Choď na obsah Choď na menu
 


Lisa Kleypas-3.strana

>strana 1,2

 

The Ravenels Lisa Kleypas

chladnokrevny-nicema.jpg svatba-s-winterbornem.jpg dabel-na-jare-12676.jpg

bezohladny-darebak.jpg nemilosrdny-magnat.jpg neodolately-pokusitel.jpg

& & & & & & & & & & & & & & & & & & & & & &  

 

Chladnokrevný ničema

Devon Ravenel má povesť nemravníka, ktorého čaru jednoducho nemožno odolať. Nečakane sa stáva dedičom panstva a titulu. Prestížne postavenie v spoločnosti však ide ruka v ruke s nechcenými povinnosťami. Devon sa tak nevyhne zodpovednosti ani viacerým nepríjemným prekvapeniam. Jeho panstvo sa topí v dlhoch a sídlo obývajú tri sestry zosnulého grófa, mladé dámy bez príjmu a vena. Spoločnosť im robí Kathleen, lady Trenearová, krásna mladá vdova. Jej bystrý úsudok a odhodlanie narazia na Devonovu nebezpečnú povahu. Kathleen vie, že zhýralcovi nemôže veriť, no ich vzájomná príťažlivosť sa nedá poprieť. Devon sa zaprisahá, že urobí všetko pre to, aby mu patrila. Kathleen sa márne bráni jeho prefíkanému zvádzaniu. Dokáže si ho udržať od tela a odolá bezočivému darebákovi? (Baronet, 2017)

- v slovenčine Bezohľadný darebák (Ikar, 2017)

 

Svatba s Winterbornem

Zuřivá ctižádost přinesla neurozenému Rhysu Winterborneovi obrovské bohatství a úspěch. V podnikání i v soukromí dosáhne Rhys vždycky, čeho chce. A od chvíle, kdy potká plachou šlechtičnu lady Helen Ravenelovou, je odhodlán ji získat. Jestli ji musí připravit o počestnost, aby se za něj musela provdat, tím líp…

Helen až dosud nepřišla do styku s pozlátkovým, cynickým světem londýnské společnosti. Přesto však Rhysovo cílevědomé svádění probudí intenzivní oboustrannou vášeň. Helenino jemné vychování právě nepodporuje zarputilou jistotu, že svého nezdárného manžela dokáže zkrotit jedině ona. Rhysovi nepřátelé se proti nim spiknou, a tak mu Helen musí svěřit své nejtemnější tajemství. Riziko je nepředstavitelné… odměnou by byl život v nepřekonatelné blaženosti. A všechno to začíná… svatbou s panem Winterbornem. (Baronet, 2017)

- v slovenčine Nemilosrdný magnát (Ikar, 2017)

 

Ďábel na jaře

Většina debutantek sní o tom, že si najde manžela. Lady Pandora Ravenelová má jiné plány. Ctižádostivá mladá kráska by mnohem raději zůstala doma a věnovala se podnikání se svou novou deskovou hrou, než aby se zúčastnila londýnské společenské sezóny. Jenže jednou v noci na plese společenské smetánky padne do pasti skandálu s hříšně hezkým cizincem.

Cynický prostopášník…

Poté, co se léta s lehkostí vyhýbal nástrahám manželství, se Gabriel, lord St. Vincent, konečně nechal nachytat – mladou rebelkou, která se k němu ani za mák nehodí. Po pravdě řečeno, nechce s ním nic mít. Jenže pro Gabriela je temperamentní Pandora naprosto neodolatelná. Udělá všechno, co je v jeho silách, aby ji získal, i když se z jejich manželství z rozumu vyklube smlouva s ďáblem.

Nebezpečné spiknutí…

Poté, co podlehne Gabrielovu obratnému a smyslnému přesvědčování, Pandora slíbí, že se stane jeho nevěstou. Zanedlouho však zjistí, že její podnikání ji shodou náhod zapletlo do nebezpečného spiknutí – a jen manžel ji může uchovat v bezpečí. Zatímco ji Gabriel ochraňuje před neznámými protivníky, zjišťují, že smlouva s ďáblem se může vlastně ukázat jako dar z nebes… (Baronet, 2017)

- v slovenčine Neodolateľný pokušiteľ (Ikar, 2017)

 

l312214.jpgSetkání s cizincem

Doktorka Garrett Gibsonová předběhla svou dobu a stala se jedinou lékařkou v Anglii v poslední čtvrtině devatenáctého století. Je smělá a nezávislá jako muž – proč by si neměla užívat i stejných radostí? Přesto ji milostný poměr nikdy nelákal, až do nynějška. Ethan Ransom, bývalý detektiv Scotland Yardu, je stejně udatný jako tajnůstkářský; povídá se o něm, že je nájemný zabiják, ale komu ve skutečnosti slouží, je záhadou. Na jedinou krásnou noc podlehnou silné vzájemné přitažlivosti, aby se z nich ráno opět stali cizinci.

Ethan se nezajímá o vznešenou společnost, ale krásná a smělá Garrett ho uchvacuje. Navzdory slibu, že se budou po prchavé společné noci jeden druhému vyhýbat, se záhy stanou účastníky nebezpečného dobrodružství. Když se Ethanova mise pokazí, musí Garrett vynaložit veškeré své schopnosti i kuráž na jeho záchranu. V boji proti hrozbě velezrádného vládního spiknutí je Ethan ochoten riskovat pro lásku nejzajímavější ženy, jakou kdy poznal, všechno a cokoli. (Baronet, 2018)

 

 & & & & & & & & & & & & & & & & & & & & & &

 

Chladnokrevný ničema

  V tejto knihe autorka predstavuje rodinu, ktorá je centrom novej série. Doteraz vyšli tri knihy a začiatkom nastávajúceho roka sa chystá vydanie štvrtej – dôvod je jasný – rozrastajúci sa počet členov rodiny a zjavný ohlas spisovateľkiných fanúšikov.

