Choď na obsah Choď na menu
 


Lisa Kleypas-3.strana

 

>strana 1,2

 

The Ravenels Lisa Kleypas

ravenelovi-cz.jpg  

 ravenelovi-cz2.jpg  

 &

osudy-ravenelovcov.jpg

 osudy-ravenelovcov1.jpg

& & & & & & & & & & & & & & & & & & & & & &  

 

Chladnokrevný ničema

Hříčka osudu...

Devon Ravenel, nejkouzelnější hříšník Londýna, právě zdědil titul hraběte. Ke společenskému vzestupu však patří i nežádoucí povinnosti… a nemálo překvapení. Panství je samý dluh a dům dosud obývají tři nevinné sestry zesnulého hraběte… spolu s Kathleen, lady Trenearovou, krásnou mladou vdovou, jejíž důvtip a odhodlání se vyrovnají Devonovým.

Souboj vůlí…

Kathleen ví, že nemilosrdnému ničemovi, jako je Devon, nemůže důvěřovat. Ale jejich ohnivá vzájemná náklonnost se nedá popřít – a od chvíle, kdy ji Devon poprvé vezme do náručí, přísahá, že udělá všechno, co je třeba, aby mu patřila. Kathleen zjišťuje, že podléhá jeho obratnému erotickému svádění, a zbývá už jen jedna otázka: Dokáže své srdce uchránit před nejnebezpečnějším mužem, jakého kdy poznala? (Baronet, 2017)

- v slovenčine Bezohľadný darebák (Ikar, 2017)  

& &

  V tejto knihe autorka predstavuje rodinu, ktorá je centrom novej série. Doteraz vyšli tri knihy a začiatkom nastávajúceho roka sa chystá vydanie štvrtej – dôvod je jasný – rozrastajúci sa počet členov rodiny a zjavný ohlas spisovateľkiných fanúšikov.

  Z môjho uhla pohľadu v tejto knihe v podstate nenájdete nič, čo by ste nenašli v iných podobných romancách. Ja osobne som ani k jednému z hlavných hrdinov nevzplanula výraznými sympatiami, a keby som si mala vybrať, Devon by z toho vyšiel lepšie. Nie, Kathleen mi veru do nôty nesadla. Neviem, čo vlastne na nej Devon videl. Je afektovaná, detinská a otravná. Navyše sa riadi mottom v zmysle, ak kôň ťahá za uzdu, povoľ ju, ale len o dva-tri centimetre. Obaja hlavní hrdinovia sú celkom nevýrazní. Keby sa okolo nich nedialo toľko vecí a keby autorka tak urputne neakcentovala ich boj o to, kto bude mať posledné slovo, zrejme by mi splynuli v nevýraznej šedi. To, čo totiž drží príbeh nad vodou, sú postavy okolo.

  Bez obalu priznávam, že som pri úvodných kapitolách po strete s hlavnými hrdinami bojovala s nutkaním knihu odložiť. Tento pocit sa ma držal zhruba do piatej kapitoly. Dôvod, prečo som príbeh nakoniec dočítala, sa skrýva v tom, čo som už naznačila, i v tom, čo zaznie z nasledujúcich riadkov.

  Devon Ravenel skutočne, ako napovedá anotácia, zdedí panstvo po zomrelom bratrancovi. A s ním kopec problémov. Okrem rozpadajúceho sa domu aj kopec dlhov a jeden bonus navyše – vdovu po Theovi a jeho tri sestry. Bez prostriedkov a bez vyhliadok na dobrý vydaj. Na panstvo v Hampshire prichádza s jediným cieľom. Všetkého sa zbaviť. Vdovu a Theove sestry vyhostiť a dom s pozemkami predať. Stretnutie s lady Trenearovou však jeho úmysly otočí celkom naopak. Jej motívy na vydaj za Devonovho bratranca nie sú celkom jasné. A jej osobnosť sa pre mňa javila celkom nevýrazne. Jediné, čo som si zapamätala, bola jej otravná povaha, akýsi pocit zodpovednosti za manželovu smrť, a v konečnom dôsledku občas neprístojné správanie a neadekvátne reakcie.

  Nie je prekvapujúce, že Kathleen bojuje, aby zabezpečila sebe a ženskému osadenstvu, s ktorým sa cíti spriaznená, aspoň akú-takú budúcnosť. A je sympatické, že je odhodlaná postaviť sa aj arogantnému Devonovi. Spôsob, ako to však robí, na mňa výrazne nezapôsobil. Čitateľ očakáva, že jej drzosť Devona popudí. A má za následok, že sa rozhodne výzve, ktorú mu lady Trenearová vyhodila na oči, čeliť. Pravda, o správe takého panstva nič nevie. Doteraz viedol život, ktorý nevyžadoval žiadnu zodpovednosť. Je otázke, ako dlho mu jeho odhodlanie pri všetkých problémoch, ktoré sa naňho sypú, vydrží. Našťastie sa do veci zahryzne a nevzdáva to. Jedným z predpokladaných dôvodov je aj to, že sa mu Kathleen páči a rád by na ňu urobil dojem a pravda... nebol by proti, keby sa mu podarilo ju zviesť.

  Hoci jeho brat Weston najskôr nie je na jeho strane, postupne svoj postoj mení. A nielen preto, že ho pohltí odvšadiaľ vyskakujúca prirodzenosť jeho novo nadobudnutých sesterníc. Tu musím povedať, že práve ony sa často starajú o zábavu. West totiž nájde v hľadaní spôsobu, ako zachrániť panstvo a haldu zamestnancov a nájomcov, nový zmysel svojho bytia. Pravda, nič nepôjde bez peňazí a tých Devon nemá nazvyš. Hľadanie vhodných investorov a investície nie je bez obetí. Práve tomu Kathleen nechce rozumieť a vydupáva si čosi, čo Devona často ženie k hnevu. Lady Trenearová si v tej svojej snahe, ktorá má byť sympatická, nevidí ďalej od nosa a obviňuje nového majiteľa z hriechov a problémov, ktoré nemá na svedomí, ale naopak, snaží sa ich vyriešiť.

  Devon má pri hľadaní finančného zabezpečenia dve možnosti – buď predávať alebo nájsť niekoho, kto mu peniaze poskytne. Jedno prijateľné riešenie by dokázalo vyriešiť dva problémy naraz – vydaj staršej zo sesterníc Helen za Rhysa Winterborna by zároveň vytvoril rodinné spojenie, v ktorom by rodina pocítila aj príliv financií. Winterborn je majiteľ veľkého obchodného domu, ktorý si vydobyl svoje postavenie vlastným úsilím, čo sa zrkadlí v jeho takmer bezcitnej ctižiadosti. Jediné však pred ním ostáva zatvorené – dvere salónov členov vysokej spoločnosti. Dôvodom je jeho neurodzený pôvod. Jeho problém by vyriešil sobáš so ženou s modrou krvou. A čo je ľahšie, ako využiť situáciu ženy, ktorá síce má pôvod, ale je pre vyššiu spoločnosť neprijateľná kvôli svojej chudobe? Keď sa Devon rozhodne využiť túto skutočnosť, netuší, že narazí na Kathleeninu nevôľu. Veci pohne dopredu nešťastná náhoda, keď sa po vykoľajení vlaku na panstve v Hampshire ocitnú dvaja zranení muži. Devon je po tom, čo riskoval život, aby zachránil nielen priateľa, ale aj sebe spoločensky nerovných ľudí, pre všetkých hrdinom. Helen je jediná, kto dokáže čeliť Rhysovmu naturelu a Kathleen si uvedomí, že jej Devon nie je ľahostajný a je jasné, že brániť sa pomeru s príťažlivým mužom už nebude dlho.

  Vzťah, v ktorom nikto neočakáva žiadne záväzky, akosi neuspokojuje ani jedného. A nerieši všetky konflikty. Odchod do Londýna je prirodzeným vyústením Devonovho snaženia. Nové podnety a zážitky nenechávajú chladné najmä dievčatá. Otvorená možnosť pre Winterborna dvoriť lady Helen smeruje k zásnubám, ktoré však nemajú dlhé trvanie. Autorka si kdesi tu neodpustila nejedno klišé. Vyriešenie vzťahových konfliktov medzi Devonom a Kathleen tak žiada viac času, než je nevyhnutné. Intermezzo s klasickým stereotypom chlapa, ktorý sa zľakol zodpovednosti v podobe manželstva a dieťaťa, u mňa osobne k pozitívnejšiemu vnímaniu samotného príbehu odohrávajúceho sa medzi Devonom a lady Trenearovou neprispelo.

