Červená knižnica

< strana 1, 2,3

 Georgian Series

***********

Heartless - Lucas Kendrick & Anna Marlowe

                 - v slovenčine Láska bez citu (Slovenský spisovateľ, 2017, 2020)

Silent Melody - Ashley Kendrick & Emily Marlowe

                 - v slovenčine Tichá melódia (Slovenský spisovateľ, 2020)

***************************************

Láska bez citu Mary Balogh

Lucasa Kendricka, vojvodu Harndona, život naučil, že srdce je človeku iba na príťaž. Nielenže ho otec odvrhol a matka sa ho stránila, ale zradil ho i starší brat a odmietla snúbenica. A tak utiekol do Paríža, kde sa stal idolom mladých dám a miláčikom vyššej spoločnosti. Po desiatich rokoch ho osud prinútil vrátiť sa do Anglicka – stal sa hlavou rodiny, ktorá ho odmietla. Hoci sa netúži s nikým zblížiť, musí sa ujať zodpovednosti za mladších súrodencov, postarať sa o rodinný majetok aj o dediča. Vidina manželstva ho ani trochu neláka, až kým raz večer nezazrie v plesovej sále lady Annu Marlowovú... (Slovenský spisovateľ, 2017, 2020)

***********

Hoci má lady Anna Marlowová vek na svoju prvú londýnsku sezónu dávno za sebou, nechá sa prehovoriť tetou, lady Sternovou, aby sprevádzala v hlavnom meste mladšiu sestru Agnes a dopriala jej lepšie vyhliadky na budúcnosť. Anna je starostlivý typ, statočne nesúci na pleciach údel celej rodiny a zodpovednosť za každého jej člena, aj keď táto úloha prináleží bratovi Victorovi. Sama už nedúfa v nejaké vyhliadky na zmenu v živote, napriek tomu sa rozhodne si svoj pobyt v Londýne užiť so všetkými jeho lákadlami. Netuší, že dobroprajná teta sa v spojení so svojím priateľom a milencom v jednej osobe, lordom Quinnom, zahrá na dohadzovačku. Cieľom dobre mienených intríg je Quinnov synovec Lucas Kendrick.

Kendrick sa vracia z Paríža iba z jediného dôvodu, a tým je dedičská povinnosť. O titul vojvodu veľmi nestojí, ale rodinné záležitosti ho tlačia k rozhodnutiam. Obľúbil si život seladóna, miláčika parížskej smotánky. Navonok pôsobí veľmi nekonvenčne, ba až neviazane, borí všetky stereotypy, udáva štýl. Rozumiem dobovej móde, ale mať pred očami Lucasa v nablýskaných farebných kabátoch, v napudrovanej parochni, s falošným znamienkom na tvári ako najväčšiu londýnsku raritu a zároveň krásavca, no neviem... A tu začínajú moje peripetie s hlavnými postavami. Musím priznať, že mi nepadli do nôty a každá kapitola bola u mňa iba bezvýsledným hľadaním momentu, kedy sa ten dojem zlomí. Nestalo sa. Možno to má na svedomí nepresvedčivý Lucas, možno nepríťažlivo podané charaktery ostatných hrdinov, možno množstvo periférnych výjavov, ťažko povedať... Príbeh od nápadu dať Lucasa dokopy s Annou, cez prvé stretnutie, absolvovanie spoločenských udalostí až po svadbu podlieha knižným romantickým šablónam, neprekvapuje nápadom ani samotnou zápletkou. Dialógy sa v istých obmenách opakujú, sú predvídateľné a v tejto predvídateľnosti celého príbehu nie je šanca sa pomýliť.

Anna i Lucas dospejú k názoru, že ich zväzok je najlepším riešením životných situácií, v ktorých sa ocitli. Anna hľadá ochranu a únik pred minulosťou, Lucas robí to isté, hoci z iných dôvodov. Obaja majú tajomstvo, s ktorým do vzťahu vstupujú. Vzájomnú príťažlivosť ani jeden nepopiera, ale Lucas sa príliš často necháva počuť, že nemá srdce a nikto od neho nemôže čakať žiadne city. Potvrdzuje to aj jeho vzťah k matke a súrodencom. Je načase, aby dal veci do poriadku. Ukázal matke, že vojvodkyňou je teraz niekto iný, prinútil mladšieho brata Ashleyho prevziať za svoj bezstarostný život, vrátane dlhov, zodpovednosť, a odvrátil katastrofu, do ktorej sa ženie mladšia sestra Doris, bezhlavo zamilovaná do chudobného umelca.

Anna robí svojmu novému postaveniu vojvodkyne česť, ale skrývanie tajomstiev prináša aj ťažkosti a nepríjemnosti sa do navonok idylického fungovania manželstva vkradnú ako blesk. Jej najhoršie mory zosobňuje Lovatt Blaydon, muž, o ktorom si kedysi myslela, že zachráni ju i jej rodinu. Vstupuje na scénu ako striehnuci svedok jej nového života a vydierač. Kendrick sa musí postaviť čelom svojmu démonovi v podobe lady Henrietty, vdovy po zosnulom staršom bratovi Georgeovi. Láska k Henriette je samostatnou, tragickou kapitolou v Lucasovej mladosti, stojí za jeho dramatickým odchodom do zahraničia. Lucas odsúva nutnosť opätovného stretnutia, no okolnosti ho prinútia vrátiť sa na rodinné sídlo Bowden Abbey, kde je minulosť stále prítomná.

Prenesenie deja na vidiek stavia členov harndonovskej rodiny pred situácie, ktoré ich nútia vyjasniť si vzťahy. Na prvý pohľad všetko plynie pokojne. Anna sa má stať matkou, Kendrick, spravuje hospodárstvo, rodina je opäť pokope. Do Bowdenu prichádza aj Annina najmladšia sestra Emily, ktorá je hluchonemá. Aj jej prítomnosť autorka použila ako hybný prvok k ozrejmovaniu niektorých motívov. Nad manželstvom Anny a Lucasa však neplynie iba modrá bezoblačná vidiecka obloha. Henrietta k Lucasovi stále chová city a dúfa, že je to obojstranné, Anna čelí Blaydonovej prítomnosti, ktorý sa pod identitou plukovníka Henryho Lomaxa nasťahoval do susedstva Bowdenu. Viera v spoločnú budúcnosť s Annou ho prinúti vyhľadať priamo pod Harndonovou strechou zlomyseľného spojenca...

Ako sa dá čakať, narodenie dieťaťa otvára Lucasove uzavreté srdce, ale vedomie, že jeho vlastná žena pred ním niečo tají, narúša ich spolužitie. Lucas je odhodlaný prísť veci na kĺb,  no ani Anna sa nechce iba prizerať, ako jej nádej na šťastie môže uniknúť pomedzi prsty. Nechce byť iba obeťou. Dramatický záver s únosom a záchranou je nevyhnutným dôkazom toho, že láska Lucasa Kendricka rozhodne nie je bez citu...

MB do tohto románu vtesnala dosť udalostí, ktoré rozvlnia zdanlivo monotónne plynúci príbeh. Tendencia opakovať vo variáciách repliky, myšlienkové pochody postáv, opisy prežívania pocitov, riešenie maličkostí, ktoré sú dôležité aj nie sú, naťahuje kapitoly k počtu strán 336, čo bolo z môjho pohľadu trápenie. S poľutovaním preto musím mnohé označiť ako nudné. Keď si k tomu pridám aj vyššie spomínané zlyhanie pokusu „zosympatizovať“ si hlavné (aj vedľajšie) postavy, neostáva mi príliš pozitívny dojem. Jednoduchý mix typicky baloghovského know-how zo skoršieho spisovateľkinho obdobia nie je vyslovene päsťou do čitateľského oka. Kniha s osvedčeným menom na obale však nie je vždy zárukou 100% kvality. Táto kniha si ma nezískala, takže starším románom od tejto autorky sa budem dlho vyhýbať. 

si- 

***************************************

Tichá melódia Mary Balogh

Lady Emily Marlowová je krásna, nezávislá mladá žena. Od raného detstva je nepočujúca, a preto si veľmi cení podporu svojej rodiny. Manželstvo s mužom, ktorého jej príbuzní vybrali, ju však nemôže uspokojiť. Jediný, po ktorom Emily kedy túžila, je totiž ľahkovážny lord Ashley Kendrick. Je jej dievčenská láska a nikdy naňho nezabudla, hoci odišiel do Indie za novým životom.
Po siedmich rokoch sa Ashley vráti do Anglicka ako zdrvený vdovec. Ani on na Emily nezabudol a požiada ju o ruku. Dievčinou však zmietajú rozporuplné city. Aj keď ho stále ľúbi, bojí sa, že pred ňou pokľakol len z povinnosti. A čo si má myslieť o tých siedmich rokoch plných tajomstiev, ktoré jej Ashley neodhalil?
Emily však postupne zisťuje, že stojí za to bojovať o muža svojho života. Dostala druhú šancu a cíti, že láska je ako jemná melódia, priveľmi krásna, aby sa dala vyjadriť slovami...(Slovenský spisovateľ, 2020)

***********

Tento príbeh ponúka verným čitateľom MB pokračovanie či dopovedanie osudov hrdinov, s ktorými nás zoznámila v knihe Láska bez citu. Konkrétne sa sústreďuje na mladších súrodencov lorda Kendricka a lady Marlowovej. 

Lord Ashley Kendrick chce žiť vlastným životom. Pobyt v Indii mu poskytuje priestor zarobiť majetok, vybudovať domov a splniť si svoje sny.

Lady Emily Marlowová sa počas rokov dospievania učí všetko, čomu sa vďaka hendikepu vyhýbala. Je z nej mladá dáma, no je celom iná ako ostatné dievčatá. Má intenzívny vzťah k svetu, v ktorom je čosi výnimočné. Rodina organizuje ples, po ktorom sa očakáva jej zasnúbenie s lordom Powellom.

Ashley sa vracia neohlásene do Bowdenu nájsť pokoj. Ubehlo sedem rokov. Teraz všetci stoja zoči-voči. Sú nútení vyrovnať sa so skutočnosťou, aká je...

Emily vždy v rodine prehnane chránili, vnímali ju ako krehkú, zraniteľnú kvetinku. Je iná, ale nie menejcenná, má silný charakter. Teraz jej môžu dovoliť žiť svoj život, ako sama chce.

Emily chápe zlomok z toho, čo sa hovorí okolo. Nevie dať najavo svoje myšlienky. Tejto realite nemôže uniknúť, pokúša sa podľa svojich možností byť ako iné ženy. V hĺbke duše však chce viac ako dohodu v manželstve, ktoré jej ponúka šancu na vlastný domov a deti. Viac od života ale nečaká. Jej pocitom rozumie len Ashley. No Ashley je ženatý.

Emily sa vyjadruje maľbami, svoje vnútro pretavuje do „čudných“ impresionistických obrazov. V istom zmysle sa za svoju hluchotu a nemotu skrýva, lebo sa obáva odhaliť svoje tajné ja pred niekým, kto jej nebude rozumieť alebo ju neprijme. Powell je presne takým mužom. Chce len tichú a poslušnú ženu. Iba pred jedným človekom sa Emily nebojí odhaľovať svoj svet – pred Ashleym.