  Z môjho uhla pohľadu v tejto knihe v podstate nenájdete nič, čo by ste nenašli v iných podobných romancách. Ja osobne som ani k jednému z hlavných hrdinov nevzplanula výraznými sympatiami, a keby som si mala vybrať, Devon by z toho vyšiel lepšie. Nie, Kathleen mi veru do nôty nesadla. Neviem, čo vlastne na nej Devon videl. Je afektovaná, detinská a otravná. Navyše sa riadi mottom v zmysle, ak kôň ťahá za uzdu, povoľ ju, ale len o dva-tri centimetre. Obaja hlavní hrdinovia sú celkom nevýrazní. Keby sa okolo nich nedialo toľko vecí a keby autorka tak urputne neakcentovala ich boj o to, kto bude mať posledné slovo, zrejme by mi splynuli v nevýraznej šedi. To, čo totiž drží príbeh nad vodou, sú postavy okolo.

  Bez obalu priznávam, že som pri úvodných kapitolách po strete s hlavnými hrdinami bojovala s nutkaním knihu odložiť. Tento pocit sa ma držal zhruba do piatej kapitoly. Dôvod, prečo som príbeh nakoniec dočítala, sa skrýva v tom, čo som už naznačila, i v tom, čo zaznie z nasledujúcich riadkov.

  Devon Ravenel skutočne, ako napovedá anotácia, zdedí panstvo po zomrelom bratrancovi. A s ním kopec problémov. Okrem rozpadajúceho sa domu aj kopec dlhov a jeden bonus navyše – vdovu po Theovi a jeho tri sestry. Bez prostriedkov a bez vyhliadok na dobrý vydaj. Na panstvo v Hampshire prichádza s jediným cieľom. Všetkého sa zbaviť. Vdovu a Theove sestry vyhostiť a dom s pozemkami predať. Stretnutie s lady Trenearovou však jeho úmysly otočí celkom naopak. Jej motívy na vydaj za Devonovho bratranca nie sú celkom jasné. A jej osobnosť sa pre mňa javila celkom nevýrazne. Jediné, čo som si zapamätala, bola jej otravná povaha, akýsi pocit zodpovednosti za manželovu smrť, a v konečnom dôsledku občas neprístojné správanie a neadekvátne reakcie.

  Nie je prekvapujúce, že Kathleen bojuje, aby zabezpečila sebe a ženskému osadenstvu, s ktorým sa cíti spriaznená, aspoň akú-takú budúcnosť. A je sympatické, že je odhodlaná postaviť sa aj arogantnému Devonovi. Spôsob, ako to však robí, na mňa výrazne nezapôsobil. Čitateľ očakáva, že jej drzosť Devona popudí. A má za následok, že sa rozhodne výzve, ktorú mu lady Trenearová vyhodila na oči, čeliť. Pravda, o správe takého panstva nič nevie. Doteraz viedol život, ktorý nevyžadoval žiadnu zodpovednosť. Je otázke, ako dlho mu jeho odhodlanie pri všetkých problémoch, ktoré sa naňho sypú, vydrží. Našťastie sa do veci zahryzne a nevzdáva to. Jedným z predpokladaných dôvodov je aj to, že sa mu Kathleen páči a rád by na ňu urobil dojem a pravda... nebol by proti, keby sa mu podarilo ju zviesť.

  Hoci jeho brat Weston najskôr nie je na jeho strane, postupne svoj postoj mení. A nielen preto, že ho pohltí odvšadiaľ vyskakujúca prirodzenosť jeho novo nadobudnutých sesterníc. Tu musím povedať, že práve ony sa často starajú o zábavu. West totiž nájde v hľadaní spôsobu, ako zachrániť panstvo a haldu zamestnancov a nájomcov, nový zmysel svojho bytia. Pravda, nič nepôjde bez peňazí a tých Devon nemá nazvyš. Hľadanie vhodných investorov a investície nie je bez obetí. Práve tomu Kathleen nechce rozumieť a vydupáva si čosi, čo Devona často ženie k hnevu. Lady Trenearová si v tej svojej snahe, ktorá má byť sympatická, nevidí ďalej od nosa a obviňuje nového majiteľa z hriechov a problémov, ktoré nemá na svedomí, ale naopak, snaží sa ich vyriešiť.

  Devon má pri hľadaní finančného zabezpečenia dve možnosti – buď predávať alebo nájsť niekoho, kto mu peniaze poskytne. Jedno prijateľné riešenie by dokázalo vyriešiť dva problémy naraz – vydaj staršej zo sesterníc Helen za Rhysa Winterborna by zároveň vytvoril rodinné spojenie, v ktorom by rodina pocítila aj príliv financií. Winterborn je majiteľ veľkého obchodného domu, ktorý si vydobyl svoje postavenie vlastným úsilím, čo sa zrkadlí v jeho takmer bezcitnej ctižiadosti. Jediné však pred ním ostáva zatvorené – dvere salónov členov vysokej spoločnosti. Dôvodom je jeho neurodzený pôvod. Jeho problém by vyriešil sobáš so ženou s modrou krvou. A čo je ľahšie, ako využiť situáciu ženy, ktorá síce má pôvod, ale je pre vyššiu spoločnosť neprijateľná kvôli svojej chudobe? Keď sa Devon rozhodne využiť túto skutočnosť, netuší, že narazí na Kathleeninu nevôľu. Veci pohne dopredu nešťastná náhoda, keď sa po vykoľajení vlaku na panstve v Hampshire ocitnú dvaja zranení muži. Devon je po tom, čo riskoval život, aby zachránil nielen priateľa, ale aj sebe spoločensky nerovných ľudí, pre všetkých hrdinom. Helen je jediná, kto dokáže čeliť Rhysovmu naturelu a Kathleen si uvedomí, že jej Devon nie je ľahostajný a je jasné, že brániť sa pomeru s príťažlivým mužom už nebude dlho.