  Dvojčatá Pandora a Cassandra sú príliš divoké, bez spôsobov, veľmi živelné, možno živelnejšie, než by mohli byť, ale napodiv tá živelnosť nie je odpudivá. A je celkom zábavná. V ktoromsi ohlase som čítala poznámku – chvalabohu za Helen v tomto príbehu. S tým sa musím iba stotožniť a rovnako napísať – chvalabohu za Helen, ktorá to celé vyvažuje. A náznak rozvíjajúceho sa vzťahu s Winterbornom na škodu tohto príbehu nad tým Devonovým a Kathleeniným víťazí. Vnímavý čitateľ tuší, že to, čo Helen a Rhysa rozdeľuje aj spája zároveň, je akési skrývané tajomstvo. Dokonca mi sympatickejšie vyznieva aj postava Westa, ktorý v úvodnom diele prejde svojou vnútornou katarziou a nájde zmysel života v starostlivosti o panstvo na vidieku (myslím, že by si zaslúžil vlastný príbeh, ale pokiaľ viem, autorka ho do série zatiaľ nezaradila).

  Celé to vyznieva naozaj ako úvod k sérii, k častiam, ktoré azda vypália lepšie. Aj postavy, ktoré by mali prevziať štafetu hlavných protagonistov, majú už v tomto príbehu lepší potenciál získať si moje oveľa vyššie sympatie. Prvú časť série si treba prečítať. Dokonca si myslím, že si v nej mnohí určite nájdu dôvody na nadšenie a navyše, isté momenty predznamenávajúce smerovanie ďalších osudov rodiny Ravenelovcov by možno bez tejto časti nemuseli dávať zmysel. Ako výrazné pozitívum hodnotím korešpondenciu medzi Kathleen a Devonom a aj Westom. Je to vec, ktorá Kathleeninmu charakteru pridala body, lebo táto listová konverzácia je trefná, ironická a mimoriadne zábavná, hoci jej nie je veľa.

  V autorkinom štýle v tejto knihe je napriek tomu čosi, čo mi spôsobovalo menší problém. Čosi ide hladko, takmer plynulo a potom zrazu, akoby ste prepli vypínač. Náhly výbuch emócie, prudká zmena správania, afekt, ktorý sa do toho plynulého pocitu zrazu nehodí. Pôsobí to ako vykoľajenie vlaku, vytrhnutie z konceptu, zdvihnutie obočia nad takým kotrmelcom a potom znova chvíľu trvá, kým sa vráti ten uspokojivý pocit z dobrého alebo aspoň príjemného čítania. Kým... sa to nezopakuje znova. A to sú dôvody, pre ktoré nemôžem dať vyššie hodnotenie ako úvodných a pol. K L. Kleypasovej som sa vrátila po dlhom čase a zdá sa, že táto séria má ako celok dobrý potenciál. Po druhej knihe zo série určite siahnem. Príbeh Rhysa a Helen ma zaujíma.

-sa 

 

& & & & &  & & & & &

 

Svatba s Winterbornem 

 

Zuřivá ctižádost přinesla neurozenému Rhysu Winterborneovi obrovské bohatství a úspěch. V podnikání i v soukromí dosáhne Rhys vždycky, čeho chce. A od chvíle, kdy potká plachou šlechtičnu lady Helen Ravenelovou, je odhodlán ji získat. Jestli ji musí připravit o počestnost, aby se za něj musela provdat, tím líp…
Helen až dosud nep
řišla do styku s pozlátkovým, cynickým světem londýnské společnosti. Přesto však Rhysovo cílevědomé svádění probudí intenzivní oboustrannou vášeň. Helenino jemné vychování právě nepodporuje zarputilou jistotu, že svého nezdárného manžela dokáže zkrotit jedině ona. Rhysovi nepřátelé se proti nim spiknou, a tak mu Helen musí svěřit své nejtemnější tajemství. Riziko je nepředstavitelné… odměnou by byl život v nepřekonatelné blaženosti. A všechno to začíná… svatbou s panem Winterbornem. (Baronet, 2017)

- v slovenčine Nemilosrdný magnát (Ikar, 2017) 

& &

 

  Tento príbeh začína tam, kde prvý skončil. Keď dôjde k zrušeniu zasnúbenia plachej lady Helen Ravenelovej a tvrdého obchodníka Rhysa Winterborna, sama Helen si uvedomí, že to rozhodnutie bolo skôr zbrklé než racionálne. Jej sa veľký, mocný a značne príťažlivý majiteľ najväčšieho londýnskeho obchodného domu páči. Za to, že sa zľakla jeho dychtivosti, by nemal utrpieť ich vzťah, a tak sa Helen podujme túto chybu napraviť tým, že sa sama vydá za pánom Winterbornom a pokúsi sa ho primäť k tomu, aby sa zasnúbenie obnovilo. Už samo toto rozhodnutie predstavuje v prípade inak plachej Helen čosi ohromujúco dobrodružné a je prejavom toho, že konečne vystúpila zo svojho tieňa. 

  Rhys na jemnosť lady Helen nevie zabudnúť od chvíle, keď sa oňho starala počas jeho zranenia na vidieku. Preto nie je prekvapujúce, že jej nečakanú a nevhodnú návštevu neodmietne. Pristúpi na Heleninu odvážnu požiadavku, ale pod podmienkou, že si jej záväzok voči nemu poistí. Od tejto chvíle sa ich vzťah vyvíja jasným smerom. Mimochodom, kapitola, v ktorej Rhys starostlivo a trpezlivo vysvetľuje, čo sa medzi mužom a ženou deje počas intímneho spojenia, atakovala moju hranicu znesiteľnosti. Ako nakoniec takmer všetky eroticky nabité scény. Nie žeby som sa takým scénam v knihách vyhýbala, alebo by som nad nimi prudérne dvíhala obočie, len si myslím, že autorka zbytočnými detailmi a opismi vypĺňala strany knihy. Jednoducho mi to prišlo predimenzované. Pokojne by som sa uspokojila s menej explicitným opisom, ktorý by tým nestratil nič na svojej podstate.

  Nasledujúce dohadovanie o svadbe slúži len na to, aby sa obaja rozdelili a autorka získala priestor na množstvo epizód, ktoré vyplnia čas do momentu, keď obaja konečne uviaznu v oficiálnom manželskom zväzku. Helen vpláva pod náruč rodiny a odíde späť na vidiek, aby sa na ten čas pripravila. Autorka nezabúda na nikoho. Ani na Westa a dvojičky, ktoré svojou prítomnosťou knihu príjemne oživujú.

  Winterborn sa medzitým chystá investovať, ale keďže si svoje budúce investície dopredu poriadne preveruje, nie je mu po vôli, že okolo výstavby nájomných bytov, do ktorej by mal zainvestovať, je toľko tajností. Počas toho, kým sa jeho cesty opäť pretnú s cestami lady Helen, sa čitateľ dozvie všetko o fungovaní jeho sveta a impéria, sčasti nahliadne aj do jeho detstva a minulosti. Kdesi tu sa vykresľuje postava s pevnými zásadami a tvrdými pravidlami, ktorá z Winterborna vďaka húževnatosti urobila najbohatšieho muža v Londýne s mocou a stykmi. No vzhľadom na nízky, waleský pôvod s nedostatočným postavením. Jeho ciele dostať sa medzi smotánku, nie sú nepochopiteľné, a nakoniec nie sú ani čímsi, za čím by Winterborn išiel aj cez mŕtvoly. Všetky obrázky z Winterbornovho sveta ukazujú, že je to zároveň spravodlivý a pokrokový zamestnávateľ. Miestami takmer dobročinný. Ako človek nezaťažený predsudkami napríklad zamestná ženu-doktorku. Garrett Gibsonová je dostatočne uvedomelá a sebavedomá a k Winterbornovi sa dostane potom, čo mu po istom incidente, nehode, ošetrí vykĺbené rameno. Mimochodom, je to hlavná hrdinka štvrtého pokračovania série (Hello Stranger vyšlo na konci februára 2018). Ja len dúfam, že z nej autorka neurobila feministickú aktivistku.

  Helenine dni plynúce v triedení vecí, ktoré si po svadbe s Rhysom mieni vziať do nového domu, narušia dve udalosti, ktoré majú za úlohu konečne posunúť dej a pozdvihnúť v knihe aké-také napätie. Jednou z nich je smrť otca lady Kathleen Ravenelovej a druhou je nájdenie nedokončeného listu Heleninej matky, ktorý adresovala svojmu milencovi. To je moment, ktorý naruší doterajšiu idylu, pretože potvrdí to, čo Helen doteraz iba tušila (vďaka tomu, ako sa k nej rodičia správali). Že je nemanželským dieťaťom. Devon požiada Rhysa, aby sa dostavil na vidiek, a tak čas, ktorý tu trávi, je hľadaním spôsobov, ako stráviť čo najviac času s Helen (v posteli).