I on sa však uzavrel do sveta, kam nikoho nevpustí. Príčinou je dôvod jeho návratu domov. Ashleyho manželka a syn zahynuli pri požiari. Je slobodný a bohatý, ale dušu má uväznenú v temnote výčitiek svedomia. Po osobnej tragédii vybudoval okolo seba hrádzu. Emily mu túži pomôcť, byť tým, čo potrebuje, dať mu svoje priateľstvo. Útecha rodiny ho skôr zadúša, ako mu uľahčuje bremeno. Ashleyho manželstvo totiž nebolo také ideálne, ako ho všetci videli.

Emily uvažuje, aký bude jej život v manželstve. Porovnáva snúbencovu osobnosť s Ashleym. Vie, že zanechať minulosť a byť zasnúbená s Powellom je správne, ale...

Milenecká útecha medzi hlavnými hrdinami obráti všetko dianie v Bowdene na ruby. Nevyhnutný krok – svadbu s Ashleym Emily odmieta. Jej tvrdohlavé rozhodnutie vrhá zlé svetlo na rodinnú česť. Emily chce za každú cenu ísť vlastnou cestou. Pomocnú ruku jej podáva teta, lady Sternová, s ponukou na pobyt v Londýne. Ashley preto odchádza do nového domova, do Kentu, kde zdedil majetok po žene. Ujíma sa správy panstva, kde lavíruje medzi povinnosťami a spomienkami.

Lady Sternová využíva šancu hrať obľúbenú hru na dohadzovačku. Sekunduje jej dlhoročný milenec a strýko bratov Kendrickovcov, lord Quinn. Ich plánom je priviesť Ashleyho a Emily k poznaniu, že sa ľúbia a rozozvučať im svadobné zvony. Aj za cenu, že sa konečne po rokoch pomeru sami zosobášia a sústredia v Londýne celú rodinu.

Emily je v rušnej londýnskej spoločnosti raritou, rýchlo si získava obdivovateľov. Ashley je po príchode do Londýna svedkom, ako si užíva nový život a slobodu, už to nie je jeho „srnka“. Nedokáže sa dívať, ako Emily dvoria ctitelia, preto ju trochu zištne pozýva v sprievode rodiny na svoje sídlo na vidiek. Tu rozvíjajú svoje staronové priateľstvo. Ashley učí Emily rozprávať, ona jeho mlčať.

Ashley na tomto mieste rozmotáva klamstvá, ktoré ovplyvňovali jeho prvé manželstvo a ovplyvňujú i prítomnosť. Duchovia minulosti môžu zmariť jeho šťastie s Emily a zabrániť mu vytvoriť domov, po akom obaja túžia a aký obaja potrebujú.

Tradične vidiecky koncept MB slúži na objasnenie vzťahov a vyvrcholenie zápletky. Primiešala sem trochu nebezpečenstva aj drámy. Časť deja situovaná do Kendrickovho sídla akoby mala samostatný dej. Významne doňho zasahujú nové postavy. Udalosti sú tu značne nahustené. Do tohto bodu vniesla autorka mix motívov, ktoré by naplnili samostatný komentár. Oproti tomu mierne zdĺhavý záver speje po mnohých hlavne citových peripetiách k očakávanému romantickému uzavretiu nielen príbehu Emily a Ashleyho, ale aj dvojdielnej série Georgian.

Chvíľu mi trvalo naladiť sa na štýl knihy. Snaha o poetizmus je až preexponovaná. Autorka veľa času venuje Emilinmu vnútornému svetu, vnímaniu, pocitom. Príbeh možno naozaj prirovnať k melódii. Je to Emilina melódia, melódia jej duše. MB je vo vykreslení tejto postavy zručná po každej stránke. Vytvára k nej v čitateľovi svojskú náklonnosť. Ashleyho oslovenie Emily „srnka“ mi vadilo, chvíľami ma rozlaďovali dialógy medzi vedľajšími postavami. Celkovo vnútorným „tragédiám“ zamilovaného páru venovala Baloghová vyrovnanú pozornosť. Celý ich vzťah možno charakterizovať slovom súzvuk. Rozprávanie plynie vo vidieckom i mestskom prostredí podľa osvedčene známych Baloghovej pravidiel a zabrnká na strunu citlivejším povahám. Táto časť série ma zaujala väčšmi ako prvá.

si- 

__________________________________________________________

Darujem ti úsvit Mary Balogh

Dcéra francúzskeho grófa Jeanne Morrisettová sa prvý raz stretla s Robertom Blakom, nemanželským synom anglického markíza, keď mala pätnásť a on sedemnásť. Zaľúbili sa do seba, no jeho pôvod ich láske nežičil. Keď sa o jedenásť rokov opäť stretnú, on je kapitánom britskej armády a ona vdovou po portugalskom markízovi. Francúzsko a Anglicko medzi sebou zvádzajú neľútostnú vojnu a Portugalsku hrozí invázia napoleonských vojsk. Obaja mladí ľudia sú vtiahnutí do víru intríg ako špióni, no iba Joana vie, že sú na rovnakej strane. Očarujúca kráska a odvážny dôstojník zahoria k sebe vášňou, ktorá zatieni nebezpečenstvo a hrôzy vojny. Podarí sa tentoraz ich láske zvíťaziť nad nepriazňou osudu? (Slovenský spisovateľ, 2017)

▲▼▲▼▲▼▲▼▲▼

 Úvodné stretnutie Roberta Blakea nemanželského syna anglického markíza a grófskej dcéry Jeanne Morrisettovej a otcovský zásah proti rodiacej sa nerovnej láske je východiskom rozsiahleho príbehu, ktorý M. Baloghová na stránkach tohto románu rozohráva. Romancu z roku 1992 autorka situovala do časov napoleonských vojen v Portugalsku a Španielsku a ako napovedá anotácia, situácia sa hlavných hrdinov dotkne celkom inak a s inými dôsledkami, ako by si ktokoľvek v ich okolí predstavoval. Splnenie dôležitej tajnej úlohy zamieša karty v ich osude tak, ako si ani jeden z nich nepredpokladal.  

 Dejová línia sa rozprestiera na pomerne veľkom priestore. Hlavná hrdinka má v autorkinom pláne tri polohy – mladého naivného dievčaťa Jeanne Morisettovej, Joany da Fonte, markízy das Minas a Joany Ribeirovej. Otázka je, či si niektorú z nich čitateľ vyberie ako zaujímavejšiu a sympatickejšiu. Mne osobne nebola sympatická ani jedna z nich. Nech sa táto postava snažila ako chcela, nevymanila sa z charakteristiky manipulatívnej kokety, ktorej všetci muži padali k nohám. Na sympatiách jej u mňa nepridali ani jej odhalené motívy takého konania a ani jej osobná trauma, ktorá stála v pozadí úlohy, ktorú si vytýčila. Jej pre mňa celkové negatívne vyznenie nič z toho nevyvážilo.

 Robert Blake je vo svojej podstate odsúdený boriť sa s dôsledkami svojho pôvodu, na ktorom pravda nemá žiadnu zásluhu. Ale vlastným úsilím sa vypracuje na dôstojníka, ktorého rešpektujú. Problém nastane, keď sa po rokoch stretáva so ženou, ktorá mu kedysi ublížila. Že sa to stalo na nečakanom mieste a v čase, keď hrozí vojenský konflikt, pri tom nehrá úlohu. Kto predpokladá, že úvodná kapitola o náznaku citov medzi spoločensky nesúrodým párom bude musieť kdesi v knihe nájsť svoje echo, nebude na potvrdenie tohto predpokladu čakať dlho. Už na začiatku je jasné, kto sa to vlastne stretol. Teda... jasné je to tak čitateľovi, ako aj kapitánovi Blakeovi, len Joane to akosi na dlhý čas unikne. Pre Blakea nie je ľahké pripustiť, že ho napriek všetkému táto bezohľadná mrcha priťahuje.

 Keďže sa dej odohráva na pozadí vojnových okolností, oboch ich zaviaže tajnou úlohou lord Wellington, ktorá má zabezpečiť britskej armáde výhodu. Kapitán Blake sa má dobrovoľne vydať do rúk nepriateľa a markíza má napomôcť tomu, aby jeho verzii nikto neuveril. Na prvý pohľad stoja proti sebe, ale len Joana vie, že je vlastne na nej, aby sa Robert dostal k svojej jednotke. Skôr než sa však realizuje táto úloha, má kapitán za úlohu markízu sprevádzať. Tento čas autorka využíva na to, aby oboch trochu zblížila, či im skôr ukázala silu vzájomnej príťažlivosti. Kdesi tu si Joana zaumieni, že Roberta Blakea prinúti, aby sa do nej zamiloval.

 Keď sa ich cesty rozídu, kapitán sa vydáva na svoju misiu. Na ceste k Francúzom využije oddiely partizánov v horách, medzi ktorými je aj istý Duarte Ribeira. Vodca záškodníckych oddielov má svoju rodinu a práve ju autorka využíva na vykreslenie protikladu mužského a ženského pohľadu na účasť vo vojne. Muži snažiaci sa ochrániť nežnejšie polovičky neberú ohľad na ich zanietenosť a potrebu zasiahnuť priamo do bojov. Nakoľko sa táto ženská húževnatosť stretne so sympatiami, nechám na čitateľa.

 Robert je zajatý a na čestné slovo ako dôstojník prepustený, čo zároveň predpokladá, že sa nepokúsi o útek. Ale Joana má celkom iné plány. Chce sa postarať o to, aby ušiel, a predsa svoje slovo nezradil. Blake nie je nadšený, že začiatok bojov nestihne a musí čakať na výmenu zajatcov. Na svoje prekvapenie tu naďabí na Joanu a ich stret u nepriateľa ho presvedčí o tom, že markíza je podradná špiónka, ktorá zradila britskú stranu. Čo však čakal od ženy, ktorej v tele koluje polovica francúzskej krvi? Jeho rozhorčenie je také veľké, že všetky argumenty v prospech rozumu odmieta. Nech od tejto chvíle Joana povie čokoľvek, neverí jej. Trpí. Rád by bojoval a namiesto toho je nútený byť v markízinej spoločnosti. Navyše nie je jediný, kto by bol ochotný jej podľahnúť. Medzi mužmi, čo okolo nej krúžia, je aj istý Marcel Leroux a Joana má svoje osobité dôvody, aby zvlášť povzbudzovala práve jeho záujem. Vďaka Joaninmu provokovaniu Robert urobí chybu, a tak je napriek všetkému uväznený. Jej skrytý plán však počíta s Duarteho pomocou pri Blakeovom úteku.

 Hoci sa doteraz snažila o kapitánovi, ktorý ju priťahuje, hoci jej odmieta podľahnúť, zistiť čo najviac, nedarí sa jej to. Na tejto drobnosti stojí v podstate celá autorkina dejová línia a je to to jediné, čo jej dáva zmysel. Bez Joaninej nevedomosti by všetko, čo sa okolo nich deje, stratilo na význame a rozpadlo by sa ako domček z karát. V mojej optike to bol problém. Autorka sa zjavne spoliehala, že čitateľ také čosi prijme a povznesie sa nad to, že krátke vlasy, dvanásť rokov a jedna jazva spôsobia hlavnej hrdinke takú hlbokú amnéziu, a to napriek tomu, že na svojho Roberta, ktorého poznala kedysi dávno často spomína, a to dokonca aj pred samotným kapitánom Blakeom.