  Vzťah, v ktorom nikto neočakáva žiadne záväzky, akosi neuspokojuje ani jedného. A nerieši všetky konflikty. Odchod do Londýna je prirodzeným vyústením Devonovho snaženia. Nové podnety a zážitky nenechávajú chladné najmä dievčatá. Otvorená možnosť pre Winterborna dvoriť lady Helen smeruje k zásnubám, ktoré však nemajú dlhé trvanie. Autorka si kdesi tu neodpustila nejedno klišé. Vyriešenie vzťahových konfliktov medzi Devonom a Kathleen tak žiada viac času, než je nevyhnutné. Intermezzo s klasickým stereotypom chlapa, ktorý sa zľakol zodpovednosti v podobe manželstva a dieťaťa, u mňa osobne k pozitívnejšiemu vnímaniu samotného príbehu odohrávajúceho sa medzi Devonom a lady Trenearovou neprispelo.

  Dvojčatá Pandora a Cassandra sú príliš divoké, bez spôsobov, veľmi živelné, možno živelnejšie, než by mohli byť, ale napodiv tá živelnosť nie je odpudivá. A je celkom zábavná. V ktoromsi ohlase som čítala poznámku – chvalabohu za Helen v tomto príbehu. S tým sa musím iba stotožniť a rovnako napísať – chvalabohu za Helen, ktorá to celé vyvažuje. A náznak rozvíjajúceho sa vzťahu s Winterbornom na škodu tohto príbehu nad tým Devonovým a Kathleeniným víťazí. Vnímavý čitateľ tuší, že to, čo Helen a Rhysa rozdeľuje aj spája zároveň, je akési skrývané tajomstvo. Dokonca mi sympatickejšie vyznieva aj postava Westa, ktorý v úvodnom diele prejde svojou vnútornou katarziou a nájde zmysel života v starostlivosti o panstvo na vidieku (myslím, že by si zaslúžil vlastný príbeh, ale pokiaľ viem, autorka ho do série zatiaľ nezaradila).

  Celé to vyznieva naozaj ako úvod k sérii, k častiam, ktoré azda vypália lepšie. Aj postavy, ktoré by mali prevziať štafetu hlavných protagonistov, majú už v tomto príbehu lepší potenciál získať si moje oveľa vyššie sympatie. Prvú časť série si treba prečítať. Dokonca si myslím, že si v nej mnohí určite nájdu dôvody na nadšenie a navyše, isté momenty predznamenávajúce smerovanie ďalších osudov rodiny Ravenelovcov by možno bez tejto časti nemuseli dávať zmysel. Ako výrazné pozitívum hodnotím korešpondenciu medzi Kathleen a Devonom a aj Westom. Je to vec, ktorá Kathleeninmu charakteru pridala body, lebo táto listová konverzácia je trefná, ironická a mimoriadne zábavná, hoci jej nie je veľa.

  V autorkinom štýle v tejto knihe je napriek tomu čosi, čo mi spôsobovalo menší problém. Čosi ide hladko, takmer plynulo a potom zrazu, akoby ste prepli vypínač. Náhly výbuch emócie, prudká zmena správania, afekt, ktorý sa do toho plynulého pocitu zrazu nehodí. Pôsobí to ako vykoľajenie vlaku, vytrhnutie z konceptu, zdvihnutie obočia nad takým kotrmelcom a potom znova chvíľu trvá, kým sa vráti ten uspokojivý pocit z dobrého alebo aspoň príjemného čítania. Kým... sa to nezopakuje znova. A to sú dôvody, pre ktoré nemôžem dať vyššie hodnotenie ako úvodných a pol. K L. Kleypasovej som sa vrátila po dlhom čase a zdá sa, že táto séria má ako celok dobrý potenciál. Po druhej knihe zo série určite siahnem. Príbeh Rhysa a Helen ma zaujíma.

-sa 

 

& & & & &  

 

Svatba s Winterbornem 

 

  Tento príbeh začína tam, kde prvý skončil. Keď dôjde k zrušeniu zasnúbenia plachej lady Helen Ravenelovej a tvrdého obchodníka Rhysa Winterborna, sama Helen si uvedomí, že to rozhodnutie bolo skôr zbrklé než racionálne. Jej sa veľký, mocný a značne príťažlivý majiteľ najväčšieho londýnskeho obchodného domu páči. Za to, že sa zľakla jeho dychtivosti, by nemal utrpieť ich vzťah, a tak sa Helen podujme túto chybu napraviť tým, že sa sama vydá za pánom Winterbornom a pokúsi sa ho primäť k tomu, aby sa zasnúbenie obnovilo. Už samo toto rozhodnutie predstavuje v prípade inak plachej Helen čosi ohromujúco dobrodružné a je prejavom toho, že konečne vystúpila zo svojho tieňa. 