  Odchod Kathleen a Devona má za následok, že sa Helen s dvojčatami vracajú do Londýna pod patronátom Kathleeninej náhradnej matky lady Berwickovej. Jej prítomnosť v domácnosti má dva dôsledky. Jedným je neustále napätie medzi jej snahou napraviť zdivočelé správanie dvojčiat Pandory a Cassandry a ich odporom, a druhým jej prekvapivé rodinné spojenie s mužom, ktorého Helen nikdy netúžila poznať. Svojím biologickým otcom. Nie prekvapivo je to človek, ktorý je tŕňom v oku húževnatému Winterbornovi a nielen preto, že je to morálne skazený človek bytostne neznášajúci všetkým obyvateľov Walesu. Toto zistenie vedie k jej presvedčeniu, že všetko krásne, čo si v spojení s Rhysom Winterbornom vysnívala, sa rúca a vie, že musí byť voči Rhysovi čestná. Jej pôvod by mohol zničiť všetky Winterbornove snaženia. A hoci hľadá odvahu povedať mu pravdu, akosi sa k tomu nevie odhodlať. Toto odhodlanie zlomí snaha Albiona Vancea dcéru zneužiť proti Winterbornovi a vytĺcť z ich spojenia kapitál. Keď sa Helen navyše dozvie, že má sestru, ktorú jej bezcitný otec kamsi odložil, nedokáže sa ubrániť citom, ktoré strhnú jej nasledujúce konanie.

  To s tým spiknutím je prehnané. Žiadne zákulisné boje o Winterbornov majetok nečakajte. A nie je za tým ani nijaký výrazný Rhysov nepriateľ dychtiaci po jeho hlave. Všetko sa nakoniec spája práve s Heleniným zistením. Rozhodnutá postarať sa o sirotu, ktorá rovnako ako ona nepoznala rodičovskú lásku, sa bezhlavo pustí do jej záchrany bez ohľadu na následky, ktoré to so sebou prinesie. So značnou podporou dvojčiat, ale nakoniec aj doktorky Gibsonovej, sa podujme na útek netušiac, že to nie je už len Vance, kto jej takéto konanie nemôže dovoliť.

  Dojímavé úsilie lady Helen zachrániť sirotu zo spárov nemilej budúcnosti napĺňa poslednú časť knihy. Mne osobne to prišlo, „aby sa nepovedalo“, pretože až do poslednej tretiny knihy sa vlastne nič nedeje. Hoci to vyzerá starostlivo a ľudomilne, aj mne ostala v hlave rezonovať otázka lady Berwickovej – prečo sa nepostará o všetky otcove nemanželské deti. Na jednej strane to chápem ako paralelu ku Kathleeninej snahe vyrovnať sa s minulosťou, ale... Samozrejme, táto epizóda poslúžila ako zdroj konfliktu, ktorý autorka potrebovala, a navyše ukázala, že existuje aj čosi iné, čo Rhysa a Helen spája.

  Mňa osobne postavy Rhysa, ale aj milej Helen, v ktorej tichosti sa skrývalo čosi oveľa viac, v prvej časti série zaujali. Najmä Rhys. Predstavoval na prvý pohľad ten typ hrdinu, ku ktorému nie je zložité zahorieť okamžitými sympatiami. Preto som sa na tento príbeh náramne tešila. Najmä na tú akúsi „divokosť“ a tvrdosť jeho povahy, s ktorou sa bude musieť krehká Helen vysporiadať. Nakoniec na to ani jeden z nich nemusel vynaložiť prílišnú námahu. No... onej divokosti a tvrdosti som sa síce dočkala, ale v celkom inom rúchu... To čosi, čo prebleskuje pomedzi všetko ostatné, by v istom zmysle mohlo naznačovať presne tie povahové črty, ktoré som od Rhysa Winterborna očakávala, ale bolo toho primálo na to, aby som sa s tým mohla uspokojiť. A hoci sa aj okolo Rhysa pohybuje množstvo príjemných a dôvtipných ľudí a niektoré scény sú milo zábavné, ani to nevyvažuje ten nedostatočný celkový pocit a knihu pre mňa nedokáže zachrániť.

  Miestami som mala pocit, že ani sama autorka nevie, čím svoje riadky o Rhysovi a Helen naplniť. A tak ich príbeh premenila na množstvo posteľových scén, ktoré vypĺňajú kapitolu za kapitolou. Okrem toho je tu množstvo detailov (napr. z Rhysovho domu a obchodu, ale aj iných miest), ktoré vyznievajú rovnako ako napĺňanie riadkov pomerne rozsiahlej knihy. Keď knihu vyčistíte od tejto vaty a od výplne, ktorá má navodiť predstavu o tom, ako skvelo sa k sebe obaja hrdinovia napriek istému kontrastu hodia, v podstate nemáte o čom čítať. Či to stačí na oslovenie čitateľa, to ponechám na úsudok tých, čo sa rozhodnú po knihe siahnuť. Ja osobne sa napriek tomu súzvuku medzi Rhysom a Helen, ktorý sršal z celej knihy, neviem ubrániť istému pocitu sklamania. Z Rhysa sa stal chlap hľadajúci akúkoľvek zámienku dostať sa do blízkosti lady Helen a využiť možnosť dotknúť sa jej, či nechať sa pohladiť ako veľký huňatý pes. To môže miestami privodiť pocit akejsi nasladlosti. Mne osobne ostal pocit, že ma autorka tak trochu o čosi okradla. A hoci som veľmi chcela, obávam sa, že hodnotenie tejto časti nemôžem navýšiť. Nevylučujem však, že ak niekto hľadá nenáročnú oddychovku, prosto knihu o láske, môže sa mu tento príbeh zdať pekný a príjemný.

-sa 

 

& & & & &  & & & & &

 

Ďábel na jaře

Většina debutantek sní o tom, že si najde manžela. Lady Pandora Ravenelová má jiné plány. Ctižádostivá mladá kráska by mnohem raději zůstala doma a věnovala se podnikání se svou novou deskovou hrou, než aby se zúčastnila londýnské společenské sezóny. Jenže jednou v noci na plese společenské smetánky padne do pasti skandálu s hříšně hezkým cizincem.
Cynický prostopášník…
Poté, co se léta s lehkostí vyhýbal nástrahám manželství, se Gabriel, lord St. Vincent, konečně nechal nachytat – mladou rebelkou, která se k němu ani za mák nehodí. Po pravdě řečeno, nechce s ním nic mít. Jenže pro Gabriela je temperamentní Pandora naprosto neodolatelná. Udělá všechno, co je v jeho silách, aby ji získal, i když se z jejich manželství z rozumu vyklube smlouva s ďáblem.
Nebezpečné spiknutí…
Poté, co podlehne Gabrielovu obratnému a smyslnému přesvědčování, Pandora slíbí, že se stane jeho nevěstou. Zanedlouho však zjistí, že její podnikání ji shodou náhod zapletlo do nebezpečného spiknutí – a jen manžel ji může uchovat v bezpečí. Zatímco ji Gabriel ochraňuje před neznámými protivníky, zjišťují, že smlouva s ďáblem se může vlastně ukázat jako dar z nebes…
 (Baronet, 2017)

- v slovenčine Neodolateľný pokušiteľ (Ikar, 2017)

& &

Dvojičky vyrástli. Cassandra a Pandora v predchádzajúcich častiach zabezpečovali tú stránku príbehu, ktorú možno nazvať odľahčením a ktorá mala za úlohu dať mu akýsi zábavný tón. To sa im darilo. V tejto časti sa príbeh sústreďuje najmä na Pandoru, ktorá namiesto toho, aby vyhľadávala spoločnosť a snažila sa nájsť si manžela, si viac „užíva“ posedenie v kútoch. Jej vyhýbanie sa tancu síce vzbudzuje nevôľu u prísnej lady Berwickovej, no skutočný dôvod, prečo Pandora netancuje, tak akosi nikoho nezaujíma (teda až na samotného Gabriela St. Vincenta, no ten sa k tejto otázke dostáva neskôr). Keď teda Pandoru poprosí kamarátka, aby jej našla v záhradnom altánku stratenú náušnicu, ktorá by mohla byť dôkazom, že sa tam stretla s istým mužom, Pandora možnosť ubziknúť z tanečnej sály privíta. Až na to, že vonku je tma... a to je ďalší z Pandoriných problémov, pretože ona v tme stráca orientáciu. Napriek tomu sa do altánku vydá a pri vyslobodzovaní predmetnej náušnice sama uviazne zakliesnená v lavičke (ako sa jej to podarilo, si treba prečítať ). Na pomoc jej nechtiac príde Gabriel St. Vincent. A toto jeho gesto neunikne nechcenej pozornosti, takže z oslobodzovacej misie, sa stáva čosi škandalózne, čo prinúti Gabriela ponúknuť Pandore Ravenelovej manželstvo.   

