi a rozhodne odmieta schovávať ho ako záhradníkovho vnuka. Duncan cíti, že jej rozhodnutie prinesie problémy, ale nesnaží sa to zmeniť.

Na ich svadbu sa príde pozrieť takmer celý svet, v očakávaní toho, či sa gróf tento raz na vlastnú svadbu dostaví. Ich manželstvo nezačína zle a hoci k sebe nepociťujú vrelú lásku, je to predsa len niečo, na čom môžu začať svoj vzťah budovať. Obaja konfrontujú svoju minulosť a predstavy s realitou a usudzujú, že vlastne skončili vo zväzku, s ktorým môžu byť spokojní a snáď by postupom času mohli vybudovať aj viac. Obaja totiž vedia, čo je láska – nesebecky sa obetovať pre tých, ktorých milujú. No vo vzájomnom vzťahu to nestačí. Napriek tomu boli obaja osamelí a teraz, ako povie Duncan, vyvstáva otázka, či sú ochotní otvoriť sa láske inej, či sú ochotní zamilovať sa do seba navzájom a stať sa tak zraniteľnejšími. Aj Margaret až v novom domove odhaľuje skutočnú manželovu tvár (keď z neho opadne napätie, dovolí zasmiať sa nielen očiam, jeho tvár opeknieva) a medzi nimi sa buduje dôvera. No Duncan ešte neotvoril poslednú Pandorinu skrinku zo svojej minulosti a obavy sú na mieste, lebo skutočná pravda o Duncanovom synovi je bolestnejšia, než si kedy Meg predstavovala. A tá preverí ich dôveru aj pevnosť objavených skutočných citov.

Spomeniem ešte dve postavy, ktoré v príbehu zasluhujú pozornosť – lady Carlingovú, Duncanovu matku, veľmi sympatickú, svojskú ženu, ktorá síce navonok budila dojem ľahkovážnej osoby, ale svojho syna veľmi milovala. Starého otca, markíza Claverbrooka, ktorý vystupuje ako starý mrzút, ale aj ten v podstate jediného vnuka miloval a potreboval len ozrejmiť jeho nejasné konanie z minulosti. Margaret sa mu veľmi sympaticky postaví a podarí sa jej prelomiť medzi oboma mužmi bariéru. Aj tu sa objaví Con Huxtable, ale rovnako ako v príbehu o Katherine a Jasperovi je jeho postava v pozadí. Nijako výrazne do príbehu nezasahuje a nie je tu ani priestor na dokreslenie jeho zvláštneho správania či tajomstva, čo sa okolo neho vznášalo, tak ako to bolo v príbehu prvom. Takže záhada okolo tejto postavy ostáva stále zahmlená.

Možno by sa v príbehu našli spoločné či podobné znaky s tými predchádzajúcimi – konvenčné manželstvo, ku ktorému viedli (takmer) škandálne okolnosti, krátka známosť hlavnej dvojice, namrzení starí páni (u Katherine strýko, u Meg starý otec), skrývané tajomstvá, odchod na vidiek. Napriek tomu za seba konštatujem, že sa u mňa týmito knihami potvrdzuje Baloghovej na obálkach proklamované miesto kráľovnej romantických príbehov. Už teraz sa teším na to, čo čaká mužské osadenstvo tejto rodiny.

                                                                                                     -sa

••••••••••••••••••

ObrázokSvedený anděl Mary Balogh   

I nejmladší z rodiny Huxtableových, Stephen, bratr tří tvrdohlavých sester, prožívá milostné dobrodružství v novém románě královny romantického psaní.
Cassandra Belmontová nechce obyčejného milence. Ten její musí být bohatý a z dobré rodiny, a milovat ji nade vše. Ale svatba nepřichází v úvahu - Cassandra je v podezření, že zavraždila svého manžela - a tak, aby přežila, musí obchodovat se svou krásou. Soustředí své svody na Stephena Huxtablea, neodolatelného hraběte z Mertonu. I Stephen je přesvědčen, že dráždivá lady Paget by byla ideální milenkou. Ale musí být po jeho. A tak kolem sebe krouží jako dva šermíři, až jedna vášnivá noc úplně změní pravidla hry. Cassandra je v nebezpečí, že přijde o svou svobodu a Stephen již netouží po milence, ale po lásce a ženě.

Z cyklu Sestry Huxtableovy (Baronet, 2010); Jedna noc lásky (Slovenský spisovateľ, 2015)

•••    

Napriek obavám netrvalo dlho a dočkala som sa príbehu o Stephenovi Huxtableovi, ktorého sestry po konvenčnom začiatku svojich manželstiev zakotvili v pevných, láskou naplnených vzťahoch. Teraz je rad na ich milovanom bratovi... Lord Merton dovŕšil 25 rokov a svoj život má pevne v rukách. Vie, že raz bude musieť zakotviť v manželstve a splodiť dediča, no napriek tomu, že je najžiadanejším slobodným mužov,  je presvedčený, že má ešte pár rokov čas. Je spoločenských obľúbencom, šarmantným spoločníkom a vedie spokojný a hlavne pokojný život. To všetko však zmení jediný pohľad a následné udalosti... 

Lady Cassandra Pagetová prišla do Londýna, pretože zúfalo potrebuje získať prostriedky na živobytie a má týždeň nato, aby sa jej to podarilo. Vdova nesie na pleciach zodpovednosť za ďalšie dve ženy (svoju spoločníčku Alice, ktorá bola kedysi jej vychovávateľkou, a gazdinú Mary), jedno trojročné dievčatko (Bellinda je Maryina dcérka) a zmrzačeného psa Rogera, ktorých rozhodne nehodlá poslať na ulicu. Cassie vie, že jej situácia nie je ružová - skúšala peniaze vyhrať, ale len náhodný závan šťasteny jej pomohol, aby neprišla aj o to, čo má teraz. Nemôže sa spoliehať ani na pomoc rodiny - okrem brata, ktorý sa jej po manželovej smrti okato vyhýba, nemá nikoho. A nemôže sa spoliehať ani na nový vydaj - nikto by sa nezaplietol so ženou, o ktorej sa povráva, že zabila vlastného manžela. Nemôže žiadať ani to, čo jej podľa manželskej zmluvy ako vdove po lordovi Pagetovi náleží. Sľúbila totiž jeho synovi, že sa všetkého vzdá za slobodu, ktorú po deviatich rokoch ťažkého manželstva získala - Bruce Paget od nej tento sľub vynútil výmenou za to, že ju neobviní z vraždy svojho otca. Tak jej ostáva len jediné - so zúfalstvom hraničiace riešenie - musí si nájsť muža, ktorý bude ochotný ju podporovať za istý druh protislužby.  