  Rhys na jemnosť lady Helen nevie zabudnúť od chvíle, keď sa oňho starala počas jeho zranenia na vidieku. Preto nie je prekvapujúce, že jej nečakanú a nevhodnú návštevu neodmietne. Pristúpi na Heleninu odvážnu požiadavku, ale pod podmienkou, že si jej záväzok voči nemu poistí. Od tejto chvíle sa ich vzťah vyvíja jasným smerom. Mimochodom, kapitola, v ktorej Rhys starostlivo a trpezlivo vysvetľuje, čo sa medzi mužom a ženou deje počas intímneho spojenia, atakovala moju hranicu znesiteľnosti. Ako nakoniec takmer všetky eroticky nabité scény. Nie žeby som sa takým scénam v knihách vyhýbala, alebo by som nad nimi prudérne dvíhala obočie, len si myslím, že autorka zbytočnými detailmi a opismi vypĺňala strany knihy. Jednoducho mi to prišlo predimenzované. Pokojne by som sa uspokojila s menej explicitným opisom, ktorý by tým nestratil nič na svojej podstate.

  Nasledujúce dohadovanie o svadbe slúži len na to, aby sa obaja rozdelili a autorka získala priestor na množstvo epizód, ktoré vyplnia čas do momentu, keď obaja konečne uviaznu v oficiálnom manželskom zväzku. Helen vpláva pod náruč rodiny a odíde späť na vidiek, aby sa na ten čas pripravila. Autorka nezabúda na nikoho. Ani na Westa a dvojičky, ktoré svojou prítomnosťou knihu príjemne oživujú.

  Winterborn sa medzitým chystá investovať, ale keďže si svoje budúce investície dopredu poriadne preveruje, nie je mu po vôli, že okolo výstavby nájomných bytov, do ktorej by mal zainvestovať, je toľko tajností. Počas toho, kým sa jeho cesty opäť pretnú s cestami lady Helen, sa čitateľ dozvie všetko o fungovaní jeho sveta a impéria, sčasti nahliadne aj do jeho detstva a minulosti. Kdesi tu sa vykresľuje postava s pevnými zásadami a tvrdými pravidlami, ktorá z Winterborna vďaka húževnatosti urobila najbohatšieho muža v Londýne s mocou a stykmi. No vzhľadom na nízky, waleský pôvod s nedostatočným postavením. Jeho ciele dostať sa medzi smotánku, nie sú nepochopiteľné, a nakoniec nie sú ani čímsi, za čím by Winterborn išiel aj cez mŕtvoly. Všetky obrázky z Winterbornovho sveta ukazujú, že je to zároveň spravodlivý a pokrokový zamestnávateľ. Miestami takmer dobročinný. Ako človek nezaťažený predsudkami napríklad zamestná ženu-doktorku. Garrett Gibsonová je dostatočne uvedomelá a sebavedomá a k Winterbornovi sa dostane potom, čo mu po istom incidente, nehode, ošetrí vykĺbené rameno. Mimochodom, je to hlavná hrdinka štvrtého pokračovania série (Hello Stranger vyšlo na konci februára 2018). Ja len dúfam, že z nej autorka neurobila feministickú aktivistku.

  Helenine dni plynúce v triedení vecí, ktoré si po svadbe s Rhysom mieni vziať do nového domu, narušia dve udalosti, ktoré majú za úlohu konečne posunúť dej a pozdvihnúť v knihe aké-také napätie. Jednou z nich je smrť otca lady Kathleen Ravenelovej a druhou je nájdenie nedokončeného listu Heleninej matky, ktorý adresovala svojmu milencovi. To je moment, ktorý naruší doterajšiu idylu, pretože potvrdí to, čo Helen doteraz iba tušila (vďaka tomu, ako sa k nej rodičia správali). Že je nemanželským dieťaťom. Devon požiada Rhysa, aby sa dostavil na vidiek, a tak čas, ktorý tu trávi, je hľadaním spôsobov, ako stráviť čo najviac času s Helen (v posteli).

  Odchod Kathleen a Devona má za následok, že sa Helen s dvojčatami vracajú do Londýna pod patronátom Kathleeninej náhradnej matky lady Berwickovej. Jej prítomnosť v domácnosti má dva dôsledky. Jedným je neustále napätie medzi jej snahou napraviť zdivočelé správanie dvojčiat Pandory a Cassandry a ich odporom, a druhým jej prekvapivé rodinné spojenie s mužom, ktorého Helen nikdy netúžila poznať. Svojím biologickým otcom. Nie prekvapivo je to človek, ktorý je tŕňom v oku húževnatému Winterbornovi a nielen preto, že je to morálne skazený človek bytostne neznášajúci všetkým obyvateľov Walesu. Toto zistenie vedie k jej presvedčeniu, že všetko krásne, čo si v spojení s Rhysom Winterbornom vysnívala, sa rúca a vie, že musí byť voči Rhysovi čestná. Jej pôvod by mohol zničiť všetky Winterbornove snaženia. A hoci hľadá odvahu povedať mu pravdu, akosi sa k tomu nevie odhodlať. Toto odhodlanie zlomí snaha Albiona Vancea dcéru zneužiť proti Winterbornovi a vytĺcť z ich spojenia kapitál. Keď sa Helen navyše dozvie, že má sestru, ktorú jej bezcitný otec kamsi odložil, nedokáže sa ubrániť citom, ktoré strhnú jej nasledujúce konanie.

  To s tým spiknutím je prehnané. Žiadne zákulisné boje o Winterbornov majetok nečakajte. A nie je za tým ani nijaký výrazný Rhysov nepriateľ dychtiaci po jeho hlave. Všetko sa nakoniec spája práve s Heleniným zistením. Rozhodnutá postarať sa o sirotu, ktorá rovnako ako ona nepoznala rodičovskú lásku, sa bezhlavo pustí do jej záchrany bez ohľadu na následky, ktoré to so sebou prinesie. So značnou podporou dvojčiat, ale nakoniec aj doktorky Gibsonovej, sa podujme na útek netušiac, že to nie je už len Vance, kto jej takéto konanie nemôže dovoliť.

  Dojímavé úsilie lady Helen zachrániť sirotu zo spárov nemilej budúcnosti napĺňa poslednú časť knihy. Mne osobne to prišlo, „aby sa nepovedalo“, pretože až do poslednej tretiny knihy sa vlastne nič nedeje. Hoci to vyzerá starostlivo a ľudomilne, aj mne ostala v hlave rezonovať otázka lady Berwickovej – prečo sa nepostará o všetky otcove nemanželské deti. Na jednej strane to chápem ako paralelu ku Kathleeninej snahe vyrovnať sa s minulosťou, ale... Samozrejme, táto epizóda poslúžila ako zdroj konfliktu, ktorý autorka potrebovala, a navyše ukázala, že existuje aj čosi iné, čo Rhysa a Helen spája.

  Mňa osobne postavy Rhysa, ale aj milej Helen, v ktorej tichosti sa skrývalo čosi oveľa viac, v prvej časti série zaujali. Najmä Rhys. Predstavoval na prvý pohľad ten typ hrdinu, ku ktorému nie je zložité zahorieť okamžitými sympatiami. Preto som sa na tento príbeh náramne tešila. Najmä na tú akúsi „divokosť“ a tvrdosť jeho povahy, s ktorou sa bude musieť krehká Helen vysporiadať. Nakoniec na to ani jeden z nich nemusel vynaložiť prílišnú námahu. No... onej divokosti a tvrdosti som sa síce dočkala, ale v celkom inom rúchu... To čosi, čo prebleskuje pomedzi všetko ostatné, by v istom zmysle mohlo naznačovať presne tie povahové črty, ktoré som od Rhysa Winterborna očakávala, ale bolo toho primálo na to, aby som sa s tým mohla uspokojiť. A hoci sa aj okolo Rhysa pohybuje množstvo príjemných a dôvtipných ľudí a niektoré scény sú milo zábavné, ani to nevyvažuje ten nedostatočný celkový pocit a knihu pre mňa nedokáže zachrániť.

  Miestami som mala pocit, že ani sama autorka nevie, čím svoje riadky o Rhysovi a Helen naplniť. A tak ich príbeh premenila na množstvo posteľových scén, ktoré vypĺňajú kapitolu za kapitolou. Okrem toho je tu množstvo detailov (napr. z Rhysovho domu a obchodu, ale aj iných miest), ktoré vyznievajú rovnako ako napĺňanie riadkov pomerne rozsiahlej knihy. Keď knihu vyčistíte od tejto vaty a od výplne, ktorá má navodiť predstavu o tom, ako skvelo sa k sebe obaja hrdinovia napriek istému kontrastu hodia, v podstate nemáte o čom čítať. Či to stačí na oslovenie čitateľa, to ponechám na úsudok tých, čo sa rozhodnú po knihe siahnuť. Ja osobne sa napriek tomu súzvuku medzi Rhysom a Helen, ktorý sršal z celej knihy, neviem ubrániť istému pocitu sklamania. Z Rhysa sa stal chlap hľadajúci akúkoľvek zámienku dostať sa do blízkosti lady Helen a využiť možnosť dotknúť sa jej, či nechať sa pohladiť ako veľký huňatý pes. To môže miestami privodiť pocit akejsi nasladlosti. Mne osobne ostal pocit, že ma autorka tak trochu o čosi okradla. A hoci som veľmi chcela, obávam sa, že hodnotenie tejto časti nemôžem navýšiť. Nevylučujem však, že ak niekto hľadá nenáročnú oddychovku, prosto knihu o láske, môže sa mu tento príbeh zdať pekný a príjemný.

-sa 

 

& & & & &  

 

Ďábel na jaře

Dvojičky vyrástli. Cassandra a Pandora v predchádzajúcich častiach zabezpečovali tú stránku príbehu, ktorú možno nazvať odľahčením a ktorá mala za úlohu dať mu akýsi zábavný tón. To sa im darilo. V tejto časti sa príbeh sústreďuje najmä na Pandoru, ktorá namiesto toho, aby vyhľadávala spoločnosť a snažila sa nájsť si manžela, si viac „užíva“ posedenie v kútoch. Jej vyhýbanie sa tancu síce vzbudzuje nevôľu u prísnej lady Berwickovej, no skutočný dôvod, prečo Pandora netancuje, tak akosi nikoho nezaujíma (teda až na samotného Gabriela St. Vincenta, no ten sa k tejto otázke dostáva neskôr). Keď teda Pandoru poprosí kamarátka, aby jej našla v záhradnom altánku stratenú náušnicu, ktorá by mohla byť dôkazom, že sa tam stretla s istým mužom, Pandora možnosť ubziknúť z tanečnej sály privíta. Až na to, že vonku je tma... a to je ďalší z Pandoriných problémov, pretože ona v tme stráca orientáciu. Napriek tomu sa do altánku vydá a pri vyslobodzovaní predmetnej náušnice sama uviazne zakliesnená v lavičke (ako sa jej to podarilo, si treba prečítať wink). Na pomoc jej nechtiac príde Gabriel St. Vincent. A toto jeho gesto neunikne nechcenej pozornosti, takže z oslobodzovacej misie, sa stáva čosi škandalózne, čo prinúti Gabriela ponúknuť Pandore Ravenelovej manželstvo.   