 Po Robertovom úteku sa markíza das Minas mení na Joanu Ribeirovú a stáva sa Blakeovou zajatkyňou. Hoci sa mu snaží situáciu vysvetliť, kapitán jej neverí ani slovo. Nie je prekvapivé, že táto dvojica sa vyberá naspäť inou cestou než Ribeira a jeho druhovia a že celý ten čas vlastne budú nútení stráviť osamote. Joana dúfa, že Leroux dostojí svojmu sľubu a bude Blakea prenasledovať, aby ju oslobodil. Počas cesty cez Portugalsko sa Robert a Joana nevyhnute zblížia. No... ak za zblíženie možno považovať skutočnosť, že on ju považuje za cundru, ktorá ho priťahuje, a ona mu neostáva nič dlžná, takže sa navzájom častujú označeniami „pobehlica“ a „kretén“, ktoré romantickému vyzneniu ich zblíženia nepomáhajú. Boj, ale aj nenávisť, na to nastavená vášeň, azda, ale láska určite nie. Takéto správanie možno niekto môže vnímať ako okorenenie vzťahu, v prípade, že čomusi takému holduje alebo mu to prinajmenšom nevadí. Mne to však vadilo. Možno som v tomto konzervatívec, ale ja si romantiku medzi dvoma ľuďmi predstavujem inak a čosi také asi patrí aj do iného typu literatúry. Náhlemu prepuknutiu citov sa tu verí len ťažko.

 Napriek tomu, že je kapitán Blake rozhodnutý postaviť Joanu pred súd, mileneckému pomeru (či skôr súloženiu, ako to obaja nazvú) sa nebráni. Joana je naďalej rozhodnutá dokázať mu, že sa do nej zamiloval a netuší, že on má v hlave obraz mladého dievčaťa, ktoré ho poslalo do čerta a nazvalo ho panchartom. Autorka nezabúda, že majú za pätami prenasledovateľov, ale v podstate je ich cesta na britskú stranu skôr snahou o slovný boj a o dokázanie, kto z nich má silnejšiu vôľu (samozrejme sa to netýka sexuálnej zdržanlivosti). Joana svoju snahu o osobnú pomstu Lerouxovi celkom nedomýšľa. Jej vzrastajúca úprimnosť počas cesty do Portugalska a snaha ukázať Joanu Ribeirovú v inom svetle sa míňa s Robertovou snahou uveriť jej, a popravde sa minula aj s tou mojou. Neviem, aký nádych má mať ich vzťahová konverzácia, ale na mňa pôsobila nepatrične a silene – rozoberať po intímnom styku bývalých milencov asi nie je to pravé orechové.  

 Autorka necháva dvojicu prechádzať krajinou pripravujúc sa na nastávajúci boj, do ktorého bude musieť zasiahnuť aj kapitán Blake. Rozumiem tomu, že sa M. B. snažila pridržať faktov, ktoré spomína v závere knihy. Ale to putovanie je predsa len zdĺhavé. Hoci niekde do tejto časti a ešte aj do prostriedku boja bolo treba vtesnať aj Joanino zadosťučinenie v podobe jej pomsty Marcelovi Lerouxovi. Celý záver je len výrazom neschopnosti ukončiť pomer, ktorý napriek všetkému nemá budúcnosť tak, ako ju nemal pred dvanástimi rokmi. Joana sa plánuje stať manželkou anglického džentlmena, no zakončenie vzťahu s Robertom Blakeom má pevne vo svojich rukách a ako vždy doteraz si ho prispôsobí podľa seba. Mne jej riešenie v konečnom dôsledku nejaké výrazné uspokojenie z príjemného príbehu neprinieslo.

 Občas som sa musela opakovane pozrieť na prebal knihy, aby som sa utvrdila v tom, že naozaj čítam knihu od M. Baloghovej. Vzhľadom na to, ako registrujem jej štýl a vyznenie iných kníh, som tomu miestami verila len sťažka. S ohľadom na všetko, čo sa okolo hlavných hrdinov a medzi nimi navzájom odohralo, som im úprimnosť citov nemohla a vlastne ani nechcela uveriť. Robert by mi mohol byť sympatickejší, keby netrpel takou veľkou závislosťou od Joany. Tá sa možno v polohe ženy ťahajúcej za nitky a manipulujúcej okolnosťami vo svoj prospech môže niekomu zdať nezávislo a slobodne či dokonca uvedomelo a samostatne. Na mňa to však nefungovalo a obávam sa, že pri jej správaní nebol kapitán Blake jediný, kto zatínal zuby. Svojím spôsobom som z tejto knihy sklamaná. Kdesi medzi riadkami som pocit z dobrého vyznenia stratila.

-sa 

 _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ 

 The Westcott Series

_ _ _ _

1. Someone To Love (2016, Anna Snow/Anastasia Westcott & Avery Archer) – Krásna dedička  

2. Someone To Hold (2017, Camille Westcott & Joel Cunningham) – Horúce objatie

3. Someone To Wed (2017, Alexander Westcott & Wren Heyden) –Vysnívaný manžel

4. Someone To Care (2018, Viola Kingsley & Marcel Lamarr) – Cesta za láskou

5. Someone To Trust (2018, Elizabeth Overfield & Colin Handrich) – Druhá šanca na lásku

6. Someone To Honor  (2019, Abigail Westcott & Gilbert Bennington) – Keď príde láska

7. Someone To Remember (2019, Matilda Westcott & Charles Sawyer) – Nezabudnuteľná

8. Someone To Romance (2020, Jessica Archer & Gabriel Thorne) – Na krídlach lásky

9. Someone To Cherish (2021, Lydia Tavernor & Harry Westcott) – Splnený sen

10. Someone Perfect (2021, Estelle Lamarr & Justin Wiley) – Dokonalý

_ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _

Krásna dedička Mary Balogh

Prvý diel najnovšej série kráľovnej historickej romance. Humphrey Westcott, gróf Riverdale zanechal po sebe veľký majetok a jedno škandalózne tajomstvo, ktoré navždy zmenilo život jeho rodiny – vrátane dcéry, o ktorej nik netušil. Anna Snowová vyrastala v bathskom sirotinci a o svojej rodine nevedela celkom nič. Keď vyjde najavo, že nebohý gróf Riverdale bol jej legitímnym otcom, Annu väčšmi než náhle zbohatnutie poteší, že má súrodencov. Tí však nechcú mať s ňou nič spoločné, nestoja o to, aby sa s nimi podelila o dedičstvo. Jediný, kto sa o Annu zaujíma, je poručník nového grófa. Avery Archer, vojvoda Netherby, si celý život drží ľudí od tela, no teraz ho čosi núti, aby pomohol Anne pri prerode zo siroty na dámu. Keď hrozí, že londýnska smotánka a noví príbuzní Annu zničia, Avery zasiahne, aby ju ochránil, a zrazu zistí, že podľahol citom, ktoré tak dlho tajil… (Slovenský spisovateľ, 2018)

* * * * * * * * * *

 Nová séria od M. B. predstavuje oklamaných členov rodiny grófa Riverdalea. V zásade pokojný a nemeniaci sa stereotyp života učiteľky v sirotinci Anny Snowovej naruší jeden list. Prekvapivé pozvanie do Londýna prináša viac otázok, než si vo svojom živote doteraz položila. Tou najdôležitejšou je, či sa konečne dozvie, kto a prečo ju kedysi odložil do sirotinca a či na konci tejto cesty bude ktosi z jej rodiny. Príchod do Londýna zmení všetko, čo doteraz definovalo jej svet.

 Avery Archer sa stáva vďaka svojmu spojeniu s Wescottovou rodinou (skrz svoju nevlastnú matku) poručníkom grófovho syna. Nie je to úloha, z ktorej by bol nadšený. Keď sa tak deje, ani netuší, kam ho toto prijaté poručníctvo nasmeruje. Prvé stretnutie so slečnou Snowovou je zvláštne. Všetci členovia rodiny zídení v jednej miestnosti sú vystavení šoku, s ktorým sa každý vyrovnáva po svojom. Anna Snowová je jedinou legitímnou dcérou grófa Westcotta a jedinou dedičkou veľkého majetku. V tom malom priestore v jedinom okamihu prepukne množstvo emócií: od prekvapenia až po nenávisť. A rozvráti všetko, čomu všetci zúčastnení verili.

 Z Anny Snowovej sa stáva Anastasia Westcottová, z učiteľky v sirotinci vďačnej za každý obyčajný deň sa stáva senzácia Londýna. Žena, ktorá sa musí stotožniť s novým postavením a prijať všetko, čo sa okolo nej roztočí. Nie všetci členovia Westcottovej rodiny dokážu Annu chápať inak ako votrelca a dôvod náhlej hanby, ktorá ich zasiahla. Westcottova manželka Viola nenesie ľahko, že jej manžel viedol dvojaký život a žil v bigamii. Ľahko sa neprijíma ani vedomie, že z legitímnych detí sa zo sekundy na sekundu stávajú ľavobočkovia bez mena, majetku, dedičstva... vyhnanci a vydedenci, ktorí si môžu zachovať tvár len tak, že sa vzdajú všetkého, čo doteraz považovali za prirodzené a opustia Londýn. Viola so svojimi deťmi odchádza, bez toho, aby ktokoľvek z nich odpustil Anne osud, ktorý ich jej príchodom postihol.  

 Anna sa s novou situáciou rovnako nevyrovnáva ľahko. Nie je jednoduché zistiť, že ste niekto iný. Anna však nie je ženou, ktorá by sklonila hlavu. Sama potrebuje nájsť odpovede na mnohé otázky a rovnako nájsť to, čo spája Annu s Anastasiou. Napriek všetkému si ctí sama seba, nepokoruje sa a neponižuje. Novú skutočnosť prijme dôstojne a rozhodne sa jej čeliť. Hoci chce byť korektná, jej korektnosť sa na strane rodiny nestretáva s pochopením. Jej náhle objavenie v živote rodiny prijme najmä jej stará mama a otcova sestra, ktorá vie, že jej brat bol ničomník. Stará mama a tety si uvedomujú, že Annu budú musieť pripraviť na novú úlohu a do veci sa pustia s vervou. Anna s nimi bojuje o každú drobnosť, aby si zachovala svoju samostatnosť, nedá sa ľahko ovplyvniť. Pomocou je jej najmä novo nadobudnuté priateľstvo so sesternicou Elizabeth.