Gabrielova postava so sebou vnáša do príbehu spomienku na postavy z úspešnej autorkinej čakankovej série. Konkrétne z časti o Sebastianovi a Evie, ktorá sa mne osobne veľmi páčila. Áno, Sebastian uviazol s Evie v šťastnom manželstve, zdedil vojvodský titul a všetky jeho deti žijú v harmonickej rodine. Samotný Gabriel vyrastal vzhľadom na otcove aktivity v nočnom klube dosť nekonvenčne a všetky vzťahy v rodine vypovedajú o otvorenom, láskyplnom spolunažívaní, v ktorom nie je núdza ani o milé doberanie. Osobne ma trochu zarazili niektoré poznámky, ktorými sa členovia rodiny častovali (popravde, ktorý rodič nazve svoje dieťa idiotom a nemyslí to pritom negatívne), ale našťastie ich nebolo veľa a aj to málo prerazila dobrosrdečnosť, takže som to autorke odpustila. Veľmi sa mi páčil vzťah medzi otcom a synom.

Pandora sa ponuke na manželstvo bráni. Nemyslí si, že by sa stalo čosi také hrozné, za čo by mala pykať tým, že skončí vo zväzku s cudzincom (hoci hriešne príťažlivým). Najmä preto, že by sa nerada vzdávala svojej samostatnosti. Má totiž v pláne celkom inú budúcnosť, než aká by ju čakala v konvenčnom manželstve. Chce pracovať, navrhovať stolové hry a žiť z vlastných príjmov. To by v manželstve nemohla (žena tej doby nemala právo na žiaden príjem, majetok, financie). Na druhej strane nechce poškvrniť vlastné dvojča stopami svojho konania, ktoré v spoločnosti vyvoláva pozdvihnutie, a zamedziť tak Cassandre vyhliadky na dobrý vydaj. St. Vincentov návrh, aby sa Ravenelovci vydali na vidiek k jeho rodičom, kde bude mať Pandora čas premyslieť si, čo urobí, sa javí rozumne. A tak sa rodina ocitá na panstve blízko mora.

Čas strávený na vidieku nezačína pre Pandoru najlepšie. Hoci sa snaží urobiť dojem, akosi sa jej to nedarí. Pandore však nevadí skončiť na zadku pred Gabrielom a nehnevá sa ani na nezvládnuteľného štvornohého člena rodiny. Navyše jej fantázia ohuruje všetky deti. Je viac než jasné, že Gabriela jej spontánnosť uchvacuje. A Pandora nemôže ostať odolná voči jeho kúzlu. Kdesi tu Gabriel odhalí jej utajované mory spôsobené zranením z detstva, po ktorom Pandora nedoslýcha na jedno ucho a stráca rovnováhu. Veľmi pekne autorka ukazuje, ako Gabriel nabáda túto nepochopiteľne absolútne nepredvídateľnú mladú ženu nájsť v ňom dôveru. Sám sa zamotáva do okúzlenia, pretože si uvedomuje, že tá iskra, ktorá z nej vyžaruje, ho láka. A hoci sa obáva, že Pandora neunesie jeho vášeň, opak je pravdou. Ukáže sa totiž, že ona je preňho ako stvorená. Aby dokázal, že mu na nej záleží, pokúsi sa dokonca nájsť spôsob, ako zabezpečiť v manželstve Pandore toľko samostatnosti, koľko to bude možné. A tak sa Pandora zaňho vydá, pretože si ho po všetkom, čo pre ňu urobil, nemôže nevziať (Gabriel sa ju nepokúša pretvoriť ani zmeniť).

Keď sa po svadbe dej presunie späť do Londýna, do popredia sa dostáva Pandorina snaha o vlastné podnikanie. Výroba stolovej hry, ktorú navrhla a ktorú Winterborn plánuje predávať vo svojom obchodnom dome, si vyžaduje jej výraznú aktivitu. Aby sa po meste nepotulovala sama, Gabriel jej pridelí osobného strážcu – sympatická postava Draga prejde vďaka Pandore svojskou premenou, ktorá je milá, a najmä, nedeje sa vtieravo a ako päsť na oko. Ukazuje, že autorka vytvorila v Pandore postavu, ktorú nie je možné si nezamilovať – mimochodom, to platí aj o Gabrielovi a vlastne o všetkých postavách, ktoré sa do príbehu zaplietajú (a je ich dosť). Napriek Dragovi sa Pandora dostane do ohrozenia, pretože sa pripletie do prostredia írskych anarchistov (pri hľadaní tlačiarne, ktorá bude vyrábať jej hru) a nechtiac naďabí na tvár vysoko postaveného muža, ktorý spojenie s atentátnikmi mieni za každú cenu utajiť. Keď Pandoru napadnú a dostane sa do bezprostrednej blízkosti smrti, do hry vstupuje postava doktorky Gibsonovej, známa už z predchádzajúceho dielu. Tú autorka využíva na niekoľko vecí – aby načrtla stále prevládajúci skepticizmus a nedôveru voči žene-lekárke, aby poukázala na niektoré ešte len sa predierajúce nové spôsoby liečby, aby si Gabriel nahlas priznal, že bez Pandory nevie existovať (hoci to už kdesi vo svojom vnútri vie) a najmä aby si pripravila pôdu pre pokračovanie série, a to tým, že do vyšetrovania napadnutia lady St. Vincentovej sa zapája Ethan Ransom, tajný policajt, ktorý vo veci pátra na vlastnú päsť, pretože sa ukazuje, že ktosi vysoko postavený sa pokúša zamiesť incident pod koberec.

Záverečné odhalenie atentátu síce neprinesie vyšetrenie celej kauzy, ale ponúka pozadie pre štvrtú časť série. Pandora po poranení ešte chvíľu bojuje s úzkostlivým manželom, ale všetko samozrejme speje k dobrému koncu, aj s úspešnou stolovou hrou.

Tento príbeh má iskru od prvej strany, od prvého stretnutia Pandory s Gabrielom. To čosi, čo sa skrýva v Pandorinej povahe (popravde pred otvorením knihy som sa práve tej obávala a na moje šťastie sa ukázalo, že obavy boli zbytočné), sa vinie celým príbehom a veľmi dobre ho celý odľahčuje. Som rada, že som na sériu nerezignovala, pretože toto je čosi, čo oba predchádzajúce diely výrazne predčí. Občas som dokonca mala pocit, že to ani nepísala Lisa Kleypasová a niekoľkokrát som sa o tom musela presvedčiť na prebale knihy (isté momenty mi pripomínali Juliu Quinnovú). Vynikajúce, živé, milé, zábavné . Presne také, aké mám v knihe tohto razenia rada. Všetky postavy príjemne dokresľujú príbeh a dianie okolo hlavnej dvojice, nič tu nepôsobí násilne a umelo. Naozaj som bola milo prekvapená a moje čitateľské očakávania dostali priehrštie, ba nadmieru uspokojenia. Tento príbeh sa naozaj oplatí prečítať . Mám pokušenie dokonca povedať, že je to od čakankovej série to najlepšie, čo som od Kleypasovej čítala.

Budem sa tešiť na ďalší diel (mimochodom, autorka na konci príbehu naznačuje, že Ethan Ransom je spojený s Ravenelovou rodinou viac, než si všetci myslia) a dúfam, že svoj príbeh nájde aj Cassandra a privítala by som, keby sa autorka podujala napísať samostatný príbeh aj o bratrancovi Westovi. Na záver len drobnosť: v názve knihy s dejom nenachádzam žiadne spojenie, iba autorkinu snahu prepojiť ho ako odkaz na čakankovú sériu.  

-sa

& & & & &  & & & & &

Setkání s cizincem 

Doktorka Garrett Gibsonová předběhla svou dobu a stala se jedinou lékařkou v Anglii v poslední čtvrtině devatenáctého století. Je smělá a nezávislá jako muž – proč by si neměla užívat i stejných radostí? Přesto ji milostný poměr nikdy nelákal, až do nynějška. Ethan Ransom, bývalý detektiv Scotland Yardu, je stejně udatný jako tajnůstkářský; povídá se o něm, že je nájemný zabiják, ale komu ve skutečnosti slouží, je záhadou. Na jedinou krásnou noc podlehnou silné vzájemné přitažlivosti, aby se z nich ráno opět stali cizinci.
Ethan se nezajímá o vznešenou společnost, ale krásná a smělá Garrett ho uchvacuje. Navzdory slibu, že se budou po prchavé společné noci jeden druhému vyhýbat, se záhy stanou účastníky nebezpečného dobrodružství. Když se Ethanova mise pokazí, musí Garrett vynaložit veškeré své schopnosti i kuráž na jeho záchranu. V boji proti hrozbě velezrádného vládního spiknutí je Ethan ochoten riskovat pro lásku nejzajímavější ženy, jakou kdy poznal, všechno a cokoli.
 