Gabrielova postava so sebou vnáša do príbehu spomienku na postavy z úspešnej autorkinej čakankovej série. Konkrétne z časti o Sebastianovi a Evie, ktorá sa mne osobne veľmi páčila. Áno, Sebastian uviazol s Evie v šťastnom manželstve, zdedil vojvodský titul a všetky jeho deti žijú v harmonickej rodine. Samotný Gabriel vyrastal vzhľadom na otcove aktivity v nočnom klube dosť nekonvenčne a všetky vzťahy v rodine vypovedajú o otvorenom, láskyplnom spolunažívaní, v ktorom nie je núdza ani o milé doberanie. Osobne ma trochu zarazili niektoré poznámky, ktorými sa členovia rodiny častovali (popravde, ktorý rodič nazve svoje dieťa idiotom a nemyslí to pritom negatívne), ale našťastie ich nebolo veľa a aj to málo prerazila dobrosrdečnosť, takže som to autorke odpustila. Veľmi sa mi páčil vzťah medzi otcom a synom.

Pandora sa ponuke na manželstvo bráni. Nemyslí si, že by sa stalo čosi také hrozné, za čo by mala pykať tým, že skončí vo zväzku s cudzincom (hoci hriešne príťažlivým). Najmä preto, že by sa nerada vzdávala svojej samostatnosti. Má totiž v pláne celkom inú budúcnosť, než aká by ju čakala v konvenčnom manželstve. Chce pracovať, navrhovať stolové hry a žiť z vlastných príjmov. To by v manželstve nemohla (žena tej doby nemala právo na žiaden príjem, majetok, financie). Na druhej strane nechce poškvrniť vlastné dvojča stopami svojho konania, ktoré v spoločnosti vyvoláva pozdvihnutie, a zamedziť tak Cassandre vyhliadky na dobrý vydaj. St. Vincentov návrh, aby sa Ravenelovci vydali na vidiek k jeho rodičom, kde bude mať Pandora čas premyslieť si, čo urobí, sa javí rozumne. A tak sa rodina ocitá na panstve blízko mora.

Čas strávený na vidieku nezačína pre Pandoru najlepšie. Hoci sa snaží urobiť dojem, akosi sa jej to nedarí. Pandore však nevadí skončiť na zadku pred Gabrielom a nehnevá sa ani na nezvládnuteľného štvornohého člena rodiny. Navyše jej fantázia ohuruje všetky deti. Je viac než jasné, že Gabriela jej spontánnosť uchvacuje. A Pandora nemôže ostať odolná voči jeho kúzlu. Kdesi tu Gabriel odhalí jej utajované mory spôsobené zranením z detstva, po ktorom Pandora nedoslýcha na jedno ucho a stráca rovnováhu. Veľmi pekne autorka ukazuje, ako Gabriel nabáda túto nepochopiteľne absolútne nepredvídateľnú mladú ženu nájsť v ňom dôveru. Sám sa zamotáva do okúzlenia, pretože si uvedomuje, že tá iskra, ktorá z nej vyžaruje, ho láka. A hoci sa obáva, že Pandora neunesie jeho vášeň, opak je pravdou. Ukáže sa totiž, že ona je preňho ako stvorená. Aby dokázal, že mu na nej záleží, pokúsi sa dokonca nájsť spôsob, ako zabezpečiť v manželstve Pandore toľko samostatnosti, koľko to bude možné. A tak sa Pandora zaňho vydá, pretože si ho po všetkom, čo pre ňu urobil, nemôže nevziať (Gabriel sa ju nepokúša pretvoriť ani zmeniť).

Keď sa po svadbe dej presunie späť do Londýna, do popredia sa dostáva Pandorina snaha o vlastné podnikanie. Výroba stolovej hry, ktorú navrhla a ktorú Winterborn plánuje predávať vo svojom obchodnom dome, si vyžaduje jej výraznú aktivitu. Aby sa po meste nepotulovala sama, Gabriel jej pridelí osobného strážcu – sympatická postava Draga prejde vďaka Pandore svojskou premenou, ktorá je milá, a najmä, nedeje sa vtieravo a ako päsť na oko. Ukazuje, že autorka vytvorila v Pandore postavu, ktorú nie je možné si nezamilovať – mimochodom, to platí aj o Gabrielovi a vlastne o všetkých postavách, ktoré sa do príbehu zaplietajú (a je ich dosť). Napriek Dragovi sa Pandora dostane do ohrozenia, pretože sa pripletie do prostredia írskych anarchistov (pri hľadaní tlačiarne, ktorá bude vyrábať jej hru) a nechtiac naďabí na tvár vysoko postaveného muža, ktorý spojenie s atentátnikmi mieni za každú cenu utajiť. Keď Pandoru napadnú a dostane sa do bezprostrednej blízkosti smrti, do hry vstupuje postava doktorky Gibsonovej, známa už z predchádzajúceho dielu. Tú autorka využíva na niekoľko vecí – aby načrtla stále prevládajúci skepticizmus a nedôveru voči žene-lekárke, aby poukázala na niektoré ešte len sa predierajúce nové spôsoby liečby, aby si Gabriel nahlas priznal, že bez Pandory nevie existovať (hoci to už kdesi vo svojom vnútri vie) a najmä aby si pripravila pôdu pre pokračovanie série, a to tým, že do vyšetrovania napadnutia lady St. Vincentovej sa zapája Ethan Ransom, tajný policajt, ktorý vo veci pátra na vlastnú päsť, pretože sa ukazuje, že ktosi vysoko postavený sa pokúša zamiesť incident pod koberec.

Záverečné odhalenie atentátu síce neprinesie vyšetrenie celej kauzy, ale ponúka pozadie pre štvrtú časť série. Pandora po poranení ešte chvíľu bojuje s úzkostlivým manželom, ale všetko samozrejme speje k dobrému koncu, aj s úspešnou stolovou hrou.

Tento príbeh má iskru od prvej strany, od prvého stretnutia Pandory s Gabrielom. To čosi, čo sa skrýva v Pandorinej povahe (popravde pred otvorením knihy som sa práve tej obávala a na moje šťastie sa ukázalo, že obavy boli zbytočné), sa vinie celým príbehom a veľmi dobre ho celý odľahčuje. Som rada, že som na sériu nerezignovala, pretože toto je čosi, čo oba predchádzajúce diely výrazne predčí. Občas som dokonca mala pocit, že to ani nepísala Lisa Kleypasová a niekoľkokrát som sa o tom musela presvedčiť na prebale knihy (isté momenty mi pripomínali Juliu Quinnovú). Vynikajúce, živé, milé, zábavné smiley. Presne také, aké mám v knihe tohto razenia rada. Všetky postavy príjemne dokresľujú príbeh a dianie okolo hlavnej dvojice, nič tu nepôsobí násilne a umelo. Naozaj som bola milo prekvapená a moje čitateľské očakávania dostali priehrštie, ba nadmieru uspokojenia. Tento príbeh sa naozaj oplatí prečítať yes. Mám pokušenie dokonca povedať, že je to od čakankovej série to najlepšie, čo som od Kleypasovej čítala.

Budem sa tešiť na ďalší diel (mimochodom, autorka na konci príbehu naznačuje, že Ethan Ransom je spojený s Ravenelovou rodinou viac, než si všetci myslia) a dúfam, že svoj príbeh nájde aj Cassandra a privítala by som, keby sa autorka podujala napísať samostatný príbeh aj o bratrancovi Westovi. Na záver len drobnosť: v názve knihy s dejom nenachádzam žiadne spojenie, iba autorkinu snahu prepojiť ho ako odkaz na čakankovú sériu.  

-sa

heartheartheartheartheartkiss

& & & & &  

Setkání s cizincem 

Ravenelovská sága pokračuje príbehom nekonvenčnej ženy doktorky Garrett Gibsonovej a tajomstvom zahaleného Ethana Ransoma, ktorý sem-tam prijme nejakú zákazku od Winterborna. Keď naposledy dohliadal na bezpečnosť jeho manželky Helen, dočkali sme sa efektného zásahu v potemnelej špinavej uličke. Tak je to aj na úvod tohto príbehu. Garrett cíti, že ju niekto pri jej výjazdoch do sirotinca na okraji mesta sleduje, a Ethan je nútený svoju prítomnosť potvrdiť, pretože Garrett pri napadnutí troma opitými vojakmi potrebuje pomoc.

Už tu sa ukáže, čím je preňho táto samostatná žena a odhaľuje cit, ktorý ho k nej viaže. Nie je to vec jedného dňa či týždňa. Ethan registruje doktorku Gibsonovú už roky. Dôvod viac sa k nej priblížiť sa však objavuje až teraz. Tento z tmy sa vynárajúci muž ponúkne mladej žene, že ju naučí pád trikov, ako sa brániť pred napadnutím podobným tomu, ktoré zažila. A nie celkom konvenčná Garrett súhlasí. Takto nejako sa otvára priestor na to, aby sa títo dvaja stretli častejšie a uvedomili si, že ich k sebe čosi ťahá.

Garrett o Ethanovi veľa nevie a on sa neponáhľa svoje tajomstvá prezrádzať. Hoci sa rozhodla viesť nezávislý život, nemôže poprieť, že tento muž taký plný kontrastov pre ňu nikdy nebude obyčajný. Medzi Ethanom a Garrett sa odohrá niekoľko romantických momentov, ktoré ich zbližujú, no Ethan si napriek všetkej príťažlivosti uvedomuje, že preňho vzťah s touto ženou predstavuje riziko. Pri plnení svojich úloh, pri ktorých môže kedykoľvek prísť o život, potrebuje byť nad vecou a navyše nemôže ohroziť tých, na ktorých mu záleží. Ako postupne vychádza najavo, snaží sa Garrett ochrániť predovšetkým pred tým, aby upútala pozornosť jeho nadriadeného Jenkyna. Je to šéf špionáže na ministerstve vnútra, akejsi samostatnej sekcie, ktorý sa nechal opiť vlastnou mocou. Ethan vie, že zneužíva svoju informačnú sieť a zisťuje, že je namočený v strate dynamitu, ktorý by mohol byť zneužitý. V pozadí sú politické a Jenkynove osobné ciele. Ethan sa snaží získať dôkazy, hoci to znamená, že sa musí postaviť proti vlastnému mentorovi. Keďže vie, čo od Jenkyna čakať, neprekvapí ho, že má za pätami ďalšieho z jeho mužov, Gamblea. Jenkyn cielene manipuluje oboma, aby sa postavili proti sebe. Ale len Ethan sa takej manipulácii bráni.   

Keď Garrett navrhne Ransomovi nezáväzný vzťah, jeho obranný múr sa rúca. Je jasné, že doktorka Jenkykovej pozornosti neušla. Potvrdí to večierok u ministra vnútra, kde sa Ethan pokúša získať písomný dôkaz u korupcii v najvyšších kruhoch. Ten zanesie šéfovi Scotland Yardu, ale veci nejdú tak, ako by si želal. Chápadlá spiknutia sú dlhé, a Ethan za svoju opovážlivosť platí. Na pokraji smrti myslí len na jedinú osobu, s ktorou sa chce stretnúť. Musí Garrett povedať, čo k nej cíti. Lenže Garrett nie je z tých, čo by takýto scenár prijali. Možno nepozná tie správne slová, aby vyjadrila, čo ju k Ethanovi viaže, rozhodne sa však nemieni len tak prizerať, ako tento muž, čo prevrátil všetky jej presvedčenia naruby, umiera. Jej odhodlanie síce nenarazí na porozumenie kolegu Havelocka, ale je tu ešte ktosi, kto nemieni Ethana nechať len tak odísť. Na scéne sú totiž Ravenelovi bratia. Hlavne West, ktorý napriek Ransomovmu odmietavému postoju nemá v úmysle tomu tvrdohlavcovi ustúpiť. Boj o Ethanov život sa presúva na Eversby Priory. Lenže ani tu nikto z tých, na kom Ransomovi záleží, nie je v bezpečí. Nakoniec mu ostane len jediná možnosť. Konfrontáciu s Jenkynom zvládne práve vďaka Garrett.

Vzťah medzi Garrett a Ethanom je dosť nekonvenčný. Ak si čitateľ odmyslí kulisy, ktoré majú príbeh zasadiť do regency rámca, mohol by ho nazvať „moderný“. Napriek tomu presne takýto vzťah tejto dvojici svedčí. Medzi nimi je od začiatku náboj, nič suchopárne. Napriek všetkému však veľmi citlivé a neobyčajné. Garrett možno príliš veci racionalizuje, je to však prejav jej vysporiadavania sa s tým, čo nezapadá do jej predstavy nezávislého života. Ku cti jej slúži, že si okúzlenie Ransomom vie priznať, a to nielen sama pred sebou. Boj o Ethanov život preverí nielen jej znalosti a schopnosti. Ukáže aj náramnú súdržnosť Ravenelovcov a pomôže Ransomovi vyrovnať sa so skutočnosťou, že je s touto rodinou spojený viac, než by chcel.

A West? West je jednoducho úžasne neprekonateľný . Jeho zástoj je osviežujúci a miestami preráža stánky tak, že si to čitateľ jednoducho musí užívať . Vyčistenie vzťahu medzi ním a Ethanom prináša práve Ransomovi možnosť nájsť pokoj v duši a zahojiť rany, ktoré si nesie od detstva – „Nemohl si pomoct, musel mít Westa rád, byl pekelně neuctivý, spokojený sám se sebou i se světem, a přesto si uchovával mírnou břitkost muže s nedostatkem iluzí. S tímhle člověkem si mohl rozumět a mluvit.“ (s. 292)  

V knihe je veľa milých či romantických motívov – ako napr. píšťalka, ktorú Ethan žene svojho srdca daruje, vzťah Garrett a doktora Havelocka, náznaky rodinnej atmosféry u Ravenelovcov či spriaznených St. Vincentovcov a Winterbornovcov. Zachraňovanie Ethanovho života je plné emócií a čas rekonvalescencie trochu spomaľuje dej, ale autorka ho potrebuje, aby utužila vzťah medzi Garrett a Ethanom. Zároveň ten čas využíva na napravenie vzťahu medzi Ravenelovcami a Ransomom, hoci na tom pokazení nenesú žiadnu zodpovednosť, ale ukazuje sa, že práve tá nepriama vetva (West a Devon) je podstatne z iného cesta. Navyše je to miesto, kde sa udeje čosi, čo vracia dej späť do Londýna, pretože tí, čo usilovali o Ethanov život, nemôžu nechať svoju prácu nedokončenú.

Medzi Ethanom a Garrett vládne láska v podstate od prvých momentov v knihe. Je to však iná romantika a tento koncept ma potešil. Samotná krimi zápletka je síce v pozadí, ale vytvára rámec na čosi iné. Nakoniec, je to romantická kniha a romantika v centre pozornosti sa v knihách tohto razenia očakáva. Mám pocit, akoby sa L. K. vo svojom písaní kamsi posunula a prešla zmenou. Akoby sa vrátila k starým dobrým častiam čakankovej série, pravda, v trochu dozretejšej verzii. Ak ďalšie jej knihy budú pokračovať v tomto duchu, už teraz sa na ne teším. Mimochodom, Westov očakávaný príbeh by mal byť vonku na konci februára nastávajúceho roka pod názvom Devil´s Daughter. Verím, že na preklad nebudem čakať dlho a že autorka len potvrdí stúpajúcu kvalitu Ravenelovskej série. Osobne by som vo vzťahu k Westovi ani nič iné neprijala. A... stále verím, že L. K. využije aj otvorený potenciál ďalších postáv – minimálne Cassandry (a núka sa aj kontroverzný Tom Severin).

-sa

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

>strana 1,2

 

 

 

 

 

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.