 Do Anninho života v novom svete vstúpia dvaja muži. Elizabethin brat Alexander, nový gróf Riverdale a Avery Archer, vojvoda Netherby. Avery najskôr túto situáciu pozoruje len z diaľky. So sebe vlastným odstupom a nechuťou. Anna sa mu zdá zaujímavá len preto, lebo sa ho nezľakla a neprejavuje voči nemu prehnanú úctu. S celým vstupom tejto novo nájdenej Westcottovej legitímnej dcéry by najradšej nemal nič spoločné. Napriek tomu sa celému kolotoču, ktorý sa rozprúdi, nevie vyhnúť. Navyše Anninu spoločnosť vyhľadáva častejšie, než by sám od seba čakal. Možno ho táto žena čímsi fascinuje, hoci sa nijako nepodobá na ženy, ktorých spoločnosť doteraz vyhľadával. Možno preto, že ona jeho konanie mnohokrát považuje za absurdné. Možno preto, že neverí jeho afektovanému a preexponovanému správaniu. Možno preto, že napriek všetkému v nej ostáva čosi z učiteľky zo sirotinca a že sa nevie hnevať na svojich súrodencov, ktorí jej objavenie neprijali prívetivo. Ona totiž verí, že raz sa s ňou budú schopní uzmieriť. A keď sa stretne s mužom, ktorý odvrhol jej sestru Camille len preto, že sa z nej stala nelegitímna Wescottova dcéra, dá svoju nevôľu hlasno najavo.    

 Tejto žene sa Avery zdá zvláštny. Napriek všetkej absurdnosti v jeho neprirodzenom správaní z neho vyžaruje sila a tiché nebezpečenstvo, ktoré nikto nevie pomenovať, len ho cíti. A Anna sa mu nechtiac dostáva pod kožu. Avery nie je dominantný, aspoň sa tak nesnaží správať, nedáva ostentatívne najavo svoju moc. Napriek tomu pred ním mnohí ustupujú a vnímajú akúsi auru nebezpečenstva, ktorá sa okolo neho vznáša. Jej podstatu autorka odhaľuje postupne. Z drobného chlapca totiž vyrástol muž, ktorý svojou húževnatosťou nadobudol nielen silu sebaovládania, ale aj umenia v boji, ktoré mu pomohlo v mladosti vyrovnať sa s množstvom príkoria a získať sebavedomie.

 Hrdinov spájajú vonkajšie okolnosti. Napodiv Avery vnútorne neprijíma smerovanie celej situácie k logickému spojeniu medzi Annou a Alexandrom. Anna, ktorá chápe, že pre londýnsku smotánku sa kvôli svojmu majetku stala tovarom na trhu s manželstvom, prijíma Averyho prekvapivú žiadosť o ruku. Možno preto, že niekoľkokrát ukázal svoj charakter a že jej pomohol v zmätočnej situácii nadýchnuť sa. Možno preto, že ju občas rozčuľuje a možno jednoducho preto, že pochopil, že aj ona sa potrebuje vysporiadať s vlastnou minulosťou a nájsť odpovede u svojich starých rodičov z matkinej strany. A tak ich pre ňu vypátra. Zároveň jej ponúkne, že ju bude sprevádzať. Táto cesta Anne pomôže vidieť iného Averyho. Návrat do Londýna však ukáže, ako hlboko do svojho sveta dokáže pustiť Annu on. A či to, čo pri nej našiel, je skutočná láska.    

 Nie, Avery nie je typický dominantný typ hrdinu. Tak ako ani Anna nie je typická kráska z regency romance. M. B. aj tu spája iné typy hrdinov. Hrdinov, ktorí vo svojej novej situácii riešia skôr vnútorné prežívanie, vysporiadavanie sa s novými okolnosťami a ich príbeh tak prináša mnoho pohľadov zvnútra. Aj tento príbeh je taký. V podstate nie je ťažké zhrnúť dej do niekoľkých viet. Mnohé situácie autorka podáva opakovanie z Anninho aj Averyho uhla pohľadu. Navyše, sa situácia ešte dupluje prostredníctvom Anniných listov do sirotinca, pomocou ktorých sa zachováva spojenie so starým Anniným životom (zároveň sa toto spojenie upevňuje putom s priateľom Joelom Cunninghamom, ktorému listy adresuje). Neviem, či je toto koncept, ktorý bude vyhovovať každému. Je to spomaľujúce. Mne osobne sa tento príbeh nečítal s ľahkosťou (ako iné) a nemôžem povedať, že by ma nadchli jeho hlavní protagonisti. Zdá sa, akoby M. B. chcela svoje príbehy posunúť inam, ponúknuť iné typy hrdinov (vekovo aj spoločensky), než na aké sa mnohé regency knihy zameriavajú – veľa napovedia anotácie ďalších pokračovaní série.

 Viac než polovica knihy sa venuje Anninmu vstupu do spoločnosti a dej tu postupuje veľmi pomaly. Nedá sa povedať, že by sa do konca výrazne dynamizoval (dynamickejšie časti knihy predstavuje najmä ukážka Averyho bojových schopností). Veľa motívov sa tu počas čítania opakuje – ak opomeniem skutočnosť, že v knihe nájdeme autorkine typické motívy, ktoré sa objavujú aj v jej iných knihách. Riadky zaplnené tým, čo ste už niekoľkonásobne predtým čítali, nemusia pôsobiť príťažlivo a môžu skôr nudiť.

 Autorka určite mienila vytvoriť silný ženský charakter a aj sa jej to podarilo. Zjavne Annu nechcela spojiť s prvoplánovým dandym. Avery sa mi však v celej tej záplave aktivít spojených s Anniným vstupom do spoločnosti strácal. Ani jeho afekt – večne prítomný lorňom a tabatierka – u mňa nezabodovali. Početná Wescottova rodina priniesla toľko postáv, že som sa do polovice knihy medzi nimi strácala. Neviem celkom povedať, aká táto kniha je a nie som si celkom istá, či prináša podnety, ktoré by nútili čitateľa siahnuť po ďalších častiach série. Hoci príbeh má svoju hĺbku (autorka sa sústreďuje na vnútorné prežívanie postáv, a čitateľ medzi riadkami určite nájde aj akési (morálne) posolstvo) a určite v ňom nájdete výraznú ľudskosť, celkom ma neokúzlil. Úvodu tejto série teda dávam .

-sa

_ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _

Horúce objatie Mary Balogh

Humphrey Westcott, gróf Riverdale, zanechal po sebe veľký majetok a jedno škandalózne tajomstvo, ktoré navždy zmenilo život jeho rodiny – vrátane dcéry, ktorá sa rozhodne začať odznova. Keďže manželstvo jej rodičov vyhlásili za neplatné, z Camille Westcottovej je zrazu nemanželská dcéra bez titulu. V snahe uniknúť svojej minulosti odíde z Londýna do Bathu a zamestná sa ako učiteľka v sirotinci, kde vyrastala jej nevlastná sestra Anna. Len čo si Camille zvykne na novom mieste, s nevôľou zistí, že stará matka objednala jej portrét u maliara, ktorého nemôže vystáť. Ani učiteľ výtvarnej výchovy Joel Cunningham nie je nadšený, že dostal za úlohu namaľovať portrét povýšeneckej novej učiteľky. Ale zatiaľ čo mu Camille sedí ako model, ich vzájomná antipatia sa mení na túžbu a túžba na horúcu vášeň. A len vďaka tomuto silnému putu, čo sa medzi nimi vytvorilo, budú schopní čeliť búrke, ku ktorej sa neodvratne schyľuje… (Slovenský spisovateľ, 2018)

* * * * * * * * * *

 Na druhú časť série M. Baloghovej o Westcottovcoch som bola zvedavá a tak trochu som sa jej aj obávala. Moja zvedavosť vyplynula z očakávania a naznačenia dejovej línie, obavy zasa zo skúsenosti z tak trochu nevyrovnanej a premenlivej kvality jednotlivých častí sérií, ktoré som od tejto spisovateľky čítala predtým.

 Camille Westcottová neodchádza zo scény v prvej časti ako sympatická hrdinka. Zaujímalo ma, ako chce autorka vytvoriť z takejto mladej ženy ústrednú postavu nasledujúceho príbehu a navyše, aký prerod jej pripravila, aby si získala čitateľove sympatie. Camille poznačená odhalením otcovej bigamie stráca nielen svoje postavenie a doterajší život, ale aj snúbenca. Cíti sa oklamaná, ponížená, premáha ju hnev, možno nenávisť a najmä vedomie neprístojnosti stavu, do ktorého sa dostala. Ona, prvorodená dcéra muža z vysokej spoločnosti, celý život pripravovaná na post dokonalej dámy a budúcej manželky. Náhle je všetko preč. Všetko, čím doteraz opovrhovala a nad čím ohŕňala nos, je zrazu jej realitou.

 Do príbehu nastupuje vo chvíli, keď sa rozhodne prestať skrývať a urobiť čosi so svojím životom. Tým čosi je vlastne túžba ukázať, že sa vie s novou realitou sama vysporiadať a popasovať, prijať ju, prispôsobiť sa jej a hlavne nájsť pravú Camille Westcottovú. Celé jej konanie je vlastne výrazom túžby po láske a ocenení, ktorých sa jej nedostalo najmä od otca. Camille je tvrdohlavá a je aj tvrdý oriešok, ale nie je tvrdá, ani v citoch, hoci ich nedáva najavo na počkanie a sama sa v mnohom svojom vnútornom zmätku stráca. Ale práve tým bola pre mňa sympatická a práve touto svojou autenticitou si ma získala.

 V tomto príbehu však vychádza na povrch, že s novou skutočnosťou bojujú viacerí členovia jej rodiny. Matka, ktorá dcéry na prvý pohľad opustila, aby ich odbremenila od svojej hanby, ale aj Camillina sestra Abigail, ktorá v sebe stále živí nádej a je pre všetkých naokolo akýmsi svetlom. Camille to neuľahčuje ani zvyšku rodiny, lebo nie je zvyknutá prijímať lásku od iných, dovoliť im, aby ju mali radi a sú chvíle, keď to nechce vidieť.

 V tomto stave sa Camille ocitá pred dverami sirotinca, v ktorom kedysi učila Anna. Jej nevlastná sestra, ktorá jej rodine vzala všetko, s čím vyrástla a s čím žila. Camille neprijíma Anninu vystretú ruku, ale čosi v nej ju núti poznať život z inej stránky. Nikdy neučila, ale jej prístup je spontánny, podvedome citlivý a jej nezvyčajné, skôr intuitívne metódy si získajú všetky deti. Tento prístup presne zapadá do sirotinca a školy, v ktorej sa k deťom správajú inak, nahrádzajú im pocit domova (čitateľ privrie oko nad modernou uvedomelosťou tohto prístupu, aj Dickens by zaplesal ). Príchod novej učiteľky pobúri Joela Cunninghama. Ten učí deti maľovať a presne vie, kto je slečna Camille Westcottová. Dokonca si myslí, že ju pozná z toho, čo mu o nej písala Anna.

 Stretnutia s touto mladou ženou ho však presvedčia o opaku. Uvedomí si totiž, že o nej vlastne nič nevedel. Napriek jej upätosti je na nej čosi príťažlivé. Keď dostane zákazku namaľovať Camillin portrét a portrét jej sestry Abby, ďalšie stretnutia s ňou jeho predstavy o nej celkom rozbijú. Nadaný maliar Joel sa teší z drobností, z toho, že sa mu množia zákazky, že si môže dovoliť prenajať viac priestoru, že si môže konečne dovoliť vlastný ateliér. A to všetko dosiahol vlastnou snahou. Pracuje tak, že človeka, ktorého má namaľovať, dlhodobo pozoruje, odhaľuje jeho skrytú krásu a tú sa snaží zobraziť. Nie lichotivý portrét, ktorý by zakrýval nedostatky. Zvečňuje čosi, čo odkrýva vnútro a dovoľuje uvidieť krásu tam, kde si ju doteraz nikto nevšimol.