S týmto vedomím sa s tvrdým odhodlaním vydáva na "lov". Len jej spoločníčka Alice vidí pod túto cynickú škrupinu a na rozdiel od Cassandry verí, že dobrí muži ešte existujú. Hoci s Cassandriným nápadom rázne nesúhlasí, nedokáže jej v jeho uskutočnení zabrániť. Cassandra vyráža do parku a jej prechádzka prináša ovocie - dozvie sa o plese lady Meg Sheringfordovej, ktorá bola pred troma rokmi ochotná vziať si škandalózneho grófa. Zdá sa, že ich vzťah fascinuje spoločnosť ešte aj teraz a každý, kto v meste niečo znamená, na jej plese nemôže chýbať (okrem iného, aby sa na vlastné oči presvedčil, ako tento vzťah po troch rokoch vyzerá, najmä preto, že nikto z rodiny doteraz uspokojilo oné škandalózne udalosti nevysvetlil). To je miesto, kam sa Cassandra rozhodne ísť, aby tam mohla rozhodiť siete. Už v parku si všimne dvoch neprehliadnuteľných mužov - diabla a anjela. Mladý, bohatý muž s titulom je tým, čomu by žena len ťažko odolala, a Cassie vie, že musí kalkulovať rýchlo.

Na ples sa dostaví, dúfajúc, že ju jej povesť nedostihla, no preráta sa. Jej meno zaznie s patričným pozdvihnutím. Mala odvahu dostať sa sem bez pozvania, no musela v sebe pozbierať všetku silu, doviesť svoj plán do konca... a oboch mužov z parku stretne práve tu. Cassandra nie je skúsenou kurtizánou, len zúfalou ženou, ktorá vedela, že ju muži považovali za príťažlivú. Kedysi to chápala skôr ako nevýhodu, teraz sa rozhodla využiť túto skutočnosť vo svoj prospech. Hoci si spočiatku myslí, že by svoj záujem mohla zamerať na Cona, nakoniec je to Stephen (s výzorom anjela), koho si vyberie... a jej hra môže začať. Cassandra ide sa svojím cieľom s vedomím, že sú od nej závislí ďalší traja ľudia. Postará sa o to, aby s ňou Stephen tancoval valčík a bez ostychu mu povie, že sa rozhodla ho zviesť (tak sa odhaľuje motivácia názvu knihy). Tu trochu poopravím anotáciu - lord Merton nehľadá cielene milenku, ale ak by mal v úmysle nejaký vzťah nadviazať momentálne by to bol len vzťah milenecký, no jeho úmysly sa v žiadnom prípade neorientujú na lady Pagetovú (dokonca nie je ani typom ženy, ktorú by si po svojom boku predstavoval; aj on si ju v parku všimol). Cassandra s ním vedie provokujúcu konverzáciu a zdá sa, že jeho pozornosť dostatočne podráždila. A hoci sa Stephen sám pasoval skôr za jej ochrancu, všetko smeruje k spoločne strávenej noci. Po nej mu Cassandra predloží svoj obchodný návrh, no... ako sa ukáže, Merton nie je tak ľahko ovládateľný, ako sa jej na prvý pohľad zdalo. Cassandra si uvedomí, že má z neho strach - nie vo fyzickom zmysle - Stephenom totiž nemôže manipulovať, ako si zaumienila. Na jej návrh nakoniec pristane, no s vlastnými podmienkami. 

Tu sa priznám, že hoci som chápala všetky Cassandrine pohnútky, akosi som sa s ňou nevedela zžiť. Ako k hlavnej postave, do ktorej sa má Stephen zamilovať, som k nej dlho hľadala cestu. Za Cassandrou sa niesol závan pohrdlivosti, chladu, necitlivosti a cynizmu, ktorý mi nebol sympatický - aj keď to bola len maska, ktorou sa chránila pred okolitým svetom. A dokonca sa tu objavilo čosi, čo by som mohla nazvať mentorstvom voči Stephenovi - akoby Cassandra demonštrovala odlišnosť svojich skúseností vo vzťahu k o tri roky mladšiemu mužovi, a to mi vadilo.

Stephen má v pláne predovšetkým vrátiť lady Pagetovej spoločenskú prijateľnosť a zaštítiť ju svojou ochranou - ostatné prijme, len ak to bude vzájomné. Tak sa ich milenecký pomer rýchlo mení na pokus o nadviazanie priateľstva. No Cassandra napriek všetkému Stephena púšťa do svojho sveta len veľmi ťažko. Až tu začal mať pre mňa príbeh tú správnu atmosféru, na ktorú som u Mary Baloghovej zvyknutá. nehovoriac o tom, že mi v druhej časti knihy bola Cassandra oveľa sympatickejšia. Rozhodne sa najať si právnika a vybojovať, čo jej podľa manželskej zmluvy patrí. Tu sa objavuje na scéne aj kajúci brat - po zásahu lorda Mertona pochopil, ako sa k sestre správal a že jej odoprel pomoc práve v čase, keď to najviac potrebovala. Teraz je rozhodnutý stáť po jej boku. Stephen by sa nemal miešať do jej života, ale nevie si pomôcť. Cassandra si uvedomuje, že je tým najlepším, čo ju mohlo postretnúť a vie, že naňho nikdy nebude môcť zabudnúť. Sám Stephen by sa rád vrátil k svojmu pokojnému životu, ale z akéhosi dôvodu to už nie je možné... Po nepríjemnej skúsenosti s manželom Cassandra len ťažko hľadá dôveru u mužov a Stephen ju presviedča, že dobrí muži skutočne existujú.

Cassandra sa však nedokáže zbaviť minulosti mávnutím čarovného prútika. Tá ju - a všetkých, čo sú s ňou zviazaní - dostihne a ešte viac skomplikuje už aj tak zamotanú situáciu (nepredvídateľné okolnosti prinútia lorda Mertona vyhlásiť svoje zasnúbenie s lady Pagetovou). Cassandra sa tak zmieta medzi snahou uvoľniť ho z nechcených pút, do ktorých sa vďaka nej zamotal, a citmi, ktorým sa chcela za každú cenu vyhnúť. Okolnosti úmrtia jej manžela samozrejme nie sú také, ako tvrdia zlé jazyky a do celej situácie je zamotaných priveľa ľudí. Nakoniec sa ukáže, že Cassandra len chránila iných. Je samozrejmé, že do vzťahu Stephena a Cassandry sú zainteresované aj jeho sestry, ktoré od celej situácie nemôžu ostať bokom - s vedomím vlastných skúseností a toho, že sa ich milovaný brat očividne zamiloval. Celá rodina je nakoniec svedkom stretu Cassandry a jej nevlastných synov Williama a Brucea, počas ktorých vyjde najavo bolestná pravda o osudnej noci aj o jej spolužití s lordom Pagetom. A to ich núti postaviť sa na jej stranu. Boj, či pustiť do srdca Stephenovu lásku, si však bude musieť Cassandra vybojovať sama.  

Na rozdiel od predchádzajúcich dvoch častí sa tu trochu viac do popredia znova dostáva záhadnosť Constantina Huxtablea. Jeho záhadnosť pretrváva v kruhu rodiny aj po ôsmich rokoch a nikto si netrúfa odhadnúť, ako prežíval všetky udalosti a ako sa s nimi vyrovnal. Od titulu ho delili len tri dni, ktoré mu navždy prisúdili osud nemanželského syna. Zároveň nik nevie, ako prišiel k svojmu značnému majetku. Je to muž, ktorý napriek všetkému nikdy nevyslovil ani nijako nedal najavo, čo mu prebieha hlavou. Je záhadou aj pre Stephena, a to napriek ich priateľstvu a Conovmu priateľstvu k Mertonovým sestrám. Skrýva sa v ňom akási temnota cez všetok jeho pohotový úsmev a šarm. O minulosti nehovorí. Vzťah medzi Cassandrou a Stephenom pozoruje a niekoľkokrát Cassandre naznačí, čo si myslí i to, že by pre ňu mohol byť v prípade, že jeho bratrancovi ublíži, nebezpečný. Scéna, ktorou sa príbeh končí (ak neberieme do úvahy epilóg), pripomína začiatok tejto série - Con stojí v dlhom čiernom kabáte, ktorý mu dodáva takmer zlovestný výzor, nad hrobom svojho milovaného brata Jona a sľubuje mu skoré opätovné stretnutie...  

Na záver dodám, že príbeh sa číta rýchlo. Má svojskú atmosféru a dopĺňa výnimočnú cestu k šťastiu jednotlivých členov Huxtableovskej rodiny. Pol srdiečka sťahujem len kvôli svojmu vnútornému pocitu z Cassandry v prvej časti knihy (čo mohlo byť samozrejme autorkiným zámerom a ja to všetko rešpektujem). V každom prípade odporúčam aj tento príbeh a s veľkým očakávaním sa teším na odhalenie záhad okolo Cona Huxtablea.

                                                                                                                    -sa   

 

••••••••••••••••••  

Obrázok

 Utajený poměr Mary Balogh

Okouzlující příběh, v němž Constantine, černá ovce rodiny Huxtableů, konečně nachází důstojného protivníka - ženu s ještě více pošramocenou pověstí. Hannah Reidová se v devatenácti letech provdala za postaršího vévodu z Dunbartonu, kterému byla neustále nevěrná. Nyní však je vévoda mrtev a Hannah, ve svých třiceti letech ještě krásnější, konečně volná. A do oka jí padne Constantine Huxtable, pohledný muž, výjimečně zkušený, který svedl mnoho žen a ponechal je jejich osudu. Constantine okouzlen její krásou, avšak vědom si její pověsti, zamýšlí jen malé pobavení. Nicméně oba se zamilují a záhadný a zkažený Constantine zjišťuje, že našel sobě rovného protivníka. A tak sága rodiny Huxtableů nemohla dojít k lepšímu konci.
Z cyklu Sestry Huxtableovy 
(Baronet, 2011), Šteklivé tajomstvá (Slovenský spisovateľ, 2015)

•••

Nuž áno... posledná časť série o sympatických súrodencoch, ktorí sa z chudobných pomerov dostali do vyššej spoločnosti, je na konci. Príbeh o Constantinovi je charakterizovaný ako skvelé vyústenie celej série. Po jeho prečítaní môžem byť s takým prívlastkom spokojná a konštatovať, že príbeh dodržal proklamovaný vynikajúci koniec ságy , hoci musím poznamenať, že podstatu tajomstva, ktoré Constantina v predchádzajúcich príbehoch obklopovalo, som považovala za oveľa temnejšiu, než v skutočnosti bola. Ale nenazývam to sklamaním. V konečnom dôsledku je celý príbeh posunutý do inej polohy, hoci aj uvedené tajomstvo v ňom zohráva svoju úlohu.

Hannah Reidová, vojvodkyňa z Dunbartonu je konečne po desaťročnom manželstve a po roku povinného smútku voľná. Plánuje sa vrátiť do spoločnosti, ktorá ju celých desať rokov manželstva považovala za zlatokopku. Hannah zaplatila za svoje manželstvo vysokú cenu – prišla o svoju mladosť – navyše za celý ten čas nikto ani len netušil, aký vzťah v skutočnosti medzi ňou a jej manželom, ktorý jej mohol sám byť starým otcom, vládol. Všetci však veria, že vidia jej pravú tvár, a sú zvedaví, čo teraz bude robiť. Tak trochu to pripomína Cassandru z predchádzajúceho príbehu, no treba povedať, že podstata Hannahinho manželstva s vojvodom tkvie v niečom celkom inom a ona v tomto vzťahu bola napodiv skutočne šťastná.

Na začiatku sezóny k sebe Hannah pozýva svoju jedinú najlepšiu priateľku Barbaru Leavenworthovú (jej vklad do príbehu ako najlepšej priateľky je značný), ktorá jediná má právo povedať, že pozná Hannah takú, aká je v skutočnosti. Nie vojvodkyňu, len prostú Hannah. A je jediná, kto sa jej odváži otázku, čo bude teraz robiť, skutočne aj položiť. Odpoveď je jednoduchá – chce si nájsť milenca a už si jedného aj vybrala... Constantina Huxtablea. Začiatok tohto príbehu teda nápadne čosi pripomína – na to upozorňuje aj Stephen Huxtable – Con sa vrátiac po roku do Londýna stretáva s vdovou Dunbartonovou na tom istom mieste, kde Stephen stretol Cassandru – v Hyde Parku. A na rozdiel od Hannah, on o ňu ako o milenku záujem nemá...