(Baronet, 2018)

- v slovenčine Tajomný neznámy (Ikar, 2018)

& &

Ravenelovská sága pokračuje príbehom nekonvenčnej ženy doktorky Garrett Gibsonovej a tajomstvom zahaleného Ethana Ransoma, ktorý sem-tam prijme nejakú zákazku od Winterborna. Keď naposledy dohliadal na bezpečnosť jeho manželky Helen, dočkali sme sa efektného zásahu v potemnelej špinavej uličke. Tak je to aj na úvod tohto príbehu. Garrett cíti, že ju niekto pri jej výjazdoch do sirotinca na okraji mesta sleduje, a Ethan je nútený svoju prítomnosť potvrdiť, pretože Garrett pri napadnutí troma opitými vojakmi potrebuje pomoc.

Už tu sa ukáže, čím je preňho táto samostatná žena a odhaľuje cit, ktorý ho k nej viaže. Nie je to vec jedného dňa či týždňa. Ethan registruje doktorku Gibsonovú už roky. Dôvod viac sa k nej priblížiť sa však objavuje až teraz. Tento z tmy sa vynárajúci muž ponúkne mladej žene, že ju naučí pád trikov, ako sa brániť pred napadnutím podobným tomu, ktoré zažila. A nie celkom konvenčná Garrett súhlasí. Takto nejako sa otvára priestor na to, aby sa títo dvaja stretli častejšie a uvedomili si, že ich k sebe čosi ťahá.

Garrett o Ethanovi veľa nevie a on sa neponáhľa svoje tajomstvá prezrádzať. Hoci sa rozhodla viesť nezávislý život, nemôže poprieť, že tento muž taký plný kontrastov pre ňu nikdy nebude obyčajný. Medzi Ethanom a Garrett sa odohrá niekoľko romantických momentov, ktoré ich zbližujú, no Ethan si napriek všetkej príťažlivosti uvedomuje, že preňho vzťah s touto ženou predstavuje riziko. Pri plnení svojich úloh, pri ktorých môže kedykoľvek prísť o život, potrebuje byť nad vecou a navyše nemôže ohroziť tých, na ktorých mu záleží. Ako postupne vychádza najavo, snaží sa Garrett ochrániť predovšetkým pred tým, aby upútala pozornosť jeho nadriadeného Jenkyna. Je to šéf špionáže na ministerstve vnútra, akejsi samostatnej sekcie, ktorý sa nechal opiť vlastnou mocou. Ethan vie, že zneužíva svoju informačnú sieť a zisťuje, že je namočený v strate dynamitu, ktorý by mohol byť zneužitý. V pozadí sú politické a Jenkynove osobné ciele. Ethan sa snaží získať dôkazy, hoci to znamená, že sa musí postaviť proti vlastnému mentorovi. Keďže vie, čo od Jenkyna čakať, neprekvapí ho, že má za pätami ďalšieho z jeho mužov, Gamblea. Jenkyn cielene manipuluje oboma, aby sa postavili proti sebe. Ale len Ethan sa takej manipulácii bráni.

Keď Garrett navrhne Ransomovi nezáväzný vzťah, jeho obranný múr sa rúca. Je jasné, že doktorka Jenkykovej pozornosti neušla. Potvrdí to večierok u ministra vnútra, kde sa Ethan pokúša získať písomný dôkaz u korupcii v najvyšších kruhoch. Ten zanesie šéfovi Scotland Yardu, ale veci nejdú tak, ako by si želal. Chápadlá spiknutia sú dlhé, a Ethan za svoju opovážlivosť platí. Na pokraji smrti myslí len na jedinú osobu, s ktorou sa chce stretnúť. Musí Garrett povedať, čo k nej cíti. Lenže Garrett nie je z tých, čo by takýto scenár prijali. Možno nepozná tie správne slová, aby vyjadrila, čo ju k Ethanovi viaže, rozhodne sa však nemieni len tak prizerať, ako tento muž, čo prevrátil všetky jej presvedčenia naruby, umiera. Jej odhodlanie síce nenarazí na porozumenie kolegu Havelocka, ale je tu ešte ktosi, kto nemieni Ethana nechať len tak odísť. Na scéne sú totiž Ravenelovi bratia. Hlavne West, ktorý napriek Ransomovmu odmietavému postoju nemá v úmysle tomu tvrdohlavcovi ustúpiť. Boj o Ethanov život sa presúva na Eversby Priory. Lenže ani tu nikto z tých, na kom Ransomovi záleží, nie je v bezpečí. Nakoniec mu ostane len jediná možnosť. Konfrontáciu s Jenkynom zvládne práve vďaka Garrett.

Vzťah medzi Garrett a Ethanom je dosť nekonvenčný. Ak si čitateľ odmyslí kulisy, ktoré majú príbeh zasadiť do regency rámca, mohol by ho nazvať „moderný“. Napriek tomu presne takýto vzťah tejto dvojici svedčí. Medzi nimi je od začiatku náboj, nič suchopárne. Napriek všetkému však veľmi citlivé a neobyčajné. Garrett možno príliš veci racionalizuje, je to však prejav jej vysporiadavania sa s tým, čo nezapadá do jej predstavy nezávislého života. Ku cti jej slúži, že si okúzlenie Ransomom vie priznať, a to nielen sama pred sebou. Boj o Ethanov život preverí nielen jej znalosti a schopnosti. Ukáže aj náramnú súdržnosť Ravenelovcov a pomôže Ransomovi vyrovnať sa so skutočnosťou, že je s touto rodinou spojený viac, než by chcel.

A West? West je jednoducho úžasne neprekonateľný . Jeho zástoj je osviežujúci a miestami preráža stánky tak, že si to čitateľ jednoducho musí užívať . Vyčistenie vzťahu medzi ním a Ethanom prináša práve Ransomovi možnosť nájsť pokoj v duši a zahojiť rany, ktoré si nesie od detstva – „Nemohl si pomoct, musel mít Westa rád, byl pekelně neuctivý, spokojený sám se sebou i se světem, a přesto si uchovával mírnou břitkost muže s nedostatkem iluzí. S tímhle člověkem si mohl rozumět a mluvit.“ (s. 292)  

V knihe je veľa milých či romantických motívov – ako napr. píšťalka, ktorú Ethan žene svojho srdca daruje, vzťah Garrett a doktora Havelocka, náznaky rodinnej atmosféry u Ravenelovcov či spriaznených St. Vincentovcov a Winterbornovcov. Zachraňovanie Ethanovho života je plné emócií a čas rekonvalescencie trochu spomaľuje dej, ale autorka ho potrebuje, aby utužila vzťah medzi Garrett a Ethanom. Zároveň ten čas využíva na napravenie vzťahu medzi Ravenelovcami a Ransomom, hoci na tom pokazení nenesú žiadnu zodpovednosť, ale ukazuje sa, že práve tá nepriama vetva (West a Devon) je podstatne z iného cesta. Navyše je to miesto, kde sa udeje čosi, čo vracia dej späť do Londýna, pretože tí, čo usilovali o Ethanov život, nemôžu nechať svoju prácu nedokončenú.

Medzi Ethanom a Garrett vládne láska v podstate od prvých momentov v knihe. Je to však iná romantika a tento koncept ma potešil. Samotná krimi zápletka je síce v pozadí, ale vytvára rámec na čosi iné. Nakoniec, je to romantická kniha a romantika v centre pozornosti sa v knihách tohto razenia očakáva. Mám pocit, akoby sa L. K. vo svojom písaní kamsi posunula a prešla zmenou. Akoby sa vrátila k starým dobrým častiam čakankovej série, pravda, v trochu dozretejšej verzii. Ak ďalšie jej knihy budú pokračovať v tomto duchu, už teraz sa na ne teším. Mimochodom, Westov očakávaný príbeh by mal byť vonku na konci februára nastávajúceho roka pod názvom Devil´s Daughter. Verím, že na preklad nebudem čakať dlho a že autorka len potvrdí stúpajúcu kvalitu Ravenelovskej série. Osobne by som vo vzťahu k Westovi ani nič iné neprijala. A... stále verím, že L. K. využije aj otvorený potenciál ďalších postáv – minimálne Cassandry (a núka sa aj kontroverzný Tom Severin).