 Stretnutia s Camille otvárajú aj otázku jeho vzťahu k Anne. Je to však práve Camille, na ktorú myslí v každej preňho zlomovej situácii, je to ona, koho žiada, aby stála po jeho boku. Len vďaka tomu, že sa ocitla tak povediac na druhej strane, dokáže pochopiť, čím Joel prechádza, keď nečakane zistí, že jeho rodina, ktorá sa ho pred rokmi vzdala, je bližšie, než si doteraz myslel. Len vďaka tomu, že aj z nej sa razom stala nemanželská dcéra, dokáže pochopiť pocity, ktoré Joelom zmietajú. Vie pochopiť jeho rozhodnutie odporovať starému chorému mužovi, ktorý sa nečakane nakrátko objaví v jeho živote a len ona vie pochopiť, že napriek všetkému potrebuje odpovede na otázky, ktoré si kládol a možno nekládol celý život. Dozvie sa aspoň niečo. Dosť nato, aby pochopil, kým je a kým chce byť. Že sa nemusí vzdávať náhleho dedičstva a že aj on sa dokáže prispôsobiť novej situácii.

 Aj on akoby sa – podobne ako Anna – stal súčasťou nejakej rozprávky. Ale Joel Cunningham ostáva napriek všetkému sám sebou. Jeho nedžentlmenské správanie je často v prospech Camillinej obrany, najmä keď sa na scéne objaví jej bývalý snúbenec a ukáže sa, že je veľmi vzdialene spriaznený aj s Joelom. Uxbury je nepríjemný, nestačila mu lekcia, ktorú mu uštedril Annin manžel. Má v sebe zákernosť a akúsi zvrátenú potrebu Camille urážať, takže si čitateľ spolu s členmi Camillinej rodiny musí nutne povedať – vďaka za Joelovu prirodzenosť a nedžentlmenské správanie. Jeho a Camille zbližujú drobnosti. Tie sú však veľmi dôležité. A láska prichádza potichu, nenápadne.

 M. B. ostáva verná sklonu obklopovať svojich hrdinov silným rodinným zázemím. Nie je to inak ani tu. V Bathe sa riešia pre Camille dôležité otázky, tu sa ukazuje rodinná podpora. Skutočnosť, že nie je sama. Sú však otázky, na ktoré musí nájsť odpoveď sama. A jej premena, sebapoznávanie sú sympatické. Milý a dojímavý je aj Camillin vzťah k dvom malým osireným dievčatkám, ktoré si na svojom novom pôsobisku obľúbi a vďaka ktorým sa naučí mnohé aj sama o sebe. Páčilo sa mi aj to, že autorka nerieši všetky problémy šmahom ruky. Z Camille a Anny sa nestanú kamarátky a priateľky na počkanie. Je to proces, a ony obe sú na jeho začiatku. Ale skutočnosť, že si to Camille konečne priznala, je znamením, že sa vzťah medzi nimi môže rozvinúť ďalej.

 Po prečítaní tejto knihy musím konštatovať spokojnosť, najmä preto, že vzťah hlavnej dvojice nie je jednoznačne jasný po prvom stretnutí, ale pekne sa vyvíja. Mimochodom, na prebale je znova jedna z anotácií, ktorá obsahu knihy tak celkom nezodpovedá (najmä čo sa týka charakteristiky vzťahu medzi ústrednou dvojicou). Camille s Joelom tvoria pár, ktorý som si nemohla neobľúbiť. Druhá časť série nesklamala moje očakávania. V novembri M. B. plánuje vydať jej siedmu časť. Abigailin príbeh je v poradí šiesty. Ten nasledujúci by sa mal zamerať na príbeh Alexandra Westcotta, nového grófa Riverdalea a na ten som tiež zvedavá. Ostáva mi len dúfať, že bude rovnako vydarený ako ten o Camille a Joelovi.  

-sa

_ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _

Vysnívaný manžel Mary Balogh

Po románoch Krásna dedička a Horúce objatie nás kráľovná historickej romance, jedinečná Mary Baloghová, už po tretí raz pozýva sledovať osudy šľachtičného rodu Westcottovcov. Toto je príbeh nového grófa Riverdala Alexandra Westcotta.
Alexander zdedil nielen titul grófa, o ktorý nikdy nestál, ale aj spustnuté panské sídlo, ktoré si nemôže dovoliť. Nie je dosť bohatý, aby zabezpečil blahobyt všetkým, čo sú naňho odkázaní, a tak vie, že sa bude musieť oženiť s bohatou ženou. Ibaže prv než svoj plán uskutoční, pozve ho na čaj slečna Wren Heydenová a ohúri ho ponukou, aby sa s ňou oženil.
Wren nedávno zdedila veľké bohatstvo, no chýba jej niečo, po čom veľmi túži - manžel a deti. Celý život žila v ústraní, neukazovala svoju tvár nikomu okrem blízkej rodiny a verných sluhov. Teraz si však môže dovoliť kúpiť manžela a pustí sa do toho ako pravá obchodníčka: spíše si zoznam džentlmenov, ktorí možno budú ochotní prehliadnuť jej nedostatky, keď na revanš získajú jej peniaze. (Slovenský spisovateľ, 2019)

* * * * * * * * * *

 Alexander sa nemal v pláne stať grófom, ale po udalostiach v rodine Westcottovcov naňho prešiel titul a on cíti príliš veľkú zodpovednosť za všetkých, aby veci nechal len tak plávať. Je svedomitý. Nové panstvo potrebuje nutne investície, ak má všetko udržať nad vodou a on vie, že sa bude musieť oženiť. Pragmaticky. S bohatou dedičkou, ktorej ponúkne na oplátku titul. Táto skutočnosť je známa.

 Vie to aj Wren Haydenová, ktorá nič z toho, čo ponúka Alexander Riverdale, nepotrebuje. Okrem jediného – manželstva. Po rokoch v samote sa rozhodla, že chce rodinu. Skutočnú, vlastnú rodinu. A tak si spíše zoznam možných kandidátov a pripíše naň aj meno svojho nového suseda. Grófa Alexandra Riverdalea. Problém je v tom, že ona netuší, ako tento muž jej ponuku prijme. Wrenina ponuka ho samozrejme zaskočí. Chce vedieť, čo je za ňou a ona vie, že na to má právo. Dôvod, prečo skrýva svoju tvár a žije utiahnuto v ústraní, hoci je úspešnou obchodníčkou a dedičkou sklární, je to najmenej, čo mu môže odhaliť. A tak Wren vystúpi z tieňa a dvihne pred Alexandrom svoj závoj, aby odhalila, že jej od detstva jednu časť tváre pokrýva veľké červené znamienko. Dôvodov, prečo sa skrýva, je však viac.

 Alex chce vedieť, či mu Wren môže ponúknuť viac, či je to skutočne len o peniazoch. Akosi tuší, že je v tom celom ukryté aj čosi iné, čosi hlboké, čosi z minulosti, čosi zraňujúce, čo z Wren vyformovalo takú chladnú, do seba utiahnutú bytosť. Sám netuší, prečo je v jej zornom poli a prečo jej ponuku celkom neodmietol, hoci ju celkom ani neprijal. Dáva im šancu aspoň ako-tak o sebe čosi zistiť a svoje rozhodnutie prehodnotiť. Áno, vie, že potrebuje bohatú manželku na usporiadanie vecí a udržanie panstva potrebuje peniaze. Wrenine peniaze sú na dosah, núkajú sa a hoci vie, že by sa mohol poobzerať aj po inej manželke, k slečne Haydenovej sa vracia a... hádže jej povestnú rukavicu. Aj ona bude musieť ukázať, že čosi pre post budúcej lady Riverdaleovej je ochotná podstúpiť. Minimálne, že vyjde zo svojej ulity, zo samoty a izolácie, do ktorej sa dobrovoľne uzavrela.

 Všetko by bolo ľahšie, keby Alexander Riverdale nebol taký príťažlivý a keby čosi v jeho správaní nenarážalo presne na tú strunu Wreninej osobnosti, ktorú pôsobí s presnou dávkou provokácie, aby ju to nútilo odpovedať a pomaly opúšťať hranice dobre stráženého sveta, v ktorom sa necíti taká zraniteľná. Wren je priama, keď ide o obchod, ale uzavretá, ak ide o ňu samú. Má problém zbaviť sa defenzívneho postoja, mierneho nepriateľského správania voči okoliu. Je pre ňu ťažké prekonať múr, ktorý si vytvorila, a tak sa strieda príťažlivosť a chlad, miestami čosi ako odpor.

 Situácia sa nakoniec vyhrotí, keď po návšteve Alexandrovej matky a sestry si Wren uvedomí, že Alexandrova rodina by nepripustila, aby sa lord Rivedale trápil a keďže sa on cíti zaviazaný a nikdy by neurobil nič, čím by sa zbavil zodpovednosti voči iným, zo slova, ktoré dal, ho uvoľní. Je tu však stále jeho ponuka návštevy v Londýne a priateľstvo, ktoré s Wren nadviaže jeho sestra. Tej návšteve sa dlho bráni, nakoniec sa však do Londýna vypraví. Hoci tam nejde, aby Alexa cielene stretla, predsa sa tak stane. A keď ju on uvidí v parku, uvedomí si – potom, čo je dlho vystavený honbe vydajachtivých adeptiek a ich matiek, že inú ženu vlastne ani nechce. Lebo si s mnohými vlastne nemal ani čo povedať, pripadal si ako panák či bábka na šnúrke a na tom, že išlo o výmenný obchod: titul za peniaze, sa vlastne nič nezmenilo. Keď padne znova ponuka na zásnuby, je to tento raz ponuka od Alexandra. Svadba na seba nenechá čakať príliš dlho.

 Wren v Londýne uviazne uprostred Westcottovcov. Rodina ju vtiahne nielen medzi seba, ale dokonca ju prinúti vstúpiť do spoločnosti. Čosi iné je skúsiť nenosiť závoj na vidieku medzi hŕstkou vzdialených susedov a čosi iné vstúpiť bez závoja do divadelnej lóže či do plesovej sály preplnenej smotánkou. Wrenino tajomstvo sa dostane na scénu po jednom večere v divadle. Znovuobjavenie rodiny, ktorá sa jej vzdala, odkrýva bolesť, čo zasiahla do duše desaťročného dieťaťa a navždy ju poznamenala. Autorka tak vytvára akýsi protiklad fyzickej a duševnej krásy a neprimeranosti vnímania hodnôt u niektorých jednotlivcov. Ukazuje, že skutočná krása sa skrýva niekde inde – tak je to celý čas aj vo vzťahu medzi Alexom a Wren. Napriek tomu je tu nádej, ktorá sa premieňa na Wreninu očistu a povestné znovuzrodenie, nový nádych v podobe strateného a znovunájdeného brata lorda Colina Hodgesa. Wren nakoniec získava rodinu, o akej ani nesnívala.