Hannah však rozohráva svoju hru, ktorej pravidlá Constatnin veľmi dobre ovláda. Jej snahu odhalí veľmi skoro, no nie je si istý, či ona je tou, s kým by sa túto sezónu mal zapliesť. Tak ako v príbehu o Cassandre a Stephenovi sa však Hannah nemieni vzdať a za seba musím povedať, že mi práve preto ani tu v prvej časti knihy nebolo Hannahino správanie sympatické. Netrpím prudérnosťou a mám naopak iskrenie a napätie medzi mužom a ženou rada, ale súhlasím s Constantinovou úvahou – na jej správaní je čosi vtieravé a agresívne, a práve to mi nebolo blízke. Ale dobre... v rámci toho, čo som sa v priebehu čítania dozvedela, považujem to za masku, za ktorú sa Hannah skrývala. Navonok sa správa presne tak, ako ju to naučil jej vojvoda – sebavedomo a svetaznalo. V podstate sa len bránila, pretože si všetci mysleli, že jej krása otvára všetky dvere, že vďaka nej môže mať všetko a že je vďaka nej nezraniteľná. A to je omyl, ktorým jej ubližovala nielen celá spoločnosť, ale kedysi dávno aj jej rodina.

Constantin určite nie je typom muža, ktorý by sa nechal manipulovať. O mileneckom vzťahu počas tejto sezóny má vlastné predstavy (a tá, že bude niekomu robiť salónneho psíka, do nej rozhodne nepatrí). Nakoniec sa predsa len milencami stávajú, ale... tento vzťah začína aj prebieha celkom inak, než si obaja predstavovali. Hannah je navonok krásna, žiaduca, márnivá, bohatá, arogantná a povrchná – vie to o sebe a žiadnu z týchto vlastností neskrýva. Takú ženu z nej spravil manžel – nezávislú vojvodkyňu, ktorá verí sama sebe a nikoho nepotrebuje. No ako sa ukáže, kdesi pod povrchom v nej stále žije zranená, zradená a po láske túžiaca duša... Hoci to ani Hannah, ani Con neplánovali, jeden o druhom sa navzájom dozvedajú to, čo o nich nik iný nevie. Z akéhosi dôvodu sa medzi nimi rodí ten druh dôvery, ktorý im dovoľuje odhaliť to, čo pred inými odhaliť nie sú ochotní. Constantin sa zveruje so svojím zložitým vzťahom k bratovi Jonathanovi, nakoniec povie Hannah aj o počiatkoch sporu s bratrancom Elliottom, dnes vojvodom z Morelandu. Hannah zasa odhaľuje podstatu svojho vzťahu k vojvodovi z Dunbartonu a  ozrejmuje udalosti spred jedenástich rokov, ktoré viedli k sobášu s týmto zapovedaným starým mládencom.

Ich vzťah sa postupne mení. Obaja si uvedomujú, že ani jeden z nich doteraz nevidel pod masku toho druhého. A hoci ani jeden z nich nepripúšťa, že by tento pomer mohol trvať aj po skončení sezóny, vkráda sa medzi nich čosi, s čím ani jeden nerátal – city. Hannah je konečne ochotná ukázať svoju pravú tvár – a jej premena je veľmi príjemná (páčila sa mi žena v jednoduchom odeve, bez šperkov s vlasmi neposlušne rozstrapatenými vetrom, s iskrou v očiach a radostným úsmevom na perách ). V tomto príbehu samozrejme nechýba ani vklad ostatných členov rodiny – nakoniec hĺbka súrodeneckého vzťahu medzi Huxtableovcami nedovolí zvyšku rodiny len tak nečinne sa prizerať na vzťah obľúbeného bratranca  – to si nemôže dovoliť najmä jej ženská časť.

Problémy na Conovom panstve prinútia Hannah prezradiť jeho tajomstvo zvyšku rodiny. Hľadanie východiska overí pevnosť zväzkov v rodine a najmä pevnosť vzťahu medzi Elliottom a Constantinom, kedysi dvoma najbližšími priateľmi, teraz zarytými nepriateľmi. Hannah aj Constantin sú nakoniec schopní zmieriť sa s vlastnou minulosťou a Hannah nájde svoju milujúcu a milovanú spoločnosť, presne tak ako jej to sľúbil jej vojvoda. A v jej strede nájde aj svoju lásku... 

Príbeh je rovnako príjemný ako všetky ostatné. Na jeho pozadí dominuje sila lásky v rodine (nenaštrbila ju ani skutočnosť, že sa chudoba mení na bohatstvo, pretože ona sama je pre Huxtableovcov najväčším bohatstvom), predstavujúca harmóniu a to najväčšie útočisko umožňujúce vyliečiť aj tie najväčšie rany – to je nakoniec charakteristická črta všetkých príbehov Mary Baloghovej. Po prečítaní tejto série ju musím zaradiť do rebríčka svojich najobľúbenejších regency sérií s konštatovaním, že v ňom určite zastáva popredné miesta . Takto si predstavujem romantiku. A samozrejme nesmiem zabudnúť pochváliť vynikajúci preklad.

                                                                                                                             -sa

slovenské vydanie: Slovenský spisovateľ

mb-sk.jpg

_________________________________________________________________________

 Bedwynovci  

  

   ObrázokNezabudnuteľné leto Mary Balogh

Lauren Edgeworthová prežije ťažkú životnú traumu, ktorá ju zasiahne na najcitlivejšom mieste. Až pobyt v Londýne s jeho rušným spoločenským životom rozptýli chmáry v duši zdržanlivej mladej ženy. Nie je náhoda, že na plese upúta pozornosť driečneho Kita Ravensberga, vychýreného ľahtikára a zvodcu. Ani šarm výstredného vikomta však neotupí bystrozrak pôvabnej Lauren a kosa narazí na kameň. Každý z nich je však upriamený na vlastný plán, a ak ho má úspešne doviesť do konca, najvýhodnejšie je spojenectvo. Ravensbergovské sídlo v čarovnom Alvesley je ideálnym miestom, kde sa môže začať predstavenie, ktorého cieľom je prejsť cez rozum príbuzným túžiacim skrotiť čiernu ovcu rodiny manželským zväzkom. Príroda má však veľkú moc a ostáva na dvoch sprisahancoch, či sa zmieria s tým, že sa nechtiac chytili do vlastnej pasce... (Slovenský spisovateľ, 2004)

si-sa

                                                                                                                      

••••••••••••••••••

Obrázok

Čary lásky Mary Balogh

Mary Baloghová vykresľuje svet vysokej anglickej šľachty s takým dôvtipom a citom pre čaro dávnych čias, že by ste bez váhania menili s ktoroukoľvek z jej hrdiniek. Romantický príbeh lásky, ktorá zaskočí všetkých. (Slovenský spisovateľ, 2005)

 

  

 Trochu svoji Mary Balogh

Další z poutavých vyprávění o šesti sourozencích šlechtického rodu Bedwynů sleduje životní příběh Aidana, jenž se věnoval vojenské kariéře. Po skončení napoleonských válek se konečně vrací domů do Anglie, nejdřív však musí splnit nepříjemnou povinnost - slíbil na svou čest umírajícímu důstojníkovi, který mu kdysi zachránil život, že zprávu o jeho smrti sdělí jeho sestře Evě osobně a postará se o ni.
To ovšem není nikterak snadné - samostatná mladá dívka veškerou pomoc nejprve odmítá. Teprve problematická otcova poslední vůle, která má za daných okolností připravit Evu i všechny osoby na ní závislé o majetek i střechu nad hlavou, ji donutí, aby přijala Aidanovu formální nabídku k sňatku. Ani jeden z nich není vývojem událostí nadšený, oba však plánují, že se posléze zase rozejdou a budou si žít podle svého. Ale jednou rozjetý kolotoč událostí už jim to nedovolí.
Když se o sňatku náhodou dozví král a poté i ostatní Bedwynovi, začínají se jejich životní osudy vyvíjet naprosto odlišně od původních představ.
V romantickém příběhu z jejich společného vynuceného soužití během londýnské sezony se čtenář dozví, jestli se jejich společné city změní a vytvoří z nich opravdový manželský pár, nebo je postaví ještě víc proti sobě... 
(Baronet, 2006)

••• 

Rozhodne patrí k tomu najlepšiemu, čo som čítala. V mojom súkromnom rebríčku romantickej literatúry zastáva spolu s Nezabudnuteľným letom popredné miesta. Tieto dve knihy spôsobili moju slabosť na M. B.

-sa

 

 ••••••••••••••••••

Obrázok Zvrhlá láska Mary Balogh

Lord Rannulf Bedwyn, mladší brat vojvodu z Bewcastlu, je príťažlivý mladý muž, ktorému nedokáže odolať nijaká žena. Výnimkou nie je ani Judith Lawová, ktorá sa s ním zoznámi, keď sa na rozbahnenej ceste prevráti dostavník a Rannulf jej ponúkne pomoc. Mladá žena sa mu predstaví ako herečka Claire Campbellová a skôr než odíde k bohatej tete, aby u nej pracovala ako spoločníčka, strávi s ním dve noci plné vášne. Rannulf, jeden z najžiadanejších slobodných mládencov v celom Anglicku, sa na želanie starej matky uchádza o priazeň krásnej Julianne Effinghamovej. Aké je však jeho prekvapenie, keď v dome jej rodičov stretne záhadnú Claire, na ktorej vášnivé objatia nevie zabudnúť...  (Slovenský spisovateľ, 2010)

•••

Vďaka ľahkovážnemu a nezodpovednému bratovi, ktorý utratil majetok a dostal rodinu do problémov, je Judith Lawová prinútená odísť k tete Effinghamovej do Harewood Grange, kde ju čaká osud chudobnej príbuznej. Na ceste dostavníkom, ktorá by podľa Judith mohla trvať aj večnosť, sa radšej poddáva rojčivému sneniu, kým sa nestane oná osudná nehoda. Dostavník sa prevráti a ona ostane s ostatnými cestujúcimi stáť na okraji priekopy čakajúc v neutíchajúcom daždi na záchranu. Rannulf Bedwyn je zasa na ceste k starej mame do Grandmaison Parku, kam obdržal zvyčajné pozvanie, aby jej robil spoločnosť. Veľmi sa neponáhľa, lebo predpokladá, že stará mama preňho znova našla vhodnú nevestu a on sa rozhodne zatiaľ ženiť nemieni. Cestou tak naďabí na nešťastnú skupinu pri prevrátenom dostavníku, ale keďže je na koni, jediné, čo môže urobiť, je poslať im z najbližšej dediny pomoc a... vziať so sebou jedného pasažiera. Voľba padne na najlepšie vyzerajúcu najmladšiu osobu, Judith. Judith dlho nerozmýšľa, hoci muž na koni nevyzeral ako zbojník z jej rojčivej predstavy - Rannulf je statný muž, s vlnistými vlasmi, trochu dlhšími, ako bolo práve v móde, s tmavou pleťou a tmavým obočím a bedwynovským, veľkým nosom. Nedalo sa povedať, že by bol pekný, ale mal v sebe čosi príťažlivé. Ponuku od neho Judith vníma ako prílležitosť prežiť dobrodružstvo, urobiť niečo škadalózne, opustiť spoločnosť a sama stráviť hodinku s neznámym mužom... a to je v porovnaní so životom, ktorý ju bezpochyby čaká, neodolateľné. Navyše... na čosi také už zrejme v živote nebude mať príležitosť - a toto je pocit a vedomie, ktoré ovplyvní jej správanie počas nasledujúcich dní. Pretože v spoločnosti Rannulfa ako herečka Claire Campbellová nestrávi len predpokladanú hodinu. Ona sa rozhodne zreálniť si svoj sen a on na jej hru pristúpi (hoci skutočne verí, že je herečka) a predstaví sa ako Ralf Bedard. 

Ubytujú sa v malom trhovom hostinci ako manželia a ich dobrodružstvo, ktoré malo pôvodne trvať len tri kilometre, pokračuje. A trvá dve noci a jeden deň. Ralf zmení rozhodnutie, lebo Claire ho očarí, a chce s ňou ísť do Yorku (kde mala ako herečka vystupovať na divadelných doskách - svoje umenie Ralfovi aj predvedie a on by nedbal, keby sa na čas stala jeho milenkou), lenže to vyvolá v Judith oprávnenú paniku a keďže nemá odvahu povedať mu o sebe pravdu... utečie.

Judith sa týmto činom vracia zo sna do reality. U Effinghamovcov pripravujú jej sesternicu Juliannu na uzavretie výhodného manželstva a Judith, ktorá je omnoho krajšia, predstavuje nevítanú konkurenciu, preto ju teta navlečie do nevzhľadných šiat a núti ju nosiť ohavné čepce (z Judith sa tak stáva akýsi druh Popolušky). Hoci sa tete a sesternici nemôže vyhnúť, našťastie robí spoločníčku svojej starej mame. Je to zvláštna žena, za ktorú sa jej deti hanbia. Je výstredná a náročná, nosí množstvo šperkov, oblieka sa skôr ako cirkusantka, čo je dôsledok jej bývalej hereckej kariéry (svoj talent Judith zjavne zdedila po nej) - dcéra a syn nevedia odpustiť svojmu otcovi, že si vzal herečku, ktorú navyše úprimne miloval. S Judith si padnú do oka a ani jedna z nich neskrýva svoju náklonnosť. Stará mama dokonca ľutuje, že svoju vnučku v podstate nepozná, lebo sa nestretávali.  

Je zjavné, že cesty hlavných hrdinov sa musia nevyhnutne znova skrížiť a skrížia sa práve tu. Harewood Grange a Grandmaison Park čuduj sa svete susedia a Julianna je práve tá, ktorú Rannulfova stará mama vybrala vnukovi za nevestu. Grandmaison Park má byť jeho dedičstvom a stará mama by rada videla jeho potomstvo, navyše sa Rannulf prekvapivo dozvie, že stará mama je veľmi chorá a umiera, takže jej nie je schopný odoprieť žiadosť, aby sa s Juliannou stretol a aspoň sa pokúsil jej dvoriť.

Teta Effinghamová a zvyšok rodiny nezabúdajú dávať Judith všemožne najavo, že je u nich len z milosti  a že jej postavenie sa rovná postaveniu slúžky. Na Harewoode sa chystá dvojtýždňová zábava, počas ktorej teta dúfa v oznámenie zásnub jej dcéry Julianny a lorda Bedwyna. Jeho návšteva vyvolá očakávané pozdvihnutie a Rannulf napodiv zisťuje, že slečna Effinghamová by skutočne mohla byť taká, ako od manželky očakáva. Všetko by teda mohlo byť v poriadku, keby... keby si nevšimol tú neviditeľnú, neforemnú osobu neurčitého veku, ktorá mu podala občerstvenie, slečnu Lawovú... a nespoznal jej zelené oči a nos zľahka posiaty pehami. Dá si teda dve a dve dokopy a uvedomí si, že Judith Lawová a Claire Campbellová je tá istá osoba a... zúri. Navyše sa zdá, že sa tejto žene, ktorá ho podviedla, zrejme v najbližšej dobe nevyhne. Keďže jej stará mama je veľmi dobrou priateľkou jeho starej mamy. Takže obaja na seba narážajú tak na jednom, ako aj na druhom sídle.

Rannulf ponúkne Judith manželstvo - zviedol predsa nevinnú dcéru muža urodzeného pôvodu, hoci chudobného - no ona odmieta jeho zmysel pre zodpovednosť a nemá v úmysle liečiť ho z výčitiek svedomia. Bola zvedavá, chcela dobrodružstvo a dostala ho, takže sa zdá, že je so svojím osudom zmierená... Možno ju nečaká prívetivá vyhliadka do budúcnosti, ale ona je rozhodnutá uchovať si aspoň kúsok toho, čo si ukradla - pár chvíľ s Rannulfom. Sme však len v tretine príbehu...

Rannulf na návšteve u starej mamy prechádza istým vývojom - muž, ktorý sa nikdy nepoddával citom a na svet sa díval cynicky s úmyslom skôr si užívať ako byť zodpovedný, si zrazu začne uvedomovať, že jeho životu chýba zmysel, že závidí bratovi Aidanovi, z ktorého sa stal usadlý statkár, čo našiel pravú lásku. V podstate sa cíti ako ľachtikár, len s tým rozdielom, že on má peniaze, ktoré mu umožňujú užívať si. Má 28, je znudený, otrávený a trúsi cynické poznámky o tom, že život nemá zmysel. Lenže on sa mu nikdy nejaký zmysel  vlastne ani nepokúsil dať. Až na Grandmaison si uvedomuje, že by sa mal o tento majetok zaujímať a naučiť sa ho spravovať. Prevziať zodpovednosť - a napodiv sa mu to páči. Otázka manželstva však ostáva nezodpovedaná - má dať prednosť svojmu skrytému zmyslu pre zodpovednosť len preto, že dal slovo starej mame, alebo si má vybrať tak, aby bol šťastný? Náhle pochopí, že si Juliannu nemôže vziať, lebo by sa do týždňa pri nej zadusil. Šťastie sa mu totiž nespája s Julianne Effinghamovou. S Judith Lawovou sa naopak nevyhnutne stretáva ďalej a obaja v rôznych situáciách o sebe zisťujú to, čo preskočili a ich vzájomné sympatie vzrastajú. Keďže sa Bedwyn nechystá vysloviť zo vzťahu k Julianne, prichystajú naňho lesť. To však neujde Judithinej pozornosti, a tak Rannulfa zachráni pred kompromitujúcou situáciou, ktorá by nevyhnutne spela k manželstvu s Juliannou. V podstate mu tým odplatí jeho pomoc. Na Harewoode sa totiž objaví jej bratranec Horace Effingham, ktorý sa od prvej chvíle netají tým, že ho Judith priťahuje a že by si s ňou rád zalaškoval. Je dotieravý a protivný a odpoveď nie neuznáva. S Horaceom prišiel aj Judithin brat Branwell. Tým, že Judith zmarí Juliannin pokus o zvedenie lorda Bedwyna, spečatí svoj vlastný osud. Na Harewoode miznú šperky starej mamy a hoci je podozrivý práve Branwell (lebo má dlhy a zúfalo hľadá spôsob, ako ich splatiť), zvyšky šperkov sa nájdu práve v Judithinej izbe. Obaja súrodenci sú tak obvinení z lúpeže a keďže o Judithinej lojálnosti zapochybuje aj jej stará mama, neostáva jej nič iné, len nájsť brata, ktorý medzičasom zmizol, a dokázať ich nevinu.

Na ceste do Londýna ju doženie Rannulf, ktorý obvineniu, že by mohla kradnúť, neverí, lebo obvinenie z krádeže je podľa neho dobrým motívom na pomstu, a ten majú na Harewoode viacerí. Keďže je rozhodnutý pomôcť jej, vezme ju do domu svojho brata, vojvodu z Bewcastlu. Ako sa už stalo vo viacerých príbehoch, ani tu nechýbajú niektorí súrodenci Bedwynovci - v tomto prípade je to Alleyne, Morgan, Freya a samozrejme samotný vojvoda. Všetci sa pustia do riešenia vzniknutej situácie, pretože od ťažkostí, do ktorých sa Rannulf dostal, nemôžu ostať bokom. Navyše ak je všetkým jasné, že sa ich brat zamiloval. Presvedčiť však samotnú Judith, že práve do tejto rodiny patrí, nebude jednoduché. 

V príbehu ma rozčuľovali 3 sebecké osoby, ktoré by som najradšej poslala kadeľahšie, alebo im niečím klepla po hlave - Julianna Effinghamová, do seba zahľadená, hlúpa, povýšenecká, márnomyseľná a pokrytecká dievčina, ktorá si nevidela ďalej od nosa, verný obraz svojej matky; Branwell Law, nezodpovedný, ľahkomyseľný muž, neschopný prijať zodpovedanosť za svoje konanie (hoci ten v príbehu prejde istou katarziou) a v neposlednom rade Horace Effingham, namyslený, protivný chlípnik, bez chrbtovej kosti. Ak prehryziete hneď na začiatku príbehu skutočnosť, že Judith vo svojej túžbe zažiť aspoň raz nejaké dobrodružstvo bez problémov skončí v posteli s mužom, ktorého pozná sotva hodinu, dej sa v podstate po opätovnom stretnutí oboch hrdinov tak povediac rozbehne a číta sa veľmi príjemne. Nie je mi celkom jasný len preklad názvu knihy. "Zvrhlý" s významom zvrátený, nemorálny, nemravný, zhýralý či svedčiaci o nemorálnosti mi akosi k tejto knihe nesedí. Preklad slova "wicked" z originálneho názvu knihy ako "hriešny" mi sedí oveľa viac (hoci ten trochu koliduje s českým názvom knihy z príbehu o Alleynovi Bedwynovi). Nemyslím si totiž, že by bolo v tomto príbehu niečo zvrhlé - nakoniec môže byť zvrhlá láska? Snáď, ale celkom inak a celkom v inom príbehu. Tu určite nie. Takže neviem, na čo myslela pani prekladateľka a na čo myslel redaktor, ale prívlastok "zvrhlý", ktorý evokuje skôr niečo negatívne, k tejto knihe rozhodne nepatrí. 

-sa

       

••••••••••••••••••

Obrázok Škandály lásky Mary Balogh

Romantický príbeh zo starého Anglicka. Freya Bedwynová je odvážna mladá dáma, ktorá túži po slobode a dobrodružstve. Jej túžby sa splnia pri návšteve kúpeľného mesta Bath, keď jej do izby vtrhne krásny neznámy a požiada ju, aby ho ukryla. Tým mužom nie je nik iný ako markíz z Hallmeru, chýrny búrlivák a zvodca žien... (Slovenský spisovateľ, 2010)

 

•••

Freya Bedwynová mala byť „najdivokejšia“ spomedzi súrodencov Bedwynovcov. Nemôžem si pomôcť mne sa teda ako slobodomyseľná, energická, samostatná a snáď v rámci možností aj žensky emancipovaná (ak to môžem tak nazvať) nezdala – na mňa pôsobila skôr ako niekto, kto hovorí predtým, ako myslí a jej správanie mi prišlo detinské  – jej nemilý zvyk udierať do nosa toho, kto bol akurát blízko, zakaždým, keď sa jej niečo znepáči, na mňa rozhodne odvážne nepôsobil (nehovoriac o tom, že si nemyslím, že by akokoľvek tolerantný muž nechal také správanie bez patričnej odozvy). Freya vlastne do Bathu uteká, aby nemusela byť svedkom rodinného šťastia muža, za ktorého sa kedysi mala vydávať, ale on sa nakoniec oženil s inou (príbeh Kita Ravensberga je predstavený v knihe Nezabudnuteľné leto; mimochodom na to, ako veľmi neznášala jeho ženu, sa tento problém vyriešil akosi rýchlo a ľahko a z oboch sa stávajú priateľky). Príchod markíza z Hallmeru je vítaným rozptýlením v ospalom kúpeľnom mestečku a rovnako aj jeho návrh, aby s ním Freya predstierala zásnuby, pretože sa chce vyhnúť nečakanej návšteve svojej tety a hroziacemu sobášu so svojou sesternicou (ani ona ho nemiluje, lebo je zaľúbená do muža, ktorý je samozrejme pre jej matku absolútne neprijateľný). Samotný Joshua na mňa spočiatku pôsobil ako chlap obťažujúci každú sukňu a to sa pre mňa určite nespája s významom slova „zvodca“. Táto postava sa začne vyvíjať iným smerom až po odchode z Bathu.

Predstierané zásnuby – ktoré mali pôvodne trvať len veľmi krátko – však neujdú pozornosti najstaršieho Bedwyna, vojvodu z Bewcastlu. A zoči-voči tomuto mužovi sa zrazu nezdajú také zábavné. Ten ich síce podozrieva z podvodu, ale mieni dať zadosť konvencii, a tak sú snúbenci prinútení odísť do Lindsey Hallu, kde ich zásnuby získajú punc oficiálnosti. A tak má Freya nechtiac priestor na to, aby pochopila, že za Joshuovou maskou bezstarostnosti sa skrývajú zložitejšie osudové a životné peripetie. Najväčšia je spojená s rodinou. Markíz sa nečakane musí vrátiť domov, pretože ho obvinili z vraždy bratranca – niekto sa snaží dokázať, že ho zabil, aby sa dostal k titulu a majetku. Jeho bratranec zomrel za okolností, ktorých bol Joshua účastný, a ktoré ostali nevyjasnené. Snaží sa však kryť ďalšieho člena rodiny (ten sa nakoniec pod tlakom svedomia prizná). Odchádzajú s ním aj niektorí členovia Bedwynovej rodiny, ktorí neveria, že by mohol byť vinný. Ozaj, vyriešenie tohto obvinenia považujem za jednu zo slabých stránok knihy – aj pri všetkej zhovievavosti to považujem za pritiahnuté za vlasy . Freya tu znova vníma a poznáva ďalšie stránky markíza z Hallmeru – to, že miluje svojich blízkych (okrem nepríjemnej tety), toto miesto a ľudí, ktorí tu žijú. Takže výsledok ich zblíženia nutne smeruje k dobrému koncu.

Nemôžem povedať, že by príbeh sám o sebe nebol pekný alebo dostatočne romantický, ale.... Niečo ma núti konštatovať, že ma Freya ako postava neočarila (v istých chvíľach mi dokonca vadila ). Kvôli tomu a aj kvôli niekoľkým slabším miestam v deji nemôžem tomuto príbehu prisúdiť plné hodnotenie. Jednoducho ma tento príbeh za  – napriek všetkej snahe – nechytil.  

-sa

 

••••••••••••••••••

Obrázok Sladké pokušenie Mary Balogh

Je mladá, krásna, urodzená – súcejšiu adeptku na vydaj si ťažko možno predstaviť. Len čo gróf Rosthorn prvý raz uvidí osemnásťročnú lady Morgan Bedwynovú, vie, že našiel dokonalý nástroj pomsty jej bratovi vojvodovi Bewcastlovi, ktorý mu kedysi ublížil. Skúsený zvodca a lámač ženských sŕdc však vonkoncom nesníva o manželstve. Rovnako o ňom nesníva ani vášnivá a nezávislá Morgan – až kým dôvernosti jednej noci neprerastú do škandálu, ktorý by mohol urobiť grófovu odplatu ešte sladšou. Nerátal však s jedným: s tým, že jeho srdce nie je z kameňa a môže poľahky podľahnúť inému, rovnako sladkému pokušeniu. Nehovoriac o tom, že aj milujúca žena sa môže zatvrdiť a zatúžiť po vlastnej pomste. (Slovenský spisovateľ, 2006)

  Trochu v pokušení Mary Balogh

Od chvíle, kdy se Morgan vydá s rodinou svého ctitele kapitána Gordona do Bruselu, kde se shromažďuje anglické i spojenecké vojsko před bitvou u Waterloo, se její do té doby nevinný a dost nudný život společenské debutantky radikálně změní. Na jednom zdejším plese pozná Gervasa Ashforda, hraběte z Rosthornu, který se už devět let potlouká po Evropě. Morgan ho považuje za společenského hejska se špatnou pověstí, ale nemá nic proti tomu trochu si s ním zaflirtovat. Netuší, že Rosthorn si ji zvolil za předmět pomsty na jejím nejstarším bratrovi Wulfrikovi, který mu před lety velice ublížil.
Vše se mění po vypuknutí bitvy u Waterloo, na jejímž počátku prchají Angličanéz Bruselu, Morgan zde však zůstává, aby pátrala po svém nezvěstném bratrovi a přitom pomáhala v péči o zraněné.
V této zmatené situaci se jí Rosthorn stává v Bruselu jedinou oporou, pomáhá jí s hledáním bratra a nakonec ji odváží do Anglie. Morgan netuší, že jejich přátelství v těchto válečných dnech bude chápáno jako skandální a že se stane předmětem pomluv. Hrabě Rosthorn přijde požádat o její ruku, bratr Morgan jej sice odmítne, ale již to, že s ním musel jednat, by mělo být důvodem k Rosthornově spokojenosti - pomsta se zdařila. Místo toho však před ním leží prázdný život bez lásky. Musí se proto pokusit znovu získat srdce i ruku zrazené Morgan. 
(Baronet, 2007)

••••••••••••••••••

Obrázok

Hriechy lásky Mary Balogh

Keď sa driečny lord Alleyne Bedwyn po páde z koňa na bojovom poli preberie v nevestinci, nemá potuchy ako sa ta dostal a kto je. Vie iba, že krásna Rachel, ktorá ho vrátila do života, musí byť jeho. Mladá žena má však svoje plány, ktoré nesmie zmariť ani láska. (Slovenský spisovateľ, 2009)

 

 

 Trochu hříšní Mary Balogh

V historicko-romantickém příběhu slavné autorky je čtenář hned na začátku vtažen do dramatu bitvy u Waterloo. Alleyn doručí zprávu Wellingtonovi v okamžicích vrcholícího boje, ale na zpáteční cestě je zraněn a zachráněn mladou dámou Rachel a jejími přítelkyněmi. Všechny se staly obětí podvodu a spojily své síly v úsilí o pomstu, k níž však potřebují peníze. Alleyn, který se probere s naprostou ztrátou paměti, chce zachránkyním pomoci. Všichni se vydají do Anglie vymoci dědictví ze zlotřilého strýčka. Ale všechno dopadne trochu jinak, než je plánováno. (Baronet, 2005)

•••

Na príbeh o Alleynovi Bedwynovi som čakala a tešila som sa naň. Práve preto, že som čakala, ako sa rozuzlí jeho osud po príbehu, ktorý sa odohral v Sladkom pokušení (keď Bedwynovci veria, že Alleyne zomrel). Musím povedať, že ma anotácia pozitívne navnadila a tak som sa pustila do čítania. Knihu som zhltla za jeden večer - skutočne sa číta veľmi rýchlo - a je to - povedala by som - taká jednohubka. Samotný príbeh má svoj spád. Veľmi milo a sviežo pôsobí najmä štvorica žien, ktorá hlavného hrdinu prichýli a stará sa oňho. Dôvod, prečo nedávam plných 5 sŕdc, je ten, že napriek nezameniteľnému štýlu autorky a obrazom, pri ktorých sa dokonca zasmejete (alebo sa vám aspoň ústa roztiahnu do úsmevu), musím konštatovať, že mi v celkovom dojme z knihy čosi chýbalo. Čosi, čo by knihu postavilo na rovinu s Nezabudnuteľným letom a Čarami lásky. Možno práve preto, že vzťah medzi hlavnou dvojicou predurčuje zistenie hlavného hrdinu krátko nato, čo sa preberie z bezvedomia (Alleyne zistí, že sa do zlatovlasého anjela, Rachel, zamiloval - a ona samozrejme doňho). Následné hľadanie (samozrejme aj vnútorné) Alleynovej minulosti, túžba nájsť odpovede na otázky, kto vlastne je, aký bol jeho život, prečo a hlavne ako sa dostal tam, kde je, nesú známky typického baloghovského štýlu. I ďalší vývin vzťahu k Rachel - ktorý predurčuje predovšetkým skutočnosť, že Alleyne jej nemôže dať žiadne záruky, kým nevie, kým skutočne je. Páčilo sa mi najmä, ako jej pomohol nájsť cestu k srdcu strateného a znova nájdeného strýka. To, že všetko nakoniec skončí šťastne, nemusím zdôrazňovať (prídu si pri ňom na svoje aj štyri priateľky z nevestinca). Napriek tomu, že mi predsa len chýbalo čosi z atmosféry a čara prvých dvoch príbehov o Bedwynovcoch, prajem príjemný zážitok...

-sa

••••••••••••••••••

 

_______________________________________________

 http://www.marybalogh.com/

 

   

 

 

 

 

 

 

 

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.