-sa

 

& & & & &  & & & & &

Ďáblova dcera 

Ačkoliv se krásná mladá vdova Phoebe, lady Clareová, s Westem Ravenelem nikdy nesetkala, v jedné věci má jasno: je to zlomyslný ničema a tyran. V internátní škole udělal kdysi jejímu zesnulému manželovi ze života peklo a to mu Phoebe nikdy neodpustí. Když ji však osud zanese na svatbu v rodině, setká se s pohledným a nepředstavitelně okouzlujícím cizincem, který ji na první pohled uchvátí. A pak se jí představí… jako nikdo jiný než West Ravenel.
West je muž s pošpiněnou minulostí. Žádné omluvy, ani výmluvy. Nicméně od chvíle, kdy pozná Phoebe, zmocní se Westa nepřekonatelná touha… ani nemluvě o trpkém vědomí, že žena jako ona je pro něj naprosto nedosažitelná. West však nepočítá s tím, že Phoebe není žádná upjatá aristokratka. Je dcera tvrdohlavé čekanky, která kdysi dávno odmítla zůstat na ocet a místo toho uprchla, aby se vdala za Sebastiana, lorda St. Vincenta – nejďábelštějšího hříšného zhýralce v Anglii.
Zanedlouho už je Phoebe rozhodnutá svést muže, který v ní probudil oheň a ukázal jí nepředstavitelné rozkoše. Postačí ale jejich prudká vášeň k překonání překážek z minulosti? To ví jen ďábel… nebo spíš jeho dcera.
 (Baronet, 2019)

- v slovenčine Skrotený búrlivák (Ikar, 2019)

& &

Séria o Ravenelovcoch pokračuje Westovým príbehom vo chvíli, keď sa panstvo Eversby Priory plní svadobnými hosťami. Penelope si berie Gabriela St. Vincenta, takže sem cestuje aj Phoebe, jeho sestra, lady Clareová, vdova s dvoma malými synmi. Stretnutie s istým Westom Ravenelom očakáva s obavami a nielen preto, že jej práve skončilo obdobie smútku, a tak sa do spoločnosti dostáva po dlhšej absencii. To meno pozná z manželových listov ako záškodníka, ktorý mu znepríjemňoval chvíle na škole.

Aké je jej prekvapenie, keď sa na Eversby Priory stretáva s príťažlivým mužom, správcom panstva, ktorý trávi množstvo času vonku, pozná ľudí, čo tu pracujú, má prehľad o chode domácnosti a vie o moderných postupoch pri obrábaní pôdy. Navyše je v ňom čosi neodolateľné, čomu podliehajú aj jej synovia. Čas u lady a lorda Trenearovcov rýchlo ubieha, Phoebe sa oboznamuje s chodom panstva aj kvôli tomu, že sa sama musí vrátiť na panstvo Clare, aby sa ujala dedičstva, ktoré bude raz patriť jej synovi. West jej radí, že by mala byť otvorená modernizácii, ona však obhajuje postoj terajšieho správcu, manželovho bratranca. Novému pohľadu však nie je tak celkom neprístupná. Iskrenie medzi oboma si uvedomujú všetci naokolo, hoci to ani jeden z nich nechce priznať. Napriek všetkým predsudkom je čas strávený spolu v celku príjemný. West si uvedomuje, že Phoebe, hoci ho priťahuje, nie je žena preňho a Phoebe si až príliš uvedomuje, že doma ju čaká záväzok v podobe Edwarda Larsona.

Návrat na panstvo Clare v Essexe sa blíži a s ním aj rozlúčka. Napriek tomu ostáva sľub, ktorý West lady Clareovej dáva: že jej ponúka lano, ak bude potrebovať záchranu. Volanie o pomoc príde skoro po návrate. Phoebe aj bez hlbších znalostí pochopí, že na panstve čosi nie je v poriadku a nielen preto, že Henryho matka urobila z domu po synovej smrti mauzóleum, či preto, že jeho bratranec Edward odniesol všetky účtovné knihy a odmieta ich vrátiť. Keď sa jej svokra rozhodne odísť do Talianska a Larson odchádza s ňou, aby všetko vybavil, autorka tak vytvára priestor pre Westov príchod do Essexu. Okrem pomoci s účtovníctvom (čo vedie k odhaleniu defraudantského počínania Edwarda Larsona vo vzťahu k zvereneckému fondu) a očakávaného vzplanutia vášne medzi Phoebe a Westom ponúka čitateľovi takmer rodinné obrázky domáckeho života, ktoré narúšajú len Westove výčitky svedomia, keď si uvedomí, ako by všetko mohlo pokaziť, keby ho dohnali výčiny z minulosti. Nakoniec tým samotrýznacim myšlienkam podľahne a od Phoebe uniká. Do hry tak musí vstúpiť iný element, ktorý má o manželstve medzi Westom Ravenelom a Phoebe celkom jasnú predstavu, pričom sa do toho zapletie aj štipka napätia.

Tešila som sa, že budem mať príbeh o Westovi zhltnutý ako malinu. Čakala som muža s briskným humorom, sebairóniou a neodolateľným, takmer „mrazivým“, a predsa vo svojej podstate kdesi pod povrchom zraniteľným šarmom.

Čím to je, že vo chvíli, keď sa z takýchto vedľajších hrdinov stávajú hlavní, tú povestnú iskru kdesi stratia? West ňou možno stále disponoval. A to bohužiaľ vo chvíľach, keď nebola na dosah lady Phoebe. Píšem bohužiaľ, lebo takých miest, čo by som si užívala, je v knihe málo. Navyše mu v takých chvíľach výborne sekundovali iní muži – brat Devon, Ethan Ransom a dokonca Tom Severin. Svoj náboj majú aj stretnutia s Kingstonom, vojvodom St. Vincentom, Phoebiným otcom. Tie miesta sú naozaj tým, čím majú byť – suché, úprimné, priame, máličko povýšené, ale aj povzbudivé.  

Problémom samotným tejto knihy bola pre mňa jej hlavná hrdinka. Nech robila, čo robila, a autorka sa naozaj snažila, akokoľvek sympaticky ju vykreslila, pre mňa sa nestala najobľúbenejšou hrdinkou. Áno, bola skvelou matkou, dobrou manželkou, dokázala zhodnotiť novú situáciu, dať si poradiť, neutápala sa v minulosti, vedela nájsť novú radosť zo života a aj novú lásku, a predsa... Na mňa jej čaro nezaúčinkovalo na sto percent. West sa pri nej stával dokonalým manželom a prototypom otca... Možno to čitateľskému zážitku stačí... mne tu čosi chýbalo. Presne to iskrenie a napätie, ktoré v sebe mal, keď sedel v klube jej otca vedľa Toma Severina...

To všetko dokopy teda neradí tento príbeh v mojom súkromnom rebríčku v tejto sérii na jej začiatok a zrejme ani na popredné miesta – svoje zohráva aj sklamanie príliš vysokého očakávania. Neznamená to však, že u niekoho takéto vyznenie mohlo výrazne uspokojiť všetky chute, moje chuťové poháriky, bohužiaľ, nedostali to svoje. Napriek tomu je stále tento príbeh pekný a prečítať si, ako West a Phoebe dôjdu k svojmu šťastiu, za to stojí. Ich príbeh do série zapadá. Stále si myslím, že séria ako taká sa Kleypasovej vydarila.  

-sa  

& & & & & & & & & &

Hon na Cassandru

Železniční magnát Tom Severin je dost bohatý a mocný, aby si mohl splnit každé přání hned, jak ho napadne. Stačí říct a má všechno – nebo každého – co si zamane. Najít dokonalou ženu by mělo být jednoduché – a od chvíle, kdy poprvé uvidí lady Cassandru Ravenelovou, je rozhodnutý ji získat. Jenže krásná a bystrá Cassandra je stejně odhodlaná provdat ze z lásky – což je to jediné, co jí Tom nemůže dát.
Severin je nejpoutavější a nejpřitažlivější muž, s jakým se kdy Cassandra setkala, i když má srdce z kamene. Ona však nestojí o život v rychlém tempu světa nemilosrdného muže, který vždy hraje tak, aby zvítězil.
Když se objeví nový nepřítel, jemuž se téměř podaří zničit Cassandřinu pověst, Severin se chopí příležitosti, na kterou čekal. Jako vždy dosáhne svého – nebo snad ne? Jedné věci se Tom Severin musí od své novopečené nevěsty teprve přiučit: Nikdy nepodceňujte Ravenely.
 
(Baronet, 2020)

- v slovenčine Prenasledovaná kráska (Ikar, 2020) 

& &

Podobne ako West aj Tom Severin stretne svoj osud na Pandorinej svadbe. Od okamihu, keď uvidí Cassandru, vie, že je to žena, pre ktorú by urobil čokoľvek. Jeho impulzívna žiadosť o ruku sa však nestretne s pochopením u mužskej časti rodiny. Cassandra by sa nad ňou aj zamyslela, ale jej ideálom je klasická rodina a muž, ktorý by ju miloval, a to jej Tom nevie poskytnúť. Obaja si uvedomujú, že ich vzťah nie je reálny, napriek tomu im krátke stretnutie utkvie v pamäti natrvalo. Minimálne dve chvíle sa takto označiť dajú – pomoc, ktorú Cassandra ponúkne Tomovi pri oprave pokazeného parného kotla v kuchyni a tanec v prítmí v zimnej záhrade.