 M. B. vsádza na tradičnú rovnicu, a tak sa Wren Haydenová ocitá uprostred rodiny, ktorej súdržnosť jej nedáva priestor na vlastné manévrovanie. Je to istý druh manipulácie a ona si to uvedomuje, napriek tomu, alebo práve vďaka srdečnosti, ktorú tu nachádza, im to toleruje a prispôsobuje sa. Nakoniec to speje k vzájomnému utuženiu vzťahov a k čomusi, čo vyslovuje samotná Alexandrova matka: „Varujem vás, Wren, tuším vás budem na smrť ľúbiť.“ (s. 152) Westcottovcami sa to tu len tak hemží. Autorka sem pritiahla dokonca aj Violu a Abigail, do hry vrátila aj zraneného Harryho, ktorý sa ako kapitán vracia z bojov s Napoleonom. A chystá si tak pôdu na pokračovanie série. Nakoniec dáva do kontrastu samotnú Violu a Wren, lebo obe sa skrývajú. To, že jedna to robila so závojom a druhá bez neho, nehrá úlohu. Obe potrebujú odvahu na to, aby sa znova ukázali pred svetom.

 Hrdinovia spadajú do kategórie zrelých, a minimálne v prípade Wren aj do istej miery „nedokonalých“, hrdinov, ktorí sa do seba nezaľúbia na prvý pohľad, ktorí to podstatné a pravú hĺbku vzťahu objavujú postupne. Tým sa vymyká klišéovitosti pravej červenej knižnice. Na druhej strane zapadá do svojej línie, či šablóny, ak chcete, príbehov. Na škodu, aspoň pre mňa, v tomto príbehu napriek všetkým kvalitám neprináša nič prevratné, nič, nad čím by som ako čitateľ zatajila dych, či nad čím by mi zaihrali iskierky v očiach. To čosi, čo by pomohlo tomuto príbehu vyhupnúť sa nad predchádzajúce dva v sérii. A to ani vo vzťahu medzi hlavnými hrdinami. Niekto by mohol argumentovať tým, že si autorka vybrala špecifickú hrdinku, ale podľa mňa v tejto knihe M. B. neprekročila svoj tieň. Toto je baloghovská klasika, stávka na istotu. A to je (bohužiaľ?) všetko.

-sa

_ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _

Cesta za láskou Mary Balogh

Po románoch Krásna dedička, Horúce objatie a Vysnívaný manžel prináša neprekonateľná Mary Baloghová štvrté pokračovanie úspešnej série o osudoch rodu Westcottovcov. Začítajte sa do príbehu Violy Kingsleyovej, bývalej grófky Riverdalovej.

Za dva roky, čo uplynuli od smrti grófa Riverdala, sa jeho rodine podarilo prekonať hanbu, že prišla o tituly a majetok, len bývalá grófka Viola sa s tým stále nevyrovnala. Keďže deti sú dávno dospelé a ona už nie je súčasťou spoločenskej smotánky, netuší, kde by mala hľadať šťastie – až kým jej náhoda neprivedie do cesty príťažlivého Marcela Lamarra, markíza Dorchestera.
Z Marcela Lamarra sa po smrti manželky takmer pred dvadsiatimi rokmi stal notorický sukničkár a búrlivák. Viola ho poznala už ako mladá matka, no vtedy odolala jeho zvádzaniu. Marcelovi sa aj po rokoch zdá krásna vdova neodolateľná a zaumieni si, že tentoraz mu neunikne. Na svoje veľké prekvapenie však zistí, že Viola túži po vášnivom dobrodružstve rovnako ako on... (Slovenský spisovateľ, 2020)

* * * * * * * * * *

Keď sa po smrti grófa Riverdala objaví pravda o jeho manželstve s lady Violou a o ich spoločných deťoch a na scéne sa ukáže skutočná dedička grófovho majetku, Viole sa zrúti roky budovaný svet. Kto čítal predchádzajúce časti série, vie, že ona a jej deti sa s novými okolnosťami potrebovali vyrovnať a urobili tak po svojom. A hoci Violu nikto z Westcottovcov nezavrhol, ona sama potrebovala nájsť miesto, kam patrí. Či skôr by mohla patriť. Hoci sa zdalo, že sa jej to nakoniec úspešne podarilo, ukáže sa, že nie všetko je tak, ako sa na prvý pohľad javilo a vo Violinom vnútri driemu pocity, ktoré ju nakoniec celkom premôžu.

Celý život sa správala dôstojne a úctivo, robila to, čo sa od nej očakávalo. A hoci svojho manžela nemilovala (manželstvo bolo, ako inak, dopredu dohodnuté), vychovala deti v úcte voči nemu. Keď sa všetci dozvedeli o jeho podvode, jej svet sa rozpadol. Všetko, čo mala a v čom žila, prestalo náhle existovať a jej neostalo nič. Z grófky Riverdaleovej, ktorej upísala roky svojho života, ostala len smiešna ilúzia a žena, ktorej ostal len výsmech smotánky, hoci ona sama za manželovo vyčíňanie nijako nezodpovedala. Ostal jej len strach a starosti o deti, ktoré prišli o budúcnosť. Nakoniec si vybrali svoju cestu a ona mohla byť šťastná. No, ako sa ukázalo, svoje šťastie skôr predstierala, než skutočne cítila. V tomto rozpoložení, neschopná prijať spoločnosť svojich blízkych, ich v spontánnom popude opustí s odhodlaním získať odpoveď na otázku, kto vlastne je Viola. V prvom rade však potrebuje byť aspoň chvíľu sama. Len čo sa pokazí jej prenajatý koč a ona sa ocitne kdesi uprostred neznámeho sveta, uvedomí si, že počúvnuť tento spontánny popud, zrejme nebol až taký dobrý nápad.

Svoje útočisko nachádza kdesi na okraji bezmennej dediny v hostinci, kde sa zhodou okolností zastavuje aj Marcel Lamarr. Muž, ktorého stretla pred dvadsiatimi rokmi. Muž, o ktorom sa hovorilo, že je zodpovedný za smrť svojej manželky a z ktorého sa stal chladnokrvný sukničkár. Ich cesty sa kedysi zviedli dokopy a rozišli, aby sa po rokoch opäť pretli. Na tom najneočakávanejšom mieste, za tých najpodivnejších okolností.

Marcel je na ceste domov, kde ho čakajú jeho deti a rodina, v ktorej treba uviesť na pravú mieru všetky vzťahy a vyjasniť kompetencie v domácnosti. Robí tak každý rok, ale každý rok pred svojimi povinnosťami utečie skôr, než čokoľvek vyrieši. A tak je vlastne aj on na úteku. Celé roky. Neschopnosť čeliť zodpovednosti kompenzuje rýchlymi vzťahmi, v ktorých sa rovnako vyhýba akýmkoľvek záväzkom. V tom zapadákove si samozrejme Violu nemôže nevšimnúť a áno, spozná ju. Dokonca kvôli nej ostane v dedine na noc a pokúsi sa ju prehovoriť na nezáväzný románik. Na čosi, čo majstrovsky ovláda a len máloktorá žena mu odoláva. Pravda, Viola mu už raz odolala. Práve preto je to preňho výzva. Zopakuje sa jej odmietnutie?

Niekoľko hodín v spoločnosti markíza Dorchestera spôsobí, že Marcel sa jej prítomnosti nechce vzdať. A tak Viole navrhne útek. Toto preňho nie je typická aféra. Viola sa do nej pustí intenzívne, ale príliš dlho verila, že radostné a intenzívne prežívanie života nie je pre ňu. A nakoniec ona predsa len vníma svoju zodpovednosť voči rodine viac ako Marcel. Obaja vedia, že útočisko v dávno zabudnutej chate je len dočasné. Chvíle, ktoré prežívajú, sú príjemné, ale kdesi v podvedomí obaja vedia, že príde koniec. Otázka znie, kto sa komu zunuje ako prvý.

Lenže je tu aj ďalší nezanedbateľný aspekt. Rodina. List, ktorý Viola pošle deťom, aby sa o ňu neobávali, k nim nedorazí. Rovnako sa domov nevráti Lamarr, ktorého očakáva najmä dcéra Estelle, tešiaca sa, že tu oslávi jeho narodeniny. Rozhodnutie vyhľadať Violu rodine netrvá dlho, ani Estelle nepotrebuje prehovárať brata Bertranda, aby sa vydali nájsť otca. Situácia, v ktorej Marcela s Violou rodiny objavia, nie je šťastná. Viola podľahne svojmu pocitu zodpovednosti a tesne predtým sa s Marcelom nevyhnutne rozchádza, ale Marcel v náhlom popude pred rodinou vyhlasuje, že sa pred istým časom zasnúbili – s ohľadom na lásku, ktorú k sebe kedysi cítili. To vyhlásenie spustí kolotoč udalostí, na ktoré už ani jeden nemá dosah. Jediné, čo si uvedomujú, je, že k oslave zásnub nemôže dôjsť a že Viola dostane priestor na ich zrušenie. To však netuší Marcelova dcéra Estelle, ktorá je nadšená a z narodeninovej oslavy sa stáva oslava zasnúbenia.

Situácia sa komplikuje vo chvíli, keď Estelle pozve na Lamarrovo sídlo celú Wescottovu rodinu. Netreba dodávať, že medzi Violou a Marcelom nič nejde hladko. Ani jeden z nich neverí, že by k uzavretiu manželstva malo dôjsť a každý má svoje dôvody. Viola obklopená rodinou sa upevňuje v pocite podpory z ich strany, preniká do vzťahu Marcela a jeho detí – nie však násilne, necháva ho povedať, čo považuje za dôležité. Dokonca sa dozvie o pocite viny, ktorý v sebe nesie od smrti svojej manželky a ktorý vlastne celé roky ovplyvňuje jeho život i spôsob, akým ho vedie. Marcel si zase uvedomuje, že roky, o ktoré prišiel vo vzťahu so svojimi deťmi, sa dajú len ťažko dobehnúť. Ale predsa len je tu čosi, na čom môže stavať. Hoci sa tak neudeje zo dňa na deň. Cesta k záverečnej svadbe nie je priamočiara. Viola aj Marcel musia vybojovať svoj vnútorný boj, vyrovnať sa s minulosťou a dať šancu budúcnosti.  

Pri týchto hrdinoch nebudete čakať ochkanie a jajkanie nad sebou navzájom, lebo sú to hrdinovia zrelí. Skôr očakávate istú charizmu. Napriek všetkému sa ukáže, že v istom ohľade sú obaja neskúsení, lebo v doterajšom živote sa nestretli so skutočnými citmi (ak neberieme do úvahy Violine materinské city). Za seba však musím konštatovať, že to pre mňa bola skôr povinná jazda. Viola ma výrazne v predchádzajúcich častiach nezaujala a ani táto kniha vo mne ten pocit nezmenila. Ako hrdinka mi čímsi ostala vzdialená. Marcel Lamarr na mňa rovnako výrazne nezapôsobil. Opakujúce sa pasáže hĺbajúcich hrdinov príbeh brzdili (hoci Baloghová nie je akčná rozprávačka). Plusom ostáva absencia naivity – aj vzhľadom na vek hlavných hrdinov, ale tú v autorkiných príbehoch nájdete málokedy.

Ak máte načítané Baloghovej príbehy, nič vás tu neprekvapí. Dovolím si povedať, že invenciou tu autorka zvlášť neplytvá. Je to prosto baloghovský príbeh s typickými motívmi, akoby ich len minimálne pozmenila a presadila na iné (nie veľmi odlišné) miesto. Prosto sa nevyhnete pocitu, že toto ste už niekde v nejakej podobe čítali – občas to nevadí, občas to udrie do očí. Ja som sa miestami nevyhla pocitu, že čítam neviemktorú variáciu na ten istý príbeh.

Mimochodom, vydavateľstvo oproti originálu knihy zvolilo mätúcu obálku. Mladá dvojica rozhodne ani zďaleka ničím nepripomína hlavných protagonistov knihy, ktorými sú štyridsiatnici a pre tých, ktorí nepoznajú smerovanie série, je značne zavádzajúca. Občas by neuškodilo tieto veci zladiť alebo ponechať originálny pôvodný prebal knihy, ktorý je v tomto prípade podľa mňa vyhovujúcejší.

-sa

_ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _

Druhá šanca na lásku Mary Balogh

Osudy šľachtického rodu Westcottovcov pokračujú piatou časťou série – fascinujúcou regentskou romancou, v ktorej Elizabeth Overfieldová rúca spoločenské konvencie tým, že sa zaľúbi do oveľa mladšieho muža.
Lady Elizabeth trávi Vianoce na vidieku v dome svojho brata a jeho manželky, grófa a grófky Riverdalovcov. Pred niekoľkými rokmi ovdovela, a tak uvažuje, že by sa znovu vydala – ak nájde muža, ktorý sa k nej bude správať láskyplne a úctivo. Medzi hosťami je aj grófkin brat Colin Handrich, lord Hodges. Elizabeth a Colin sa spriatelia a ich náklonnosť vyvrcholí nečakaným bozkom, keď pri sánkovačke skončia v snehu. Obaja vedia, že vážny vzťah neprichádza do úvahy, veď Elizabeth je o deväť rokov staršia než Colin.
Elizabeth aj Colin sa vrátia do Londýna pevne rozhodnutí, že si počas nasledujúcej spoločenskej sezóny nájdu iného, vhodnejšieho partnera. Napriek tomu naďalej udržujú priateľský vzťah a dohodnú sa, že na každom bále si spolu zatancujú jeden waltz. Táto na pohľad nevinná dohoda však obráti ich život naruby, keďže s každým ďalším tancom silnie ich vzájomná príťažlivosť a čoraz nástojčivejšie si kladú otázku, čo sú ochotní obetovať pre lásku. (Slovenský spisovateľ, 2020)

* * * * * * * * * *

Westcottovská séria pokračuje príbehom Alexandrovej sestry Elizabeth. Je to postava, ktorej po poznaní jej predchádzajúceho manželského osudu prajete šťastie. Ja som jej priala aj novú, vášnivú lásku. Anotácia tejto knihy prezrádza celý dej. V podstate niet čo viac – okrem niekoľkých viet – dodať. Čitatelia poznajúci štýl M. Baloghovej dobre vedia, že jej príbehy nestavajú na akčnosti, ale na vnútornom prežívaní postáv a nie je to inak ani v tomto prípade. To na jednej strane môže byť čitateľsky príjemné pre autorkiných zapálených čitateľov, ale na druhej strane to môže zaváňať istým stereotypom.  

S oboma hlavnými protagonistami tohto príbehu sme sa už stretli v predchádzajúcich dieloch série. Colina Handricha sme spoznali v príbehu Alexandra Westcotta a Wren Haydenovej, keď sa Wren spojila so svojou rodinou a Colin zistil, že sestra, o ktorej mu v detstve povedali, že zomrela, predsa len žije. Colin aj Elizabeth sa ocitnú pod jednou strechou s ostatnými členmi rozvetvenej rodiny u Alexandra a Wren, kde všetci trávia Vianoce. Práve tieto sviatky ovplyvnia smerovanie ich vzťahu.

Westcottovský klan je početný, a hoci sa s ním čitateľ už predtým stretol, v množstve postáv sa občas stráca. Rodina sa počas tohto príbehu zbieha pričasto, najmä aby podporila Elizabeth. Je to obraz súdržnosti, viacerí zasahujú do konverzácie, dávajú Elizabeth dobré rady, repliky padajú zo všetkých strán... Ja som si pri tom viackrát povedala, že menej je niekedy viac. Niekedy to vyzeralo, akoby sa autorka pokúšala len niečím naplniť strany knihy.  

Elizabeth Overfieldová sa snaží potlačiť melanchóliu, stále viac si uvedomuje, že by mala začať nový život. S novým manželom. Dokonca existuje aj adept na túto pozíciu, sir Geoffrey Codaire, solídny a úctyhodný muž. Stále viac si myslí, že by jeho ponuku na manželstvo mala konečne prijať. Je to však skutočne ten najvhodnejší partner pre Elizabeth? Aj lord Hodges uvažuje o manželstve a rozhliada sa po možnej adeptke na barónku Hodgesovú. Uvedomuje si, že sa potrebuje ujať svojich povinností a urovnať vzťahy v rodine. Najmä k excentrickej matke. Práve počas sviatkov, ktoré sú v kruhu rodiny také príjemné, Colin prvýkrát vysloví, že by sa mali s Elizabeth vziať. Elizabeth však upozorňuje na ich deväťročný vekový rozdiel. Je to vec, s ktorou v nasledujúcom vývine ich vzťahu argumentuje ešte niekoľkokrát.

Po Vianociach sa Colin rozhodne vziať veci do svojich rúk – urobiť zo svojho panstva úctyhodné sídlo, ujasniť vzťahy s matkou a sestrou Blanche, oženiť sa. Keď sa rozhodne, že si hľadá nevestu, dostane sa do jedného kolotoča. Výrazný záujem oňho prejavuje najmä slečna Dunmorová, a jej matka robí všetko preto, aby to vyzeralo, že je už ruka v rukáve. Do celej veci sa zapletie aj Colinova matka, ktorá sa rozhodne syna opäť pritiahnuť k sebe. Colin však počas sezóny znova stretáva Elizabeth a – ako sa dohodli počas Vianoc – venuje jej na každom bále jeden waltz. Toto nevinné počínanie však v očiach smotánky začína nadobúdať iný rozmer. Vec sa vyhrotí na Elizabethinom zásnubnom bále (prijme ponuku sira Codaira) a vedie k zrušeniu zásnub. Táto skutočnosť však vyvolá škandál, Elizabeth je vystavená veľkému náporu ohováračstva. Ako ochranný štít sa okolo nej zhŕkne celá rodina.

Colin, ktorého varuje sestra Blanche, že jeho matka manipuluje s jeho budúcnosťou, sa vzoprie, a ako vyriešenie ťažkostí znova navrhne Elizabeth manželstvo. Napriek všetkej argumentácii (Elizabeth nechce, aby mal pocit, že je za dianie okolo nej zodpovedný) nakoniec obaja dospejú k dohode, ani jeden však ešte nevyhnal zo svojho života všetkých duchov. Elizabeth sa svojím rozhodnutím postavila nielen spoločnosti a jej ohováraniu, ale najmä Colinovej matke. Urovnať vzťahy v rodine nebude jednoduché a neudeje sa tak skoro. Autorka odhaľuje aj spomienky z minulosti, ktoré Colina a Elizabeth formovali. Elizabethino nevydarené manželstvo s alkoholikom Desmondom Overfieldom. Colinov vzťah k otcovi, súrodencom a k matke, ktorá sa pokúša všetkými manipulovať. Elizabeth razí teóriu odpustenia a to je cesta, ktorou sa nakoniec vydá aj Colin.  

Elizabeth, ktorá si nahovárala, že už nemá právo na šťastie, nakoniec pochopí, že práve Colin je napriek vekovému rozdielu láskavý, úctyhodný, charakterný a najmä pevný ako bralo. Motív vzťahu staršej ženy a mladšieho muža u Baloghovej nie je nový. Stáva sa z neho tak povediac čosi „ošúchané“, čo svojím spôsobom neprináša nič nové. V tejto knihe sa nič napínavé nedeje. Bohužiaľ, som v knihe nenašla nič, čo by ma nejako výrazne zaujalo. Postava Colinovej matky a celý ten ansámbel okolo nej bol pre mňa vrcholne nesympatický (bojovala som s tým už v druhej knihe). A popravde, pri čítaní som skôr bojovala s uspávajúcou atmosférou.

Wescottovci sa pre mňa stávajú viac povinnosťou (ak nechcem stratiť niť diania v rodine) než čitateľským zážitkom. Na záver len poznamenám, že v tomto príbehu sa tak trochu do popredia miestami prederie Matilda Westcottová, ktorá je hlavnou hrdinkou siedmeho pokračovania tejto série. Nemyslela som si, že to niekedy budem konštatovať, ale pevne dúfam, že Baloghová oživí istú fádnosť, do ktorej Westcottovci v mojej optike upadávajú. Za najvydarenejšiu časť zatiaľ stále považujem druhý príbeh v poradí o Camille.

-sa

_ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _

Keď príde láska Mary Balogh

Po románe Druhá šanca na lásku nám kráľovná historickej romance Mary Baloghová ponúka ďalšie pokračovanie úspešnej regentskej série o osudoch nekonvenčných členov rodu Westcottovcov. Toto je príbeh Abigail, najmladšej dcéry lorda Riverdala.

Sny Abigail Westcottovej sa rozplynuli, keď jej zomrel otec a vysvitlo, že jej rodičia neboli legálne zosobášení. Ale teraz, o šesť rokov neskôr, si vychutnáva nezávislosť, ktorú jej zabezpečuje postavenie bohatej slobodnej ženy. Dokonca je taká sebavedomá, že bez váhania vyhreší sluhu, čo sa v prítomnosti dám opovážil rúbať drevo do pol pása nahý.
Ibaže ten muž nie je nijaký sluha. Je to podplukovník Gilbert Bennington, dôstojník, ktorý sprevádzal jej raneného brata Harryho domov po vojnách s Napoleonom. Gil prišiel do Hinsfordského sídla, aby svojmu priateľovi pomohol pri zotavovaní, a nepáči sa mu, keď sa k nemu správajú povýšene – najmä preto, lebo nemá urodzený pôvod.
Aj keď spočiatku Gil a Abigail stelesňujú jeden pre druhého vlastnosti, ktorými najväčšmi opovrhujú, zakrátko zistia, aký mylný môže byť prvý dojem. Pretože za fasádou kedysi vznešenej dámy a muža prostého pôvodu sa skrývajú dvaja ľudia, ktorí chápu, čo je skutočná česť, a že iba vďaka nej môže človek nájsť pravú lásku. (Slovenský spisovateľ, 2021)

* * * * * * * * * *

Zo súrodencov Abigail, Camille a Harryho Westcottovcov sa po smrti lorda Riverdala stávajú ľavobočkovia. Mladá žena, ktorá bola vychovávaná ako dáma, sa zrazu ocitá na okraji spoločnosti a napriek podpore rodiny sa so svojím novým postavením nevyrovnáva ľahko. Prechádza niekoľkými citovými fázami vo vzťahu k Anne, ktorá zastala miesto právoplatnej Riverdaleovej dedičky. No aj po rokoch si stále hľadá svoje miesto vo svete. Zatiaľ, čo jej sestra Camille našla šťastie v obyčajnom živote po boku bývalého učiteľa Joela Cunninghama, Abigail stále nevie, kam vlastne patrí.

Po rokoch napoleonských vojen sa má domov vrátiť jej brat Harry. Svoje ťažké zranenie si lieči v Paríži, ale odtiaľ sa v spoločnosti svojho priateľa podplukovníka Gilberta alias Gila Benningtona vracia, pretože metódy tamojších lekárov z neho robia väčšieho lazára, než by bolo vhodné. Gilbert je toho názoru, že Harry na zotavenie potrebuje pokoj, dobrú stravu a čerstvý vzduch. Toto všetko by mal dostať na sídle, kde prežil celé detstvo, preto sa nevracia k rodine do Londýna, ale vyberá si Hinsford. Je viac než jasné, že toto jeho rozhodnutie sa bude priečiť rodine, ktorá voči Harrymu pociťuje ochraniteľské sklony, a tak všetci očakávajú, že sa na Hinsforde postupne zhŕknu všetci Westcottovci. Tak sa domov vracia aj Abigail. Tu, ako naznačuje anotácia, stretáva muža, ktorého najskôr považuje za sluhu. Keď zistí, kto v skutočnosti je ten človek, čo rúbal drevo a tak veľmi ju pobúril, prvé stretnutie ovplyvní počiatok ich vzťahu.

Chvíle s rodinou Westcottovcov sú pre Harryho skôr príťažou, lebo nepotrebuje opatrovateľov, ale potrebuje sa zotaviť po svojom, potrebuje pomalý návrat do života, k normálnym činnostiam. Pri tom mu pomáha priateľstvo s Gilom. Gil sa s rodinou veľmi nezbližuje, ale správa sa korektne, aj vďaka jeho veľkému psovi Kráske sa ukáže, že sa vie pekne správať najmä k deťom. Rodine samotnej sa však skôr vyhýba, lebo si uvedomuje svoju odlišnosť od nich. Pravdu o sebe však nepovedal ani svojmu priateľovi Harrymu. Ten nevie, že je nemanželským synom, že vyrastal ako dieťa obyčajnej práčky, sám sa vypracoval na dôstojníka potom, čo veľmi skoro utiekol z domu, a napokon sa oženil s dcérou generála Pascoea. Caroline však túžila po dobrodružstve a po nebezpečných avantúrach, podľa vlastných slov sa chcela s Gilom váľať v blate. Zavádzala rodičov, aby u nich mohla nechať svoje dieťa, a obvinila Gila, že sa k nej správal násilne. Gilbert sa tak snaží dostať k svojej malej dcére Katy, najal si právnika, ale generál a jeho manželka sú veľmi vplyvní ľudia, ktorí ho plánujú obviniť z násilnosti a zabrániť mu, aby sa s dcérou ešte vôbec niekedy videl. To všetko ovplyvňuje jeho správanie, Gil je často zádumčivý, ale aj popudlivý. Abigail sa zdá zvláštny, a hoci sa mu nemôže celkom vyhnúť, ich stretnutia nie vždy končia príjemne.

Gil považuje Abigail za vznešenú dámu, ktorá by sa s mužom, ako je on, nikdy nezahadzovala. Je rozčarovaný, keď zistí, že po odchode Westcottovej rodiny sa Abby rozhodla ostať s bratom ako jeho spoločníčka, lebo to znamená, že sa s ňou bude naďalej vídať. Obaja sa spočiatku len ťažko dostávajú cez hradbu vlastných prvých dojmov, a len ťažko poodhaľujú svoju pravú tvár, čriepky toho, čo ich formovalo. Gilbert sa ťažko prenáša cez svoj pôvod, cez vzťah s prvou manželkou. Informácie od právnika však nie sú pozitívne a tak sa v náhlom hneve Abigail zverí s tým, čo ho trápi – že sa nevie dostať k svojej dcére. Pravda o podplukovníkovi Benningtonovi vyjde najavo, a je to práve Harry, kto navrhne, že by mal väčšie šance získať dcéru späť, keby sa oženil. Keď mu túto skutočnosť potvrdí aj právnik, Abby zrazu rozmýšľa nad tým, že by jeho ponuku prijala.

Abby hľadá pocit, že muž, za ktorého by sa mala potenciálne vydať, by mal byť ten pravý, nie len oporný bod vo svete smotánky, kam kedysi patrila, alebo by bol ochotný prehliadnuť jej aktuálne nižšie postavenie a biľag nemanželskej dcéry. Abigail si uvedomuje, že sa odkláňa od doterajšieho svojho snobstva a díva sa na potenciálneho manžela v zmysle zlúčiteľnosti. Otázka je, či je ochotná vydať sa za muža, ktorý sa nepovažuje ani za džentlmena.

Svadba prebehne rýchlo a bez rodiny, pretože sa blíži pojednávanie vo veci Gilbertovej dcéry. Gil a Abby odchádzajú do Londýna. Prvé stretnutie s rodinou Westcottovcov nedopadne najlepšie, správa o ich rýchlom sobáši je šokujúca. Ale neboli by to Westcottovci, keby sa nezomkli a nakoniec podplukovníka do svojich radov neprijali. Nakoniec, ide o Abby. Všetci sa sústredia na súdny proces, je nutné, aby Bennington sudcu presvedčil, že okrem zásluh, ktoré dosiahol na bitevnom poli, nie je žiaden násilník a že je schopný postarať sa o dcéru, poskytnúť jej rodinné zázemie. A nakoniec, aj lásku, nielen otca, ale aj novej matky. Ženy, do ktorej sa sám zamiloval.

Tento príbeh sa nevymyká z radu tých, ktoré som v sérii čítala doteraz. Abigail mi so svojou dilemou silne pripomínala matku (hľadanie miesta vo svete a spoločnosti sa veľmi podobá na Violino hľadanie v knihe Cesta za láskou). Gil je naopak veľmi popudlivý hrdina, často sa točiaci okolo svojho pôvodu a miestami neschopný sa cez neho preniesť. Veľmi často cez jeho myšlienky prebleskujú spomienky na matku. Autorka sa nevyhýba ani zakomponovaniu celej suity rodiny Westcottovcov, ako je už u nej zvykom. Nosná časť príbehu sa opäť odohráva na vidieku, ktorý si čitateľ užije plným priehrštím, je to plné hĺbavých myšlienok oboch hlavných hrdinov. Z toho vyplýva, že sa až do poslednej tretiny knihy nedeje nič dynamické. Dej sa nahustí až v poslednej tretine, kde musí autorka stihnúť vyriešiť súdne pojednávanie i návrat dcéry do rúk otca. Príbeh je typicky baloghovský, z radu doterajších sa nevymyká. Ostávam pri tom, že sa mi z celej série najviac pozdával príbeh Camille Westcottovej (Horúce objatie) a je to práve ona a jej rodina, kto aj do tohto príbehu podľa mňa prináša čerstvý závan.

Medziiným, Westcottovci v tomto príbehu rozlúsknu otázku Gilbertovho nemanželského pôvodu. Autorka si tak pripravila pôdu na príbeh Someone to Remember o Matilde a Charlesovi Sawyerovi, ktorý, mimochodom, Slovenský spisovateľ v rade Westcottovej série preskočil (zrejme preto, že ide o krátky príbeh). Možno sa ho dočkáme v nejakom sequele.

-sa

_ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _

Na krídlach lásky Mary Balogh

Po románe Keď príde láska pokračuje obľúbená regentská séria o rode Westcottovcov očarujúcou romancou, v ktorej vám jedinečná Mary Baloghová predstaví ďalšiu zo svojich nezabudnuteľných ženských postáv – hrdú a nezávislú Jessicu Archerovú.
Lady Jessica Archerová stratila záujem o vzrušujúci život londýnskej smotánky, keď jej sesternicu a najlepšiu priateľku Abigail Westcottovú vyššie kruhy odmietli, lebo vysvitlo, že jej rodičia neboli zosobášení. Ale Jessica bola vždy praktická, a preto sa vo svojich dvadsiatich piatich rokoch rozhodne, že sa vydá, aj keď bez lásky. Vie, že je dobrá partia, koniec koncov je sestra vojvodu Netherbyho.
Jessice dvorí veľa džentlmenov, ktorí spĺňajú jej vysoké nároky, na plesoch ju vždy obklopuje verná družina. A tak keď sa stretne s tajomným Gabrielom Thornom, ktorý sa vrátil z Nového sveta, aby sa ujal rovnako tajomného dedičstva, zdá sa jej neprijateľný, lebo hneď pri prvom stretnutí sa jej opovážil oznámiť, že sa s ňou plánuje oženiť. Keď však Jessica pochopí, kto je Gabriel v skutočnosti a čo je ochotný urobiť, aby ochránil ľudí, ktorí od neho závisia, zapáči sa jej jeho úsilie – a zapáči sa jej aj on ako muž. Splní sa jej dievčenský sen vydať sa z lásky? (Slovenský spisovateľ, 2021)

* * * * * * * * * *

Lady Jessica sa potom, ako sa jej priateľka Abigail vydala, rozhodla, že aj ona konečne túto sezónu vpláva do manželského prístavu. Nie je rozhodnutá pre konkrétneho nápadníka, no už niekoľko sezón ju verne sprevádza mužská suita, v kruhu ktorej by sa nejaký kandidát na manžela našiel. Prvé prchavé stretnutie Abigail a Gabriela sa udeje v hostinci. No Gabriel Thorne, ktorý sa vracia do Londýna, hoci si svoj život vybudoval v Amerike, ju na základe tohto krátkeho stretnutia zhodnotí ako namyslenú aristokratku, kvôli ktorej sa musí vzdať súkromného salónika.

Gabriela k návratu prinútili úmrtia v rodine, ale aj to, že má po smrti strýka nárok na titul grófa. Na ten si však vďaka jeho dlhej neprítomnosti nárokuje aj Manley Rochford, pretože Gabriela po tom dlhom čase, čo utiekol z domu a žil v Amerike, majú čo nevidieť vyhlásiť za mŕtveho. Je tu však ešte sestra jeho tety Mary, ktorú má Gabriel veľmi rád, a nepáči sa mu, že Rochford sa už rozťahuje na grófskom sídle a zavádza vlastné pravidlá, ku ktorým patrí aj prepúšťanie pôvodných sluhov a nájomníkov a čo je najhoršie, hrozí, že Mary vysťahuje. Lord Lyndale potrebuje grófku, čo je jedna z vecí, ktorú mieni čo najskôr vybaviť. Jeho predstava o manželke je jasná. Musí byť bezchybná, byť zrodená pre posť grófky Lyndalovej, musí sa vedieť vyrovnať s problematickými príbuznými a so všetkými problémami, mala by byť pekná, graciózna, elegantná. To všetko spĺňa žena, ktorú stretol v hostinci – Jessica Archerová. Skutočnosť, že o nej Gabriel uvažuje ako o kandidátke na svoju manželku, sa mu najskôr zdá ako žart, ale tej predstavy sa nevie zbaviť.

Po návrate do Londýna sa vďaka vzdialeným príbuzným Vickersovcom zapája do spoločnosti a práve vďaka tomu sa znova stretáva so sestrou vojvodu Netherbyho i so synom Manleyho Rochforda, ktorý sa stal miláčikom smