Choď na obsah Choď na menu
 


Mary Balogh-3.strana

< strana 12,..., 4

 

The Survivors' Club Septet

Sedemdielna séria o šiestich mužoch a jednej žene, ktorí sa nejakým spôsobom (fyzicky alebo duševne) viac alebo menej ťažko zranili v napoleonských vojnách v Portugalsku. Všetci sa spoznali počas rekonvalescencie, ktorú im ponúkol vo svojom dome (Penderris Hall v Cornwale) vojvoda Stanbrook. Týchto sedem ľudí sa sem každý rok vracia, aby spolu strávili niekoľko týždňov, načerpali novú silu, prípadne si pomohli s problémami a novými životnými výzvami:

The Proposal Hugo Emes, lord Trentham & Gwendoline Grayson, lady Muir (Hugove problémy z vojny boli viac psychické než fyzické, ťažko niesol pocit viny a nervovo sa zrútil.) – Slovenský spisovateľ vydal ako Žiadosť o ruku

The Arrangement Vincent, vikomt Darleigh & Sophia Fry (Vincent prišiel v Portugalsku počas výbuchu o sluch aj zrak ako 17-ročný, sluch sa mu vrátil, zrak nie; autorka k tomuto príbehu dodala aj samostatnú novelu – The Suitor, príbeh Juliana Crabbea a Philippy Dean, nádejnej Vincentovej nevesty, ktorá sa snaží vymaniť spod nátlaku rodičov, lebo Vincenta nemiluje.) - v slovenčine Sobáš z rozumu

The Escape sir Benedict Harper & Samantha McKay (Benovi ako dôstojníkovi jazdectva rozdrvil kôň, ktorého pod ním zastrelili, obe nohy; odmietol však amputáciu a sľúbil, že sa na nohy znova postaví – dokonca, že bude znova tancovať.) - v slovenčine Žiť pre lásku

Only Enchanting Flavian Arnott, vikomt Ponsonby & Agnes Keeping (Flavian utrpel vážne zranenia hlavy ako dôstojník kavalérie, v dôsledku čoho má výpadky pamäte, narušenú schopnosť racionálne myslieť alebo súvisle hovoriť, trpí silnými bolesťami hlavy a frustrácia ho vedie k stavom náhlej zúrivosti; žena, s ktorou sa mal oženiť, ho opustila, lebo sa nevyrovnala so zraneniami, ktoré si po vojne priniesol.) - v slovenčine Láska ako sen

Only a Promise Ralph Stockwood, gróf z Berwicku & Chloe Muirhead (Ralpha síce veľmi ťažko zranili v bitke, na čo si ako spomienku nesie na tvári jazvu, ale horšie je, že videl umierať svojich troch najlepších kamarátov zo školy a za to, že boli vo vojne, obviňuje sám seba.) - v slovenčine Gróf hľadá manželku

Only a Kiss Imogen Hayes, lady Barclay & Percy, gróf z Hardfordu (Imogen je jediná žena v tejto skupine; na vojnu nasledovala svojho manžela, prieskumného dôstojníka a špióna, obaja boli zajatí, jej manžela po mučení v jej prítomnosti zabili; tieto udalosti ju poznačili hlbokou traumou.) - v slovenčine Vášeň ako liek

Only Beloved George Crabbe, vojvoda Stanbrook & Dora Debbins (George, muž, ktorý otvoril svoj domov pre preživších a ťažko ranených ako nemocnicu; v armáde bol jeho mladý syn, potom, čo vo vojne zomrel, si lady Stanbrooková vzala život; je zranený rovnako ako ostatní a musí nájsť vlastný spôsob ako žiť ďalej.) - v slovenčine Milovaná 

*************************************** 

598824.jpgŽiadosť o ruku Mary Balogh

Výnimočný ľúbostný príbeh z pera obľúbenej autorky. S Gwendoline Graysonovou, lady Muirovou, sa osud nemaznal: jej krátke manželstvo, počas ktorého prišla o nenarodené dieťa, sa skončilo manželovou tragickou smrťou. Mladá vdova žije pokojným, utiahnutým životom so svojou rodinou a priateľmi, až kým jej náhoda nepošle do cesty Huga Emesa, lorda Trenthama, ktorý v nej prebudí dlho potláčané pocity a túžby... (Slovenský spisovateľ, 2014)

********

Hugo Emes získal svoj titul lord Trentham za zásluhy vo vojne, lebo viedol jednu z prielomových bitiek, o ktorej si aj členovia jeho oddielu mysleli, že je vopred prehratou misiou. Z Huga sa stal hrdina, ale ako hrdina sa nikdy necítil a toto označenie ho skôr privádza do rozpakov. Z jeho oddielu prežilo len málo vojakov a nikdy si nebol istý, či učinil správne rozhodnutie. Napriek všetkému sa nevie zbaviť pocitu viny za zmarené životy. Tento pocit viny ho doviedol až k nervovému zrúteniu a jedinou jeho záchranou sa stal pobyt v Penderris Hall u vojvodu Stanbrooka. Jeho príbeh otvára sériu o členoch „klubu tých, čo prežili“.

Lord Trentham sa teší na každoročné stretnutie členov tohto klubu. Jednou z pohnútok jeho príchodu sem, je aj skutočnosť, že by sa po roku smútku, spôsobenú otcovou smrťou, mal vrátiť do spoločnosti. Hugo si uvedomuje svoje nové postavenie i povinnosti z neho vyplývajúce, no najviac si je vedomý sľubu, ktorým ho zaviazal umierajúci otec. Hugo si svoje postavenie, ale aj povýšenie v armáde tvrdo vybojoval. Ako mladý muž sa potom, čo sa jeho otec znova oženil s oveľa mladšou ženou, rozhodol vstúpiť do armády. Hľadajúc sám seba na sebe odhodlane a energicky pracoval, a to napriek nie vždy prajnej atmosfére svojho okolia.

Časť jeho vnútra stále bojuje s pocitom, že svojím odchodom z domu ublížil najmä otcovi. Nie je typickým predstaviteľom vysokej spoločnosti. Až doteraz do nej nepatril a stále sa napriek získanému titulu necíti jej súčasťou. Zdieľa názor svojho otca, ktorý aristokratov považoval často za záhaľčivých a všetko, čo mal, získal poctivou obchodníckou prácou, ktorú teraz prevzal do svojich rúk Hugo. Uvedomujúc si aj skutočnosť, že má zodpovednosť za nevlastnú matku a sestru, vie, že potrebuje manželku.

Gwendoline, lady Muirová (ide o sestru Nevilla Wyatta, grófa z Kilbourne, hlavného hrdinu príbehu One Night For Love; ich sesternica Lauren je hlavnou hrdinkou Nezabudnuteľného leta) je už niekoľko rokov vdovou. Nesie v sebe skryté rany, ktoré utŕžila stratou nenarodeného dieťaťa (išlo o nehodu na koni, odvtedy navyše kríva) aj manžela, čo nedlho potom spáchal samovraždu. Rovnako ako Hugo v sebe potláča pocit viny, s ktorým sa doteraz nikomu nedokázala zveriť. V čase, keď lord Trentham dorazí na stretnutie s priateľmi, je Gwen na návšteve u svojej kamarátky (nie veľmi sympatickej, sebeckej a nepríjemnej vdovy). Hádka s priateľkou ju prinúti k osudovej prechádzke pri mori, na ktorej si zraní (už predtým zlomený) členok a jediný, kto jej môže pomôcť, je práve Hugo Emes. Stane sa tak práve vo chvíli, keď si Gwen uvedomí svoju osamelosť. Lord Trentham nemal v pláne zahrať sa na gentlemana a zachraňovať lady so zraneným členkom. Ale stane sa tak. A tak Gwen spoznáva podivne nepríjemného, večne sa mračiaceho, morózneho, mocného chlapa, ktorý ju odnesie do domu vojvodu Stanbrooka, aby ju tam ošetril lekár. Keďže je Gwen nútená pobudnúť v Penderris Hall dlhšie, než predpokladala, trávi s lordom Trenthamov viac času, ako si myslela. Zároveň spoznáva vojvodu Stanbrooka, o ktorom sa po manželkinej smrti šíria nepekné klebety a ďalších členov zvláštneho klubu, ktorí sa tu stretli. Napriek tomu, že sa tu cíti ako votrelec, tých pár dní zmení celý jej ďalší život. Gwen, ktorú Hugo spočiatku považuje za povýšenú, je konfrontovaná s jeho otvorenosťou, ktorá ju často prekvapuje. A napodiv práve jeho otvorenosť ju prinúti odkryť skryté zákutia duše a uvedomuje si, že sa v nej ozývajú pocity, ktoré dlhé roky v sebe potláčala. Prebudené city, ktorým si dovolí podľahnúť, sú však konfrontované s rozdielnosťou sveta, z ktorého ona a Hugo Emes pochádzajú.   

Podivné stretnutie sa končí príchodom jej brata Nevilla, ktorý ju vezme domov, ale obraz lorda Trenthama ostáva. Keďže sa v Londýne začína sezóna a Hugo si uvedomuje, že by si mal nájsť manželku a navyše potrebuje uviesť do spoločnosti svoju sestru Constance, stretnutie s lady Muirovou na seba nenechá dlho čakať. Toto stretnutie je však poznačené jeho žiadosťou o ruku, ktorú Gwen odmietla a aj spoločenským rozdielom medzi oboma, ktorý ich vzťahu kladie priveľa prekážok. Lady Muirová však súhlasí s tým, že sa stane Constancinou patrónkou a je tak svedkom Hugovho pokusu stať sa súčasťou jej sveta. Lord Trentham sa napriek všetkej snahe v tomto svete necíti doma a hoci sa oňho spoločnosť ako o hrdinu zaujíma, uvedomuje si, aký vzdialený je tento svet jeho predstave o vlastnom živote. Gwen je svedkom niekoľkonásobného potvrdenia Hugovho charakteru. V jednej z takých epizód, ktorá odhaľuje sebeckosť a bezcharakternosť bratranca lorda Muira, Gweninho zosnulého manžela, sa objaví aj vojvoda z Bewcastlu (hlava Bedwynovcov).

Lord Trentham pomáha lady Muirovej odhaliť skryté tajomstvá jej manželstva (ukáže sa, že jej manžel trpel hlbokými psychickými problémami pripomínajúcimi manio-depresívnu psychózu) a vyprovokuje ju, aby ich neniesla sama, ale aby sa s nimi zdôverila rodine. Tak si Gwen môže uvedomiť, že ten pokojný, tichý život v kruhu rodiny a priateľov ju neuspokojuje tak, ako si nahovára, a že spôsob, ako sa zbaviť toho vnútorného pocitu osamelosti je nadosah. Otázka je, či má skutočne dosť odvahy napodobniť Huga Emesa a sama vstúpiť do jeho sveta. Do sveta, v ktorom sa on neštíti pracovať ako človek bez titulu, žiť v ústraní na vidieku v strede jednoduchých, pracujúcich ľudí, vo svete, v ktorom sa Hugo snaží o zblíženie odlúčenej rodiny (z otcovej a matkinej strany). Priestor na to ponúka, ako to u MB býva zvykom, čas strávený na vidieku.

Tento príbeh nie je typický, najmä svojimi hlavnými hrdinami. Ukazuje, že historická romanca sa nemusí točiť len okolo romániku mladých, neskúsených, dokonalých predstaviteľov vysokej spoločnosti. Vďaka MB za tento jej pohľad na historické romance a za postavy, ktoré majú bohatý vnútorný svet. Autorka príbeh síce zasadzuje do svojho „klasického“ rámca: náhodné stretnutie (často sprevádzané potrebou pomôcť hlavnej hrdinke) – (vynútený) čas strávený spolu, ktorý sprevádza pochopenie vzájomnej príťažlivosti – existencia prekážky, ktorá hrdinov na istý čas odlúči – opätovné stretnutie často spôsobené vonkajšími okolnosťami – vyvrcholenie smerovania vzťahu v pokojnom prostredí vidieka (v kruhu rodiny), ale podáva ho vynikajúco. Tento príbeh je o zrelých, životom poznačených hrdinoch, hľadajúcich svoju (ďalšiu) šancu na šťastie. O zranených ľuďoch, ktorí si zaslúžia lásku a šťastie bez ohľadu na pravidlá spoločnosti. Je aj o schopnosti prekročiť isté hranice a odvahe popasovať sa s osudom po boku milovaného človeka. Ako bonus navyše tu autorka ponúka skrytý, nevtieravý (hoci miestami sarkastický) humor.  

Zaujali ma všetci členovia spolku preživších, takže sa na ich ďalšie príbehy nesmierne teším. Dávam palec hore  a súhlasím s vyjadrením uverejneným v New York Times, že ide o príbeh výnimočný, ktorý je pre mňa predzvesťou kvalitne napísanej série.

-sa

 

***************************************

642667.jpg

Sobáš z rozumu Mary Balogh 

Vincent Hunt, vikomt Darleigh, zúfalo túži uniknúť pred matkou a tromi sestrami, ktoré sa mu pokúšajú nájsť nevestu. Utečie do odľahlej dediny, no aj tam mu nastražia manželskú pascu. A keď sa ho slečna Sophia Fryová pokúsi zachrániť, v dôsledku čoho ju vyhodia z domu, Vincent je nútený konať. Riešenie pre nich oboch vidí v sobáši z rozumu. Plachá Sophia spočiatku jeho ponuku odmieta, ale napokon súhlasí. Môže však z takej chladnej, rozumnej dohody vzplanúť oheň veľkej lásky, po ktorej obaja tak túžia? (Slovenský spisovateľ, 2014)

********

Ako predznamenáva anotácia, keď si Vincent Hunt uvedomí, že domov zaplnený ženami, netúžiacimi po ničom inom ako nájsť mu v dobrej viere manželku, sa preňho stáva tesný, volí jednoduché riešenie – útek. Tou povestnou poslednou kvapkou je „náhodná“ návšteva rodiny Deanovcov s poslušnou dcérou chápajúcou zodpovednosť najstaršej dcéry. Smerovanie diania okolo Vincenta by odhalil aj slepý. Prístup matky a sestier, podľa ktorých je vedľajším účinkom slepoty duševná obmedzenosť, Vincenta hnevá, no doteraz si nedupol nohou. Vincentovi výborne sekunduje komorník Martin, s ktorým sa pozná od chlapčenských liet, jeho prítomnosť je v príbehu osviežujúca. Darleigh sa rozhodne pre pobyt na menšom rodinnom sídle, ku ktorému ho viažu spomienky z detstva. Čas strávený osamote pomôže Vincentovi k rozhodnutiu taktne zahnať prehnane starostlivých členov rodiny do ústrania a vziať opraty vlastného života do svojich rúk.

Sophia Fryová žije ako šedá myška, sirota u príbuzných, ktorí o ňu javia minimálny záujem. Je pre nich všetkým len nie členom rodiny. Nepríjemné pocity voči ľuďom si kompenzuje kresbou karikatúr. Vďaka šťastným okolnostiam môže tento talent Sophia neskôr rozvíjať ako spisovateľka a ilustrátorka.

Obetovať rok manželstva je pre oboch spôsob ako vyriešiť vlastné nepríjemnosti a cestičkou, ako si splniť osobné sny. Manželstvo Vincenta a Sophie sa začína rýchlym sobášom v Londýne bez prítomnosti Darleighovej rodiny, ktorú nahrádzajú členovia Klubu tých, čo prežili. S pomocou nových priateľov sa Sophia mení na dámu hodnú svojho postavenia. Vincent sa mieni pričiniť o to, aby sa zo Sophie stala sebavedomá žena. Na môj vkus je v knihe pridlhý opis príprav na svadbu. Mrzí ma neustále prirovnávanie Sophie k myši a i fakt, že tak označuje sama seba a rovnako vníma svoju existenciu. Jej nízke ego má svoj dôvod, no Mary Baloghová mohla trochu ubrať.

Vincent máva záchvaty paniky, ktoré vyplývajú z faktu, že tesne po zranení bol nielen slepý, ale aj hluchý. Tie stavy sa mu občas vracajú. Vincent je pomerne mladý a Sophia si uvedomí, že je rovnako zraniteľný ako ona, a teda nie sú až takí rozdielni. Rovnako ako ona žil z mnohých stránok pasívne. Cítil intenzívnu potrebu a túžbu žiť. Vychutnávať si život, nie iba trpieť. Byť slobodný, nezávislý... V tom si môžu byť navzájom oporou a povzbudením. Vincent a Sophia sú v mnohom tak trochu ako deti, ktoré sa učia. Nielen žiť spoločne, ale aj presadzovať svoju vôľu a názory. Sú opatrní a hľadajú hranicu, kam môžu zájsť i napriek tomu, že ich spoločenské postavenie oprávňuje chcieť a konať oveľa viac. Pomalými krokmi sa stávajú nezávislými. V otázke citov sa však deje presný opak.

Celá rodina Huntovcov vedie spokojný život, kam Sophia zapadne ako chýbajúce koliesko. Sophia zrealizuje niekoľko nápadov, ktoré Vincentovi pomôžu v ich sídle pohybovať sa slobodne a čím ďalej, tým viac dúfa, že dohoda, ktorú uzavreli na začiatku manželstva, sa stane bezvýznamnou. Je ale presvedčená, že sa stáva iba ďalšou ženou, ktorá stojí medzi Vincentom a sebestačnosťou, po ktorej túžil. Po dvoch mesiacoch je Sophia tehotná a pred mladomanželmi stojí nový problém – zladiť rodičovstvo s podmienkami dohody.

Idylický pobyt na vidieku a opätovné stretnutie so Sophiinou „krkavčou“ rodinou nielen overí Vincentovu a Sohiinu súdržnosť, ale hlavne nechá vyplávať na povrch pravé hodnoty.

Aj tu sa potvrdzuje, že autorka je dobrá rozprávačka. Ako to už býva u Mary Baloghovej zvykom, nesústreďuje sa ani tak na dej ako na vnútorný život hrdinov, prežívanie vzájomného vzťahu a jeho odtiene. Toto zvládla vskutku profesionálne. Hĺbavé duše pookrejú. Niektoré situácie duplicitne opakované ústami rôznych postáv boli podľa môjho názoru nadbytočné. V tom vidím negatívum.

 

si-

heartheartheartheart

***************************************

705120.jpgŽiť pre lásku Mary Balogh 

Nádherný príbeh lásky z regentského Anglicka. Benedict Harper si z vojny priniesol nielen ťažké zranenia nôh, ale aj hlboké jazvy na duši. Napriek tomu sa nevzdáva a usiluje sa nájsť nový zmysel života. Samanthe McKayovej osud takisto nadelil dosť utrpenia: celé roky sa starala o chorého manžela. Keď napokon ovdovie a zostane vydaná napospas despotickému svokrovi, rozhodne sa vziať život do vlastných rúk a utiecť do Walesu. Na dlhej ceste ju sprevádza Benedict a medzi dvoma životom skúšanými ľuďmi sa rozhorí vzájomná príťažlivosť. Ben je však opatrný – čo už môže muž so zranenou dušou a telom poskytnúť krásnej mladej žene? (Slovenský spisovateľ, 2015)

********  

Samantha McKayová je po manželovej smrti v podstate väzňom vo vlastnom dome, celkom podriadená vôli svojej švagrinej, jej mienke a pravidlám, ktoré určuje. Čaká na príležitosť vymaniť sa z diktatúry rodiny. Benedict Harper absolvuje návštevu u sestry a čas mieni využiť na rozmyslenie, čo ďalej, ako naloží s majetkom, keďže napriek zdedenému titulu všetky povinnosti nechal svojvoľne padnúť do bratových rúk.

Hrdinovia tohto románu sa zoznamujú skoro ako v Jane Eyreovej. Napriek pár hnevlivým pohľadom a poznámkam tomu však chýbala šťava. Veľmi rýchlo si porozumejú určite aj preto, lebo Samantha je vdova po dôstojníkovi, ktorého dlho opatrovala, kým zomrel na následky vojnových zranení. Sama v tom vidí akúsi osudovú podobnosť s Benedictom.

Samanthe prúdi v žilách cigánska krv a to je čosi, s čím sa rodina jej manžela nevyrovnala. Je im tŕňom v oku. Benovi to pripadá exotické a zanedlho po zoznámení si uvedomí, že v ňom po dlhej dobe nejaká žena vzbudzuje záujem. Po rokoch osamelosti sa ťažko bránia flirtovaniu.

Samantha sa znova po povinnej dobe smútku zapája do spoločenského života hlavne vďaka Benovej sestre. Príjemné obdobie „prebudenia“ naruší snaha Samanthinho svokra dostať ju znova pod kontrolu. Hoci jej Benedict Harper ponúka riešenie žiadosťou o ruku, Samantha je odhodlaná nestratiť nadobudnutý pocit slobody, a preto sa chystá nájsť svoje miesto v zdedenom domčeku vo Walese. V podstate Benedicta vyprovokuje, aby ju sprevádzal a ich spoločný odchod pripomína útek. Samantha má konečne pocit, že môže nad hrozbou škandálu len mávnuť rukou. Zo Samanthy sa vykľúva pomerne nezávislá dáma, avšak isté veci mi k nej akosi nesedeli resp. prišli mi násilné.

Okolnosti chcú, aby počas cesty vystupovali ako manželia. S ľútosťou musím konštatovať, že Baloghová stavila na osvedčené, obohraté scénky, kde originalitou neplytvá (predstieranie vzťahu, noc v spoločnej izbe, vedomie krátkosti spoločne stráveného času). Akurát Samantha sa „odviaže“, ako keby doháňala premárnenú mladosť a s Benedictom šantia ako malé deti. Niektoré kapitoly iba akoby napĺňali strany, nič viac.

Obyvatelia dedinky, kde sa Samantha usadí, sú vykreslení jeden ako druhý, cez šablónu. Všetci sú nesmierne milí, srdeční a urečnení. Samantha sa nakoniec budúcnosti obávať nemusí. Je dedičkou nielen solídneho domu, ale aj peňazí, ktoré stačia na samostatné živobytie bez závislosti na manželovej rodine. Ba čo navyše, neďaleko býva jej starý otec – bohatý vlastník baní a železiarní – bez dediča. Samantha zazlieva starému otcovi nezáujem o matku a o ňu. On sa snaží stať súčasťou jej života.

Spoločný pobyt pri mori je nabitý romantickými situáciami, ktoré ukazujú, ako si Ben so Samanthou „sadli“, posúvajú ich k mileneckej aférke. O chémii medzi hlavnými hrdinami niet pochýb, no prichádza povestné „ale“. Nepripadalo mi to až také okúzľujúce. Samantha mi nemusela v každej druhej kapitole opakovať, že bude slobodná, nebude jej záležať na rodinnej minulosti ani na ničom, len na prítomnej chvíli a nebude myslieť na to, že Ben skoro odíde a viac ho neuvidí. Hneď nato sa tými istými myšlienkami zo svojho pohľadu zaoberá Benedict. Prečo sa potom dohodnú len na týždňovom romániku? 

Samantha sa nepripojila k mojim obľúbeným hrdinkám, aj Benovi chýbala povestná iskra. Samantha je aktívnejšia, v konečnom dôsledku vo mne vyvolávala dojem, že vťahuje Bena do detinských situácií. Iste, mala radosť zo znovu objaveného života, avšak „ale“ vo mne rezonovalo až po poslednú kapitolu. 

Benedict chce cestovať a stať sa spisovateľom. Čoskoro zistí, že tadiaľ jeho cesta do budúcnosti nevedie. Samanthin nechutne bohatý starý otec dá Benovi ponuku pracovať ako riaditeľ všetkých jeho podnikov (samozrejme zdedí ich Samantha). Mám dojem, že Ben mal ako postava v istom zmysle vynikať. Zaradil sa však iba k priemerným hrdinom, na ktorých si po čase nespomeniem. Chýbala mi tá stránka jeho osobnosti, ktorou by sa neprispôsoboval Samanthe, ktorá by ukazovala jeho svojbytnosť. Nakoniec ani sám nevyriešil svoje spoločenské povinnosti, vyhol sa zodpovednosti, prijíma len ponuku niekoho iného, čo mu vlastne uľahčí rozhodovanie o smerovaní života. Na druhej strane mu slúži ku cti pracovitosť, ktorú vymenil za šľachtickú záhaľku.   

Niekoľkomesačné odlúčenie, aby obaja zistili, čo vlastne od života chcú, je plné „prestojov“ a zdĺhavé. Koniec je na dlhé lakte a priznávam, že tie kapitoly ma nudili. Nič sa na tom nezmenilo až po poslednú bodku za príbehom.

Benedict Harper svoj cieľ – znova tancovať – dosiahne (hoci nie celkom vlastným pričinením). Neudeje sa to uprostred tanečného parketu, ale predsa. Autorka si odpustila, čo by bolo medicínsky nemožné a čo by vyznelo ako zázrak pritiahnutý za vlasy. Ben nezačne pobehovať a ostáva odkázaný na barly aj vozík. Nemusel by ale takmer v každom rozhovore prízvukovať slovo kripel či invalid.

Počas čítania ma prekvapilo pokušenie niektoré časti preskakovať, čo sa mi pri Baloghovej nestáva často. Hlavne pomerne početné opisné a popisné pasáže. Bohužiaľ v tomto svetle kniha nebola pre mňa zážitok. Skôr ma prepadala myšlienka, či to vôbec písala MB. Áno, aj spisovatelia prechádzajú vývojom. Obávam sa, že v tom prípade sa pre mňa z jej spisovateľského umenia čosi vytráca.

Z môjho pohľadu kniha nie je vrcholom Baloghovej tvorby, ani sa nevymyká tomu, na čo sú možno čitatelia u autorky zvyknutí. Je štandardná. Príbeh ma príliš nedojal, ani vo mne nevyvolal nezabudnuteľné citové pohnutie. Román končí happyendom a určite sa v ňom dá vyčítať „hlboká ľudskosť“, no neprirástol mi k srdcu.  

si-

***************************************

727558.jpgLáska ako sen Mary Balogh 

Nevšedná romanca z regentského Anglicka. Flavian, vikomt Ponsonby, bol zdrvený, keď ho po návrate z bojiska zradila snúbenica. Teraz sa žena, čo mu zlomila srdce, vrátila a všetci si želajú, aby obnovili zásnuby. Všetci okrem Flaviana, ktorý v panike vbehne rovno do náručia očarujúcej mladej ženy. Agnes Keepingová nikdy netúžila po láske. Zrazu však stretla charizmatického Flaviana a zaľúbila sa tak pochabo a vášnivo, že bez váhania prijala jeho žiadosť o ruku. Keď Agnes zistí, že Flavian jej ponúkol manželstvo len preto, aby sa pomstil bývalej láske, rozhodne sa od neho odísť. No Flavian nemá v úmysle dopustiť, aby sa rozišli, najmä keď sa aj on vášnivo a celkom nečakane zaľúbil... (Slovenský spisovateľ, 2016)

******** 

  Dožinkové slávnosti v Middlebury Parku pritiahnu celé okolie, ale aj priateľov vikomta Darleigha. Agnes Keepingová je dvadsaťšesťročná vdova, ktorá mala celý život pod kontrolou svoje city. Ako Sophiina priateľka prichádza na bál spolu so sestrou Dorou Debbinsovou, ktorá oboch manželov Darleighovcov zdokonaľuje v hudbe. Hoci si myslí, že tu bude skôr nestrannou pozorovateľkou, napodiv večer dvakrát tancuje s lordom Ponsonbym, veľmi príťažlivým vikomtom, ktorého jedinou chybičkou krásy je jeho zajakavosť – pravda, keby Agnes čosi také za chybu niekedy považovala. Tento muž v nej zanechá hlboký dojem.

  O niekoľko mesiacov neskôr je jej súdené stretnúť ho znova. Členovia klubu preživších totiž tento rok trávia svoje spoločné chvíle práve v Middlebury Parku, lebo Vincent sa stal čerstvým otcom a odmieta svoju manželku aj syna nechať samých.

  Flavian Arnott má ťažkosti nielen s rečou. Poznačená je najmä jeho pamäť. Pamätnú bitku na Pyrenejskom polostrove si nevybavuje, rovnako ako mnohé veci predtým, ako odišiel do bojov do Španielska. Flavian síce má svoju pokrvnú rodinu, ale za skutočnú rodinu považuje svojich priateľov. Práve tí ho podržali v najťažšom štádiu jeho života. Keď sa zranený z bojov vrátil domov a zbavený schopnosti hovoriť a spomenúť si na čokoľvek, čo bolo predtým, upadal do stavov frustrácie a náhlych výbuchov zlosti a navyše tie stavy vyvolávali neznesiteľnú bolesť hlavy. Až vojvoda Stanbrook ho vyslobodil z toho desivého obdobia. Teraz bojuje sám so sebou. Celé roky sa totiž vyhýba domovu, ale v poslednom čase ho prenasledujú matkine a sestrine listy, ktoré ho obratne nabádajú k tomu, aby sa vrátil na dedičné panstvo, kde... sa vrátila aj lady Hazeltinová, žena, s ktorou bol kedysi zasnúbený a ktorá po jeho zranení dala prednosť jeho priateľovi Leonardovi. Leonard je teraz mŕtvy a Velma je vdovou. Flavianova a jej rodina dúfa, že obaja nadviažu tam, kde sa ich vzťah kedysi skončil. Ibaže Flavianovi čosi nedovoľuje túto predstavu prijať a navyše v ňom drieme zlosť, ktorú nevie vysvetliť. Sám sa tvári, že trpkosť priateľovej a Velminej zrady už prekonal, ale nie je to celkom tak. Akosi cíti, že to má čosi spoločné s obdobím, na ktoré si nevie spomenúť, a tak sa radšej domovu vyhýba, aby nespôsobil katastrofu.

  Agnes nie je krásavica, ale Flaviana z akéhosi dôvodu zaujme a Middlebury Park ich napriek odhodlaniu vyhýbať sa jednej druhému akosi neustále zvádza dokopy. Jediný bozk spustí lavínu, ktorej už ani jeden z nich nedokáže zabrániť. Agnes napriek všetkému podlieha Flavianovmu čaru a spoznáva, že nie je taký plytký, ako sa na prvý pohľad snaží tváriť. Často hovorí v hádankách a človeka súdil podľa toho, ako ich pochopí. Mladá vdova zjavne v jeho skúškach obstáva. Agnes sa však v jeho spoločnosti cíti nesvoja, lebo ňou zmietajú emócie, ktoré doteraz nepoznala. So svojím smútkom a nenaplnenými snami sa vyrovnáva prostredníctvom maľovania a nahovára si, že až návšteva Vincentových priateľov skončí, neostane jej len prchavá spomienka a zlomené srdce.

  Kdesi tu sa stretáva aj Agnesina sestra Dora a George Crabbe, vojvoda Stanbrook, pričom autorka si týmto stretnutím pripravuje pôdu pre vojvodov príbeh, ktorý tvorí záver tejto série. Do deja vplieta aj nevyhnutné obrázky priateľstva a podpory, ktoré medzi členmi klubu vládnu. Rovnako sa objavujú aj čriepky z harmonických vzťahov troch z nich, ktorí už v šťastných vzťahoch zakotvili, lebo prvýkrát sa stretnutia zúčastňujú aj manželky. Neodmysliteľne v tejto knihe u autorky zohráva svoju úlohu aj prostredie vidieka, ktoré oboch hlavných hrdinov zbližuje.

  Flavian odoláva tlaku rodiny, lebo nemieni napĺňať ich očakávania. Najmä nie potom, čo stratil za takých pohnutých okolností brata a potom, čo ho po návrate z boja v dôsledku jeho zranení všetci vyhlásili za blázna. Flavian stratiaci vládu nad rečou sa už len dokázal prizerať na všetko, čo sa okolo neho dialo a jedinou jeho obranou boli nekontrolovateľné výbuchy zlosti. Keby ho nezachránil vojvoda Stanbrook, asi by naozaj prišiel o rozum. Sám tomu odmieta znova čeliť. Zotavil sa, ale ako sa mal vrátiť k žene, ktorá vniesla do jeho života toľko rozporných pocitov? V tomto rozpoložení sa rodí rozhodnutie a ak ho niekto dokázal pochopiť, potom to bol sám vojvoda Stanbrook. Mimochodom, tento muž je mi čím ďalej, tým viac sympatickejší , veď posúďte: „George poznal ich šiestich možno lepšie, ako oni sami poznali seba. Niekedy to bolo znepokojujúce priznanie. Ale aj bezmedzne utešujúce. Ale kto poznal Georgea? Kto poskytol jemu útechu, keď jeho jediný syn padol v boji a manželka spáchala samovraždu? Trápilo ho okrem nočných môr aj niečo iné?“ (s. 94)

  Agnes je z Flavianovho záujmu prekvapená, ale pravda je, že pre ňu predstavuje vášeň, ktorú vo svojom manželstve nepoznala. Na druhej strane práve taká vášeň poznačila ich rodinu a Agnes by čomusi takému nerada niekedy podľahla. To je dôvod, kvôli ktorému sa snaží kontrolovať. Veľmi sa jej to však nedarí. Na druhej strane z toho pramení jej dilema, ktorá sa rozvíja až do polovice príbehu. Autorka naznačuje, že Agnesinu rodinu zasiahla udalosť, ktorá mala za následok, že jej sestra Dora ostala sama a že sa utiahla do dedinky Inglebrook. Medzi nimi sa vznáša čosi nevypovedané. Ani Agnesino prijatie Flavianovej ponuky na manželstvo sa nerodí ľahko. Všetky tie hĺbavé, rozporuplné myšlienkové procesy patria k autorkinmu štýlu, ale... možno práve to spôsobilo, že sa mi Agnes svojou povahou nedostala celkom pod kožu. V prvej polovici knihy na mňa pôsobila tak akosi nemastne-neslane, veľmi dlho som jej nevedela prísť na chuť a nemyslím si, že by moje sympatie vyskočili na konci knihy do závratných výšin. Akosi vo mne nezanechala hlbokú stopu.

  Z Flavianovej a Agnesinej svadby je nadšené predovšetkým ich okolie. Tá totiž uzatvára stretnutie klubu preživších v Middlebury Parku. Agnesine výčitky tíši aj jej sestra Dora, podľa ktorej je najdôležitejšie, aby bola šťastná. Ale bude naozaj šťastná vo vzťahu s mužom, za ktorého sa vydala z podivného popudu, hoci o ňom veľa nevie? Spojila ich vášeň, ale stačí to? Flavian má jasno aspoň v tom, čo ho k Agnes púta – je to pocit bezpečia, ktorý dlho pri nikom necítil a ktorého sa nemieni vzdať. Skutočnosť, že v Agnes našiel prítulnú a vášnivú milenku, je len bonusom navyše.

  Aspoň začiatok ich manželstva vyzerá sľubne. Flavian naznačí čosi o svojom vzťahu k staršiemu bratovi Davidovi, ktorý mal chatrné zdravie a všetci vedeli, že je len otázka času, kedy jeho postavenie pripadne Flavianovi. Tie spomienky sú bolestné a stále je tu čosi, na čo si Flavian nevie spomenúť. Sám predpokladá, že na ďalšie informácie bude ešte čas. Na rodné sídlo sa neponáhľa a je presvedčený, že na to najdôležitejšie Agnes postupne pripraví. Ibaže... toto predsavzatie nepočíta s plánom jeho matky. A tak nová lady Ponsonbyová čelí jeho minulosti oveľa skôr, než očakával... nepripravená.

  Sklamanie rodiny nad Flavianovou svadbou sa nedá prehliadnuť. Agnes tak čelí nevôli jeho matky a sestry a navyše aj rodinným priateľom, ktorých sprevádza lady Hazeltinová, vdova po Flavianovom priateľovi. Táto žena ju znepokojuje a navyše si veľmi dobre uvedomuje masku, ktorú si jej manžel znova nasadil. Masku, za ktorú skrýva neistotu a zraniteľnosť. U Flaviana je najdôležitejším problémom, že voči svojej rodine nikdy nepresadzoval autoritu, na ktorú mal právo a že pred ťažkosťami skôr utekal, než ich rázne riešil. Tak ostal nevyriešený aj jeho vzťah k Velme a ten má tendenciu zasahovať aj do jeho čerstvého manželstva s Agnes. Jeho rodina sa na to, že sa s ňou znova dá dokopy upla. Ibaže Flavian je schopný povedať svojej manželke iba polovicu pravdy. Tá zvyšná medzi nich vnáša napätie a nedorozumenie, ktorému už Flavian nedokáže zabrániť.  

  Okolo Agnes sa rozkrúti kolotoč. Ako nová vikomtka totiž musí dokázať, že je hodná svojho postavenia vo vysokej spoločnosti. Dohliadnuť na všetko má neústupčivá Flavianova matka, ktorá presadzuje svoju vôľu. Našťastie Agnes sa nenechá vodiť ako bezduchá bábka a má šťastnú ruku na výber novej komornej. Okolo nej sa však dejú podivné veci a neustále narážky na lady Hazeltinovú jej nedajú pokoj. Poskladať si z čriepok obraz toho, o čo vlastne ide, jej nedá veľa práce. Na spadnutie je aj priama konfrontácia medzi ňou a Velmou. Táto žena vyznieva neúprimne a zlomyseľne, navyše sa ju snaží presvedčiť o tom, že láska medzi ňou a Flavianom neumrela. Agnes ju odhadne veľmi presne, ale manželova neúprimnosť ju zraní. Preto sa rozhodne opustiť ho.

  Na Flavianovu žiadosť však dá ich vzťahu ešte šancu. Je dosť rázna a rozhodná, aby dala najavo, že nemieni hrať druhé husle, ani krčiť sa pod krivými pohľadmi a neúprimnými úsmevmi Flavianovej najbližšej rodiny, ktorá berie jeho manželstvo s Agnes ako akt nepremyslenej pomsty. To, že sa neutiahla do kúta a nevzlykala nad osudom, ktorý jej predznamenali ženy z Flavianovho okolia, mi bolo zvlášť sympatické. Agnes sa síce obáva, že ju znova opustí človek, ktorého miluje – ako ju a celú rodinu kedysi kvôli milencovi opustila jej matka – našťastie sa tomu pocitu nepodriaďuje. Ktosi však aj počas jej krátkeho pobytu v Londýne vytiahne na svetlo tento škandál a zdá sa, že ten má silu novej lady Ponsonbyovej ublížiť.

  Žena, ktorá stojí za celým týmto pozdvihnutím, však spustí to, čo nečakala. Obnoví Flavianove stratené spomienky, ktoré odhalia, že jej intrigy stáli za zvratmi v jeho živote už oveľa skôr. Krásna maska padne a na povrch vypláva neúprimnosť. Ale to Flavian už dávno vie, že svoju manželku miluje. Pustí sa aj do vlastného pátrania, aby jej pomohol zmieriť sa s tieňmi minulosti. Tie svoje tiene nakoniec vyženie návratom na rodné panstvo. Posledné čriepky spomienok sa vrátia a ukáže sa, že riadenie osudu a stretnutie s Agnes bolo preňho tou povestnou záchranou pred osobnou katastrofou.

  Tento príbeh zjavne nevybočuje z koncepcie predchádzajúcich. Je typicky baloghovský a nečíta sa zle. Napriek tomu strhávam hodnotenie za postavu Agnes, ktorá mi napriek všetkej snahe neprirástla k srdcu. Trochu mi vadilo aj neustále pripomínanie toho, ako Flavian neustále privieral viečka, pričom vyzeral znudene. Dianie v Londýne po sobáši hrdinov síce malo svoje opodstatnenie, ale mala som pocit, že som sa ku koncu knihy musela akosi predierať. Čosi, čo neviem pomenovať, spôsobilo, že mi tento príbeh nevzal dych, a preto nemôžem povedať, že to bolo čítanie výnimočné. Bolo jednoducho príjemné.  

-sa

*************************************** 

 739170.jpgGróf hľadá manželku 

Mary Balogh  

Ďalšia nádherná romanca z regentského Anglicka. Ralph Stockwood sa vrátil z vojny s ťažkými fyzickými zraneniami, no ešte horšie sú jazvy na jeho duši. Život však ide ďalej a Ralph, dedič titulu vojvodu, si musí splniť povinnosť voči rodine – čo najskôr sa oženiť a postarať sa o dediča.

Chloe Muirheadová dva roky dúfala, že sa jej v Londýne podarí nájsť si manžela, ale v dôsledku škandálov bola napokon nútená uchýliť sa do sídla maminej krstnej matky – Ralphovej starej mamy. Keď sa tam Chloe stretne s Ralphom, v hlave sa jej zrodí plán, ako uspokojiť vlastnú túžbu po vydaji a jeho potrebu nájsť si manželku. To, čo Ralphovi navrhne, je veľmi priamočiara dohoda: manželstvo z rozumu... (Slovenský spisovateľ, 2016)

******** 

Postava Chloe Muirheadovej sa takmer ničím nelíši od hrdiniek v predchádzajúcich knihách v tejto sérii. Bojuje sama so sebou, aby neprepadávala sebaľútostivým myšlienkam. Ušla z londýnskej spoločnosti a po matkinej smrti sa odcudzila otcovi. V podstate sa skrýva v sídle vojvodu Worthinghama ako spoločníčka vojvodkyne. Je nenápadná, rozhodne sa nepovažuje za krásnu a navyše jej z poslednej sezóny ostalo zlomené srdce. Sama seba presviedča, že jej život na osamelosť odsúdenej ženy vyhovuje. To však len do chvíle, kým sa na vojvodkynine naliehanie priženie do Manville Courtu gróf Berwick.

Chloe si na Ralpha Stockwooda pamätá hlavne vďaka svojmu bratovi Grahamovi, ktorý s ním študoval. Vďaka Grahamovmu rozprávaniu pre ňu ostal nadradeným, arogantným dedičom grófskeho titulu, z ktorého sa stal prirodzený vodca skupinky mladíkov odhodlaných bojovať za svoju vlasť. A podľa rečí ako jediný z nich sa z bojov vrátil živý. Ich prvé stretnutie rozhodne nezaváňa romantikou, Berwick si Chloe v kútiku miestnosti ani nevšimne, hlavne preto, lebo je konfrontovaný s razantnou požiadavkou starej mamy, že je najvyšší čas splniť si povinnosť voči rodine. Dostane ultimátum na nájdenie manželky, inak veci do rúk vezme vojvodkyňa. Ralph starých rodičov miluje, nahrádzali mu srdečnosť, ktorá mu pri rodičoch chýbala a má mnoho pekných spomienok na čas strávený v Manville Courte. Hlavne spomienky na zážitky so starým otcom, ktorého zdravie sa zhoršuje všetkým pred očami. Aj to je argument, ktorý presvedčí Ralpha, aby starej mame vyhovel.

Stockwoodovi je v podstate jedno, s kým sa ožení, znášať kolotoč s debutantkami a ich matkami v plesových sálach sa mu veľmi nechce a nepáči sa mu ani predstava, že by sa mal oženiť s dieťaťom, ktoré sotva vyliezlo zo školských lavíc. Chloe jeho myšlienky pomenuje nahlas a Stockwooda so svojím návrhom doslova prepadne. Na pošramotené sebavedomie sa prudkosť a strohá vykalkulovanosť jej slov ani nepodobá. Pocit hanby Chloe prepadne neskoro, Berwick odchádza, ale po pár dňoch strávených „hľadaním“ vhodnej kandidátky na manželstvo si nechá opovržlivý návrh nevýraznej Chloe Muirheadovej prejsť hlavou a vracia sa, aby jej rozumnú dohodu prijal. Vojvodkyňa ich rozhodnutie prijíma s nadšením a napokon sa zmieri aj s urýchlenou a skromnou svadbou na vidieku. Trvá len pár dní, kým sa Chloe a Ralphovi zmení život. Hoci obom vyhovuje plán utiahnuť sa po svadbe do ústrania, osud zasiahne ich predstavy na najcitlivejšom mieste. Ralphov starý otec náhle umiera, a tak putuje k rodine a známym spolu so svadobným oznámením aj oznámenie smútočné. Z Berwicka sa zo dňa na deň stáva vojvoda Worthingham. S titulom dedí všetky povinnosti, preto po pohrebe mladomanželia nevyhnutne presídľujú do Londýna, aby čelili nielen spoločenským povinnostiam, ale aj nepríjemnostiam, ktoré sprevádzajú povesť ich oboch.

Baloghová v tejto etape príbehu vsadila na to, čo je z regentských kníh známe. Návštevy, predstavovanie v rodine, prechádzky po meste, nákupy, stretnutia s príjemnými aj menej príjemnými postavičkami, návštevy spoločenských udalostí, divadla... Samozrejme všade tam musia Chloe aj Ralph dokázať, že majú dosť silnú vôľu na konfrontáciu so svojimi morami. Pre Chloe je to zistenie, že je nemanželskou dcérou a jej pravý otec sa po meste pohybuje v spoločnosti dievčaťa, s ktorým sa nápadne podobajú. Ralph sa zmieruje so skutočnosťou, že prežil svojich priateľov. Trápia ho výčitky svedomia a pocit zodpovednosti za ich smrť. Výčitky ho po návrate z vojny hnali k pokusom o samovraždu. V meste sa nevie odhodlať na stretnutie s rodinami svojich priateľov, aby sa im ospravedlnil a získal odpustenie.

Ralphov a Chloein vzťah je postavený na akejsi rozumnej dohode o zabezpečení dediča a komfortnom živote, kde sa jeden druhému nebudú pliesť pod nohy, v ústraní veľadiť majetok na vidieku a vychovávať deti. Bez citových komplikácií. Celé toto vzťahové – nevzťahové medzi nimi mi pripadalo ako suchá kaša, ktorá nechce skĺznuť dolu hrdlom. Baloghová si „posteľné“ scény šetrila, nie žeby mi nevyhnutne musela ponúkať erotické scénky, no tu to nezaváňalo ani romantikou. Ralph navštevuje Chloe, povedané jeho slovami: aby ju oplodnil, vždy v ten istý čas a podľa toho istého scenára ako naprogramovaný stroj. A pritom sa nevie rozhodnúť, či ide o sex, iba oň alebo nielen o to. Sú ako moderní spolubývajúci, ktorí pravidelne skončia v jednej spálni. Ani Chloe na mňa neurobila dojem. V knihe pôsobí iba ako prototyp, jej charakterová kresba nie je ničím výnimočná a jediné, čo si zapamätám, je fakt, že nenávidí svoje oslnivo hrdzavé vlasy. Dostáva sa do tradičných, predvídateľných až nudných situácií. Bohužiaľ sa sem autorke nezamiešal žiaden nápad. Navyše všetky strašiaky spoločenskej smotánky zvláda na jednotku a príprava plesu nového vojvodského páru v londýnskom sídle Worthinghamovcov končí absolútnym úspechom, lebo sa na ňom zjaví sám kráľ. V takejto atmosfére si Ralph s Chloe nemôžu nevyznať lásku...

Klub tých, čo prežili prijíma Chloe ako záchrankyňu ďalšej takmer stratenej duše. Ralphova osobná dráma ma neoslovila. Nepresvedčila ma ani hĺbka jeho vnútorného utrpenia. Autorka akoby sa zamotala vo frázach o vojne a bohužiaľ akosi kopíruje svoje vlastné knihy. Možno s malými obmenami sa na seba časti tejto série podobajú a po prečítaní táto časť vo mne nevzbudila nadšenie. Všetko v nej bolo akési plytké a ploché. Akési studené. Dej ma nevtiahol. Baloghová určite odviedla dobrú remeselnú prácu, ale obávam sa, že z môjho pohľadu iba to. Podľa môjho názoru je MB jednou z neoficiálnych kráľovien romantickej literatúry, no z týchto strán city a romantika na mňa sotva dýchli.

si-

*************************************** 

737.jpg

Vášeň ako liek Mary Balogh

Potom, ako lady Imogen Barclayová počas napoleonských vojen videla zomierať svojho manžela, utiahla sa do rodinného sídla v Cornwalle s nádejou, že nový majiteľ nikdy nepríde narušiť jej krehký pokoj. Percival Hayes, gróf Hardford, nemá záujem o dedičstvo v cornwallskej divočine, no keď sa impulzívne rozhodne navštíviť Hardford Hall, ohromene zistí, že dom nie je bezcenná ruina, ako sa nazdával. Ešte väčšmi ho ohromí, že v ňom žije krásna mladá vdova po synovi jeho predchodcu. Čoskoro nato Imogen s Percym pocítia k sebe náklonnosť, ktorá rastie každým dňom. Percy je prekvapený, že je schopný takých hlbokých citov. Dokáže však zbaviť Imogen jej trápenia a znova prebudiť jej dušu k životu? (Slovenský spisovateľ, 2017)

********

Napriek tomu, že Percival Hayes vedie dokonalý život, v kruhu milujúcej rodiny a priateľov, má vrátane majetku všetko, na čo si len spomenie, uvedomuje si, že všetko, čo robí, je len výraz kolosálnej nudy. A keďže je presvedčený, že cesta na zdedené panstvo môže byť prinajhoršom iba ďalším prídelom stereotypne známej nudy, pred ktorou sa vždy dá uchýliť späť do Londýna, rozhodne sa tento malý experiment podstúpiť. Neplánuje sa v Hardford Halle zdržať dlhšie ako pár dní.

Príchod právoplatného majiteľa a grófa Hardforda v jednej osobe nie je vítaný s nadšením. Rozhodne nie u všetkých obyvateľov. Namiesto zaprášenej stavby nachádza gróf sídlo v udržiavanom stave a vďačí za to jeho trom obyvateľkám. Vzdialeným príbuzným lady Lavinii, sesternici Adelaide a lady Imogen Barclayovej. Imogen sa uchýlila do Hardford Hallu iba dočasne, obýva vdovský domček, kde momentálne rekonštruujú strechu. Prítomnosť arogantne dominantného muža iba urýchli jej návrat do mierumilovnej samoty. Imogen pôsobí na Percyho ako mramorová socha (toto prirovnanie sa objavuje často), nie je typicky krásna, jej pôvab sa skrýva pod obyčajným plášťom a jednoduchou eleganciou (a mimochodom má blond vlasy). Jej odmeranosť Hardforda vytáča od prvej chvíle a nie je to jediná vec, ktorá ho núti pochybovať o svojej prítomnosti v tomto kúte Cornwallu. Nepovažuje sa za vidieckeho šľachtica, ani farmára a neznáša domácich miláčikov, ktorých je v sídle viac než dosť. Slabosť lady Lavinie pre všetky zatúlané zvery, vyhranený názor sesternice Adelaide na mužské pokolenie a v neposlednom rade Imogenin odstup a nezávislosť sú aj bez iných problémov dostatočné dôvody, aby na Hardford Halle zavrel dvere a nikdy sa neohliadol späť. Najprv však musí dohliadnuť, aby starý správca Ratchet odišiel do dôchodku a na jeho miesto nastúpil šikovný a dôveryhodný náhradník. A nebolo by od veci zistiť, prečo sa mu zdá, že služobníctvo robí všetko preto, aby mu znepríjemnilo pobyt v sídle. Prečo sa šepkajú reči o pašerákoch na pobreží a v neposlednom rade je tu ešte nedokončená strecha na vdovskom domčeku, s ktorou treba lady Imogen trošku pomôcť. A ešte sa musí odpútať od najškaredšieho a najzbabelejšieho psa v dome s hrdinským menom Hektor, ktorý sa naňho z neznámych dôvodov naviazal a všade sa mu vláči za pätami. V Londýne by ho kvôli nemu vysmiali...

Imogen sa po mnohých rokoch ocitá v prítomnosti sebavedomého a výrazne neprehliadnuteľného muža, ktorý nepozná odmietnutie. Nie je pre ňu ťažké odhaliť, že jeho šarm a džentlmenstvo za každých okolností je iba pancierom, za ktorým sa skrýva skutočný Percy. Obaja svojím spôsobom chránia vlastný vnútorný svet, istý pocit prázdna. Spomienky, ktoré Imogen s pomocou priateľov z Klubu tých, čo prežili, pretavila do znesiteľnej podoby, znova nechtiac oživuje muž, ktorý o jej minulosti vie iba to, čo počul od iných, no je mu jasné, že to nie je celý Imogenin príbeh. A ona o svojom mŕtvom manželovi hovoriť nechce. Lenže Percy nie je zvyknutý, že nejaká žena môže byť odolná voči jeho povestnému šarmu. Nájde cestičku k spoločne stráveným chvíľam. Výrazne mu pomôže prekvapenie zosobnené návštevou rodiny a priateľov, ktorí v Hardford Halle mienia spoločne oneskorene osláviť jeho narodeniny. Príchod množstva ľudí oživuje život v sídle a vťahuje Percyho a Imogen do aktivít, ktoré ich zbližujú. Vzájomná príťažlivosť otvára dvierka k tajnému milostnému pomeru. Obaja si uvedomujú dočasnosť tohto vzťahu a podstupujú ho so všetkými rizikami.

Prvok napätia a nebezpečenstva vstupuje do príbehu v podobe nelegálnej činnosti pašeráckeho gangu, ktorý podľa všetkých náznakov šarapatí na hardfordovských pozemkoch. Keď Percy otvorí túto kapitolu miestnej minulosti, netuší, že zasiahne do života obyvateľov domu i do Imogeninho väčšmi, ako by si dokázal predstaviť. Indície naznačujú, že vodca pašerákov môže schovávať svoju totožnosť priamo v Hardford Halle a chápadlá jeho aktivít siahajú k nešťastným udalostiam, ktoré nepriamo viedli k smrti Imogeninho manžela. V bezprostrednom nebezpečenstve sa ocitne práve Imogen. Pomoc pri rozuzlení nitiek prináša nový správca Knorr, a spolu s Percym vyhlásia otvorený boj proti pašerákom, ktorí ohrozujú miestnych obyvateľov. Gróf Hardford však otvorí Pandorinu skrinku. Následné udalosti vedú Percyho k poznaniu, že sa nedokáže vzdať života, ktorý v Hardford Halle objavil, no sú zároveň cestou k najhlbším Imogeniným tajomstvám. Pre Imogenin vnútorný svet sú katastrofou. Útechu môže nájsť iba na jednom mieste. V Penderris Halle na stretnutí Tých, čo prežili. Gróf Percival Hardford nemá istotu, či dostane šancu presvedčiť lady Imogen Barclayovú, že má právo na šťastie a stať sa tak jeho dlho hľadaným zmyslom života.

Román Vášeň ako liek ponúka všetky komponenty typické pre knihy MB. Hlavné postavy, túžiace po pravých citoch, milujúcu rodinu, vidiecke prostredie, prvok napätia. V tomto prípade pátranie po pašeráckej bande a ich vodcovi nehrá primárnu úlohu a zasahuje do deja zásadne len v súvislosti s ozrejmením udalostí, ktoré tragicky ovplyvnili Imogenine zážitky z vojny. Autorka našla vhodný spôsob prepojenia prítomnosti s minulosťou. Odzrkadlí sa cez ňu aj Percyho ukotvenie v pochopení smerovania vlastného života. Vzťah medzi Percym a Imogen sa buduje postupne a milostný pomer je jeho súčasťou, nie cieľom. Obaja hlavní hrdinovia sú plnohodnotné postavy v baloghovskom štýle, čo ma naozaj potešilo. Percyho štipka uštipačného a sebakritického cynizmu podávaného s jemným humorom, nie prvoplánovým, je súčasťou jeho charakteru. Imogen sa s ním statočne pasuje a odráža ho s rovnocennou dávkou pochopenia. Samostatnou kapitolou je pes Hektor, ktorý sa neprekonateľne úsmevným spôsobom stáva Percyho spoločníkom a nachádza si cestičku do jeho srdca . Čítanie ma doslova chytilo a nepustilo po poslednú stranu a ani trochu mi neprekážal romanticky klišé svadobný koniec. Práve naopak, akosi k celému príbehu patril. Román sa v rámci série (aj mimo nej) stal jedným z mojich favoritov. 

si-

*************************************** 

812260.jpg

Milovaná Mary Balogh

Záverečný diel vynikajúcej série obľúbenej autorky ponúka dojímavý príbeh Georgea, vojvodu Stanbrooka, ktorý obetavo pomáhal priateľom prekonávať traumy spôsobené vojnou a usporiadať si život. Nastal čas, aby aj on konečne našiel šťastie. Prvý raz od manželkinej tragickej smrti George uvažuje, že sa znova ožení. V mysli sa mu pritom vynára obraz ženy, ktorú stretol pred rokom a nikdy viac nevidel. Dora Debbinsová sa vzdala nádeje na vydaj, keď sa po rodinnom škandále musela postarať o mladšiu sestru. Zarába si na skromné živobytie ako učiteľka hudby a zostal jej len nesplnený sen o šťastí. A potom raz popoludní zavíta do jej domu nečakaný návštevník… (Slovenský spisovateľ, 2018)

********

George Stanbrook sa v predchádzajúcich dieloch tejto série prejavoval ako sympatická, zaujímavá, ale aj záhadná postava. Jeho empatia voči zraneným, ktorým otvoril svoj dom, priniesla ovocie vo vytvorení pevného puta minimálne medzi siedmimi z nich. Všetkých členov klubu preživších vojvoda previedol cez ťažké chvíle spojené so zotavovaním a neskorším pokusom zaradiť sa do každodennej reality. Všetci nakoniec zakotvili v šťastných vzťahoch a ako sa zdá, ich budúcnosť sa pevne previazala v harmónii s milovanými partnermi.

Ale čo samotný Stanbrook? Akí démoni ovládajú jeho dušu a nútia ho budiť sa z nočných môr? Má muž, ktorému zomrel syn, kvôli čomu si jeho manželka vzala život, ešte právo na čosi, čo by mohol nazvať pokoj a možno aj šťastie? Čo skrýva v najtajnejšom kúte svojej duše?

George Stanbrook si svoju osamelosť uvedomí vo chvíli, keď v šťastnom zväzku zakotví jediná žena malej spoločnosti ľudí poznačených vojnou. Dôvodom je možno práve to, že sa čosi mení. George po rokoch samoty neočakáva, že by ho zasiahol blesk z jasného neba. Svoje rozhodnutie si vie sčasti racionalizovať. Vie, čo od skutočnosti, že by vstúpil do manželstva, očakáva – družku, ktorá bude zároveň jeho priateľkou. Niekoho, s kým sa bude cítiť pokojne, s kým si bude rozumieť a kto s ním bude zdieľať každodennosť. Niekoho, kto sa zároveň nebude vyhýbať teplu jeho náruče. Napodiv sa mu táto predstava spája s jedinou osobou, ktorú stretol pred viac ako rokom. So sestrou Flavianovej manželky Agnes. A tak sa vydáva do vidieckeho domu učiteľky hudby Dory Debbinsovej s ponukou, ktorá je výsledkom jeho spontánneho rozhodnutia.

Doru jeho žiadosť prekvapí, nemôže však ignorovať skutočnosť, že vo svojej podstate na neho od osudového stretnutia nezabudla. Vojvoda Stanbrook je presne taký, ako si ho pamätá. Príjemný, rozumný, svoje dôvody pred ňou neskrýva, nepovyšuje sa. A ona, ktorá sa kvôli rodinnej situácii vzdala vlastnej budúcnosti v prospech pomoci svojej sestre, si dovolí prijať predstavu budúcnosti, ktorú jej vojvoda ponúka. Jej pokojná povaha ju predurčuje na post príjemnej spoločníčky, ale aj vojvodkyne. Dora neodporuje predstave zažiť to, čoho sa vzdala – uvedenia v londýnskej spoločnosti a svadby vo veľkom štýle. Príprava na všetko v meste po boku sestry prejde veľmi rýchlo. Počas pobytu v Londýne dokonca kontaktuje matku. Ale vyrovnať sa s minulosťou a so ženou, ktorá zanechala deti bez vysvetlenia a dala prednosť životu po boku mladšieho muža, nebude ľahké.

Dora Debbinsová pôsobí takmer dokonalo. Je múdra, nadaná, láskavá, prispôsobivá, empatická, chápavá, tolerantná, zdá sa, že ju nie je ľahké vyviesť z miery. Nájsť na nej negatívnu vlastnosť je takmer nemožné. Svoje emócie prežíva viac vnútorne a veľmi citlivo vníma krásu okolo seba. Ako čitateľ som sa občas pýtala, či je vôbec možné, že by dokázala autorka vytvoriť postavu bez jedinej škvrny. Dora taká bola. Jedinou chybičkou jej krásy je možno jej príliš pozitívne zmýšľanie o ľuďoch, z čoho pramení istá naivita. Dokonalosť toho, čo sprevádza jej dohodu s Georgeom, podčiarkuje skutočnosť, ako ich rozhodnutie príjmu členovia klubu preživších s nadšením a všetci im fandia. Pretože vojvoda Stanbrook si harmonický vzťah, ktorý by s Dorou mohli vytvoriť, skutočne zaslúži.

Ten dokonalý obraz naruší len jediný incident. Ten by bol takmer zanedbateľný, keby... sa neudial počas vojvodovej svadby a keby sa oň nepostaral Georgeov bývalý švagor, sir Eastham, nevlastný brat jeho prvej manželky Miriam. A keby nevzkriesil čriepky niekdajších rečí, že práve vojvoda je zodpovedný za smrť svojej ženy. Incident sa vyrieši, obrad sa dokončí, hostina prebehne, ale... mlčanie, s akým všetko George prejde, zanecháva v Dore podivný pocit, že táto škvrna by mohla mať dopad na puto, ktoré sa medzi nimi zrodilo. A vojvoda mlčí.

Dora jeho mlčanie príjme, verí, že všetko bude dobré a že sa vlastne nič nestalo. Odchod na vidiek do Middlebury Parku je nevyhnutný. Potvrdzuje autorkin stereotyp prítomný vo všetkých jej knihách – presun deja do vidieckeho prostredia, v ktorom speje príbeh k upevneniu vzťahov, k svojmu vrcholu a konečnému vysvetleniu všetkých tajností, nezhôd, prípadne nedorozumení. Inak to nie je ani v tejto knihe.

Georgeova minulosť sa odkrýva veľmi pomaly. Dora najskôr naráža len na náznaky (podivná neistota služobníctva, ako sa bude správať nová vojvodkyňa, prázdne miesto v rodinnej galérii, kde by predpokladala vojvodov rodinný portrét so synom a manželkou), no k podstate manželovho mlčania sa dostáva len veľmi ťažko. To je skutočnosť, ktorá sa môže čitateľovi zdať ako príliš spomaľujúca. Dej plynie v akomsi lenivom tempe. Sústreďuje sa skôr na prežívanie vzťahu, uvedomovanie si silnejúceho puta, na obrázky potvrdzujúce, že rozhodnutie vziať sa bolo správne, pretože si vojvoda s Dorou rozumie. Príťažlivosť je vzájomná a budovanie vzťahu stojí na častom premýšľaní o tom, že spoločenské vnímanie primeranosti veku na vydaj či ženbu nie je tým správnym metrom zabezpečujúcim aj pokojný vzťah. George totiž nikdy neuvažoval, že by sa znova oženil s dievčaťom príliš mladým, veku neprimeraným, s dieťaťom. Zrelá žena ako Dora v sebe snúbi oveľa viac – okrem charakterových vlastností sa mu páči aj jej telesná vyzretosť. A Dora naopak vníma, že Georgova zrelosť je pre ňu stále viac príťažlivá. Jeho skúsenosti a prežité z neho robia muža, ktorý sa stáva istotou. Navyše je tu bonus v podobe neoceniteľnej podpory, ktorú jej preukazuje. Pretože práve to je vojvodovou prirodzenosťou – byť oporou všetkým okolo. Tak sa to stalo v klube preživších, a tak je to aj vo vzťahu k Dore, ktorá sa snaží vyrovnať s pocitmi voči novo objavenej matke.

Potvrdenie Dorinho postu vojvodkyne sa deje prostredníctvom návštev susedov, ale aj prípravy slávnosti, na ktorú sú pozvaní mnohí hostia. George je veľmi pozorný a Dora sa nemôže sťažovať, no práve stretnutia so susedmi občas prinesú zmienku o starom škandále a podozrení, ktoré sa v okolí Middlebury Parku roznieslo krátko po Miriaminej smrti. Že vojvoda manželkinej smrti pomohol. Reči podporí aj to, že sa znova objaví sir Eastham. Ten sa očividne snaží dostať do spoločnosti novej vojvodkyne. Dora uverí jeho pokániu a snahe o urovnanie vzťahov. Georgeov jasný odmietaný postoj ju miatne práve preto, že manžel sa nevie odhodlať čokoľvek vysvetliť. Dora sa snaží rešpektovať jeho rozhodnutie mlčať o minulosti, ale toto Georgeovo rozhodnutie sa jej stane takmer osudným.

Objavenie sa sira Easthama totiž nechtiac prinesie odpoveď na otázku, o čo mu vlastne ide. Baloghová touto postavou vlastne nachvíľu rozvíri takmer harmonicky plynúci dej. Eastham v snahe o pomstu za sestru ohrozí Dorin život a až tento moment prinúti Georgea svoje rozhodnutie mlčať prelomiť. Až keď takmer príde o Doru a o ich nenarodené dieťa, uvedomí si, že by prišiel o to jediné, čo v živote skutočne miloval. Rany zo vzťahu, do ktorého s Miriam vstúpil ako nezrelý mladík, príliš hlboko zasiahli jeho život a Dora má právo vedieť, ako prežíval vzťah k synovi Brendanovi a manželke. Táto spoveď je preňho nakoniec oslobodzujúca.

Autorka využíva priestor na vidieku aj na to, aby Dora našla vyrovnanie vo vzťahu k matke lady Havellovej a jej novému manželovi sirovi Everardovi. Aj ona poznáva, že na tom, čo sa udialo v jej živote, nesú vinu viacerí. A že nič nie je čierne ani biele. Na záver nechýba šťastný, harmonický obrázok celej skupiny preživších, ktorá sa povážlivo rozrástla. Iste, čitateľ im to všetkým po tom, čo s nimi prežil, praje. Iné sa zrejme ani očakávať nedá.

Tento príbeh sa číta presne tak, ako plynie. Ako pokojná rieka. Za devízu tejto knihy považujem, že podáva príbeh zrelej dvojice a dokazuje, že romantické príbehy o láske sa dajú písať aj s hrdinami, ktorí nie sú nevyhnutne nezrelí, pojašení, zatiaľ hľadajúci svoje miesto. Že o láske sa dá písať aj inak a že hlavným hrdinom nemusí byť nevyhnutne nespútaný samopašník, rebel, ale celkom dôstojne ním môže byť aj zodpovedný muž, ktorého formovala prežitá bolesť a sklamanie. Je to sympatické, i to, že tomu sklamaniu nepodľahol. Baloghová sa nevyhýba sebe vlastným motívom, občas akoby ste čítali čosi, čo už tu v nejakej podobe bolo, no autorka to so slovom vie. Neviem, či taký takmer „lenivý“ koncept bude vyhovovať všetkým. Nie som si ani istá, či niekomu nebude prekážať opakovanie myšlienok hlavných hrdinov. Autorkin rukopis sa ani v tejto knihe nezaprie. Ale vojvoda Stanbrook si svoje šťastie zaslúžil a je to dôstojný koniec, ktorý si zaslúžila celá táto séria.

-sa

 

*************************************** 

   

< strana 12,..., 4

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.