Tom Severin je chladný obchodník. Láska a city sú preňho balast. Stretnutie z Cassandrou ho tak trochu vyviedlo z konceptu, preto mu priateľ Rhys Winterborne odporúča vyliezť z labyrintu mozgu a poddať sa inštinktu. Toma v poslednom čase nič neuspokojuje. To, čo ľuďom ako on pomáha vystúpať na vrchol, im bráni sa z neho tešiť, keď ho dosiahnu. Tom v lásku neverí, možno preto, že ho ako dieťa opustil otec a on musel rýchlo dospieť, aby sa postaral o matku a sestry. Napriek tomu s nimi neudržiava blízky kontakt. Zdá sa, že ani mesačné svetlo, romantické chvíle a impulzívne mladé ženy nemajú na Toma vplyv. Je to pragmatik, ktorý potláča vlastné city, či skôr ich ignoruje, lebo ho zbytočne oberajú o energiu, a tou on nemôže plytvať.

Cassandra prežíva svoju druhú sezónu. Je presvedčená, že si tento raz musí nájsť manžela, lebo inak ju všetci budú považovať za starú dievku. Lenže aj túto sezónu sa stretáva s tými istými ľuďmi a všetci sú rovnakí ako vlani. Lady Berwicková preto stanovuje stratégiu, aby sa zoznámila s najobľúbenejšími starými mládencami. Bez Pandory je však pre Cassandru spoločenská sezóna celkom iná. A hoci svojej sestre praje šťastie, v jej vnútri ostáva akési prázdno. Snaží sa voči milým, prijateľným nápadníkom cítiť aspoň akú-takú náklonnosť, ale nedarí sa jej to. Stále myslí na vysokého, tmavovlasého Toma Severina, s ktorým tancovala v zimnej záhrade a ten zážitok ju uchvátil.

Tom sa začne zaujímať o Adeliu Howardovú, dcéru lorda Beaumonta, ktorý je švorc. Má titul, ale nie peniaze. Tom naopak, má peniaze a možno by prijal aj titul. Tomov záujem je pre nich vykúpením z finančnej tiesne, hoci je to spoločensky nerovný zväzok. Adelia k možnému manželstvu pristupuje pragmaticky, bez romantických nezmyslov, a to Tomovi vyhovuje. Hoci sa s ňou ukazuje v spoločnosti, nevie sa prinútiť požiadať ju o ruku. V pracovnom živote sa mu do cesty pripletie chlapec z ulice Bazzle. Okrem toho, že mu dá prácu vo svojej firme a neskôr vo svojom dome, absolvuje s ním aj nevyhnutnú hygienickú očistu u doktorky Garrett, kde sa po čase znova stretáva s Cassandrou. Cassandra sa aj neskôr v osude chlapca výrazne angažuje. Jej spievanie piesní so streštenými titulmi ako Čuník v domě, Můj pes myslí, že je kuře či Některé kachny nemají rády louže ma naozaj pobavilo. Je jasné, že Cassandra pragmatického Toma Severina uchvátila. Trochu nudné je, že Cassandra vlastne uchváti každého, kto ju zbadá. Ale... je to Kleypasovej kniha a tak svoju hrdinku vystavala...

Na jednom plese sa Cassandra zoznamuje s Rolandom, lordom Lambertom. Začne sa jej dvoriť. Tento muž je na prvý pohľad blízko toho, čo by si od muža mohla priať. Napriek všetkého ho nevie považovať za podmanivého. Taký je pre ňu len jeden muž. Lenže ten nie je k dispozícii. Našťastie veľmi rýchlo sa prejaví Lambertova bezohľadnosť a bezcharakternosť a Cassandra s ním viac nechce mať nič spoločné. Lambert a najmä jeho otec však odmietnutie nie sú ochotní prijať a vyrazia do protiútoku. V spoločenskej rubrike sa objaví článok o anonymného autora, ktorý očierňuje Cassandru ako povoľnú koketu a má slúžiť na výstrahu mladým dámam. Jej správanie je považované za poburujúce a je dôvodom na škandál, ktorý môže Cassandre zničiť povesť. Do riešenia situácie sa zapojí celá rodina. Vec je však vážna a lady Berwicková vie, že Cassandru môže zachrániť jedine manželstvo. Prvá ponuka príde rýchlo a z nečakanej strany. Cassandra si však lorda Lamberta nemieni vziať. Našťastie sa o situácii dozvie aj Tom Severin a koná okamžite. Odhalí pisateľa zlomyseľného paškvilu, no potreba vydaja ostáva.

Severin stále ostáva mužom bez schopnosti vytvárať si emocionálne putá a Cassandra stále túži po mužovi, ktorý by ju miloval. Tom tak bude musieť vytasiť všetky rozumné argumenty, ktoré by sa mali stať základom dobrého manželstva, v ktorom by bola Cassandra spokojná. Pre Devona a Westa, ktorí Toma Severina a jeho bezcitnosť poznajú už niekoľko rokov, to nie je od začiatku prijateľný kandidát na Cassandrinho manžela. Nikto si nemyslí, že by sa k sebe hodili – azda na ženské osadenstvo rodiny. Ale Cassandra má priestor rozhodnúť sa sama. Tomov mozog, ktorí všetci považujú za geniálny, mu nedovoľuje dívať sa na veci konvenčným spôsobom – teda ani na manželstvo. Je teda rozhodnutý ponúknuť Cassandre záväznú zmluvu, ktorá im v manželstve určí pravidlá i hranice.

Tom nie je zvyknutý púšťať niekoho do svojho súkromia a deliť sa o svoje tajomstvá. Chce to čas a Cassandra si uvedomuje, že bude potrebovať veľa trpezlivosti a optimizmu. Tom je muž vo svojej podstate uzavretý, ale pri Cassandre z neho vypadávajú čriepky jeho minulosti, ktoré ho formovali. Cassandra vnáša do jeho života čerstvý závan a je tým, čo otvára jeho povestnú trinástu komnatu. Tom a Cassandra sa ukážu ako dvojica, ktorá napriek viacerým protikladom do seba celkom zapadla. Ich slovné potýčky sú zábavné a milé. Upozorňujem na to, že Tom dáva celkom na frak hrdinom romantických románov a je to pohľad iný, pragmatický, očisťujúci romantický nános a „mužský“, ktorý má tendenciu azda aj pobaviť.

Viac ako na akcii je kniha postavená na rozhovoroch. Je to taká pozvoľná, pokojná romantika. Očakávala som, že ten v zásade pokojne plynúci príbeh autorka okorení aspoň štipkou napätia. Nakoniec, niektoré dejové linky si to priam pýtali – napr. správanie lorda Lamberta. Čakala som práve ohrozenie z jeho strany – keďže sa mu darí okrem iného kaziť Severinovi železničné plány. Nakoniec to ohrozenie prišlo celkom odinakiaľ a obrátilo sa proti niekomu celkom inému, než som čakala. Vzhľadom na to, že autorka má na uzavretie v tomto bode už len dve kapitoly, ide o celkom krátku epizódu, ktorú vyrieši pomerne rýchlo a ide skôr o to, aby dopovedala čosi celkom iné – vo vzťahu k tomu, čo sa zrodilo medzi Tomom a Cassandrou, však podstatné, na čo čitateľ čaká. Lebo ostáva ešte pomenovať skutočné city a tu sa na to vytvára priestor. Napriek tomu som sa cítila trochu ochudobnená o efektný vklad Ethana Ransoma, ktorý autorka odbila len niekoľkými postrannými komentármi v rámci rozhovorov medzi mužskými hrdinami príbehu.

V zásade zakončujúca časť série je uspokojivá, hoci by sa jej predsa len dali vytknúť viaceré drobnosti, dávam plné hodnotenie. No mojou top jednotkou v tejto sérii ostáva príbeh Garrett a Ethana, hneď za ním je Pandora a Gabriel. V júli 2021 autorka pripravuje voľné pokračovanie série pod názvom Devil In Disguise.

-sa

 

& & & & & & & & & &

d71b907-00521958-23.jpgĎábel v přestrojení

„Ďábel nikdy lidi nezastrašuje, aby dělali špatné věci. Uvádí je v pokušení.“

Lady Merritt Sterlingová, tvrdohlavá kráska, která řídí dopravní společnost, dobře ví, že londýnská společnost umírá touhou přistihnout ji při skandálu. Zatím byla příliš chytrá, než aby jí vyhověla. Jenže pak pozná Keira MacRaea, drsného a ošlehaného skotského výrobce whisky, a všechny její praktické plány se rozplynou jako dým. Nemohli by být odlišnější, než jsou, ale vznikne mezi nimi mocná, syrová a nepřekonatelná přitažlivost.

Od chvíle, kdy Keir MacRae přijede do Londýna, má jen dva cíle. Za prvé: nezamilovat se do oslnivé lady Merritt Sterlingové. Za druhé: nenechat se zabít.

Zatím se mu ani jedno z toho moc nedaří.

Keir neví, proč ho chce někdo usmrtit, dokud osud neodhalí tajemství jeho záhadné minulosti. Jeho svět se otočí vzhůru nohama a jediný, komu věří, je Merritt.

Jejich vášeň vzplane s prudkostí, jakou Merritt ještě nikdy nepoznala, a přiměje ji toužit po tom jediném, co od Keira MacRaea nemůže získat: věčnost. Nebezpečí se blíží a Merritt udělá vše, co je třeba, aby zachránila muže, kterého miluje… i když ví, že je to možná ďábel v přestrojení. (Baronet, 2022)

 

- v slovenčine Diabol v prestrojení (Ikar, 2022)

& & &

Posledné diely série o Ravenelovcoch si držali vysokú latku, takže novej časti som sa celkom potešila, hoci osobne nemám rada nekončiace série. Príbeh Merritt Sterlingovej a Keira MacRae ma podľa anotácie zaujal. Začína sa sľubne. Stretnutie majiteľky prepravnej spoločnosti s urasteným Škótom vlastniacim pálenicu whiskey je predzvesťou zaujímavého iskrenia. Bohužiaľ, toto iskrenie s pribúdaním nasledujúcich strán skĺza k čistému chtíču.

Lady Merritt sa pokúša vyriešiť problémy s prepravou Keirovho nákladu. Práve táto skutočnosť ich zvedie dokopy. Od prvej chvíle obaja vedia, že ich to k sebe ťahá. Merritt má jasno, chce od Keira jednu noc, na ktorú budú spomínať. Keir si síce uvedomuje nerovnosť ich spoločenského postavenia, ale žene, ktorá sa mu okamžite usadí v srdci, nevie odolať. Aby sa mal na čom rozvinúť dej – pretože vzťah medzi Merritt a Keirom neprechádza žiadnym vývinom a je jasný celkom od začiatku – autorka doň zapája prekvapivé útoky na MacRaeovu osobu (napadnutie v tmavej uličke, požiar v sklade). Otvára tak otázku, kto a prečo si ho zvolil za terč. Okrem toho sa autorka rozhodla do deja zapojiť jednak postavy z predchádzajúcich častí o Raveneloch (Ethan Ransom vyšetruje MacRaeho napadnutia, doktorka Garrett ho dáva dokopy, pretože sa Keir pri útokoch zraní), a jednak postavy z čakankovej série – najmä lorda Kingstona. Od prvej chvíle je čitateľovi jasná najmä prepojenosť medzi Kingstonom a MacRaem, ale autorka necháva svoje postavy ešte chvíľu tápať, kým toto prepojenie explicitne vysvetlí, čím navodí akýsi konflikt medzi oboma mužmi, pretože Keirovi chvíľu trvá, kým príjme prekvapivú skutočnosť (že je s vojvodom spojený).

Keďže si autorka vyčerpala priestor (resp. sa ho vzdala) na pozvoľné zbližovanie Keira a Merritt, nechá po požiari v skladoch MacRaea snažiaceho sa pred plameňmi zachrániť (vyskakuje z okna bytu, ktorý obýval počas pobytu v Londýne) dôsledkom zranenia, ktoré utŕži po páde z výšky. Postihne ho amnézia, takže si na ženu svojho srdca vôbec nepamätá a nepamätá si ani to, čo sa medzi nimi doteraz odohralo. V tomto stave sa Keir na Kingstonov príkaz presúva na vojvodovo sídlo pri mori, kde sa má zotaviť. Merritt však nie je schopná ho opustiť a tak vyhlási, že je jeho snúbenica, čo jej má zabezpečiť dôvod nato, aby bola MacRaemu po boku. Čitateľovi je jasné, že Keirova amnézia má zachrániť skutočnosť, že zbližovanie medzi ním a Merritt autorka preskočila už v úvode knihy, takže sa k nemu vracia práve na Kingstonovom panstve.

Odhalenie dôvodov, prečo sa Keir stal terčom útokov snažiacich sa ho zbaviť života nie je prekvapivé. Čitateľ rezignuje aj na to, že opätovné zbližovanie medzi Keirom a Merritt znova stojí len na sexualite a popri nej sa stráca všetko ostatné. Navyše, postoj Kingstona k vzťahu medzi krstnou dcérou a Keirom je značne liberálny (nehovoriac o liberalite Merrittiných rodičov, ktorí sa zrazu objavia v dome). Keir bojuje akýsi vnútorný boj. Vie, že je napriek svojmu odhalenému pôvodu iný ako ľudia, čo ho obklopujú a túži sa vrátiť domov na Isley. Pre Kingstona to nie je jasná záležitosť, pretože ten, kto usiloval o jeho život, zjavne ešte neskončil. Napriek tomu Keir odchádza. Pri poslednom útoku mu sekunduje Merritt, ktorá ho na ostrove nedokáže nechať samého a vydá sa za ním.

Tento príbeh stojí na vedľajších postavách, čo sa prejaví najmä po odchode do Sussexu, kde hlavných hrdinov obklopia postavy z Čakaniek. Vzťah medzi Merritt a Keirom sa rozvíja hlavne v posteli (Keirovo tokanie mimo nej mi prišlo veľmi preexponované). V priebehu rozhovorov, ktoré sa odvíjajú medzi oboma hlavnými hrdinami, čitateľovi občas v oku uviaznu podivnosti, za všetky napr. Merrittino zdôverenie sa so skutočnosťou, že je neplodná (kvôli chorobe, ktorú diagnostikoval lekár – mne osobne blikla otázka, či je vôbec možné, aby žene v tom čase lekár diagnostikoval maternicový myóm) – Keirova odpoveď je okamžitá v zmysle, že si predsa môžu dieťa adoptovať, lebo aj on je vlastne osvojený.  

Kdesi uprostred toho mišmašu sa vytráca aj dobrodružnosť a napínavosť, ktorú čitateľ vďaka anotácii očakáva. Nehovoriac o nejakej originalite, ktorá bola prítomná v predchádzajúcich častiach série. O napínavý moment autorka čitateľa ochudobňuje tým, že akúkoľvek akciu degraduje na vedľajšiu okolnosť (čitateľ sa o celom zástoji objednávateľa Keirovej smrti dozvedá len sprostredkovane, ako dôvetok, stráca sa tak aj efektnosť Ransomovej postavy, ktorú používa len ako komparz). Nehovorím, že kniha nemá vo vzťahu medzi Merritt a Keirom niekoľko svetlých a príjemných momentov, no valcuje ich priemernosť, predvídateľnosť, klišéovitosť a miestami aj afektovanosť. Ich dialógy napĺňa množstvo teatrálnych slov, papierovosť a strojenosť. Autorka sa venuje aj zbytočným detailom, ktoré navodzujú dojem, že vlastne stretnutia oboch hlavných hrdinov nemá okrem opisu posteľných scén čím naplniť (napr. popis postupu výroby whiskey či fungovania paliarne, detailné zdôraznenie skutočnosti, že keď Merritt nalieva Kerovi do pohára whiskey, naleje ho „asi tridsať gramov“ – mimochodom práve tento detail mi prišiel riadne absurdný).   

Príbeh tak viac stavia na nostalgii vyvolanej návratom postáv z čakankovej série (v prvom rade Kingston, ktorému neskôr sekunduje Westcliff). A treba objektívne priznať, že v knihe medzi postavami preráža zo stránok nad všetkými okolo práve Sebastian, lord Kingston. Akonáhle sa objaví na scéne, kradne si celú pozornosť a napriek všetkej autorkinej snahe popri ňom Keir pôsobí ako jeho slabá napodobenina. Kingston oproti nemu proste a jasne „připomínal zkušeného lva, na kterého útočí drzé lvíče“. Pre mňa je táto kniha sklamaním. Je to kniha v tejto sérii len do počtu, pre mňa bez pridanej hodnoty a príjemného zážitku, ktorý by po jej prečítaní vo mne ostal. Všetko príjemné totiž môžem spájať len s postavami z čakaniek. Doteraz neviem pochopiť, prečo táto kniha nie je sequelom čakankovej série a čo vlastne robí v portfóliu Ravenelovcov. Obávam sa, že v tejto časti autorka opomenula aj zábavnosť a to správne napätie, tenziu medzi hlavnou dvojicou, ale aj pridanie toho správneho ozvláštnenia v podobe tajomstva, teda všetky aspekty, ktoré dokázala vyčariť v predchádzajúcich častiach. Moje hodnotenie tak odráža značné sklamanie. Za mňa teda veľmi slabé heartheartheart, pričom musím dodať, že toto hodnotenie potiahla vyššie najmä prítomnosť postáv z Čakaniek. 

-sa

 

 

& & & & & & & & & &

 

 

 

 

>strana 1,2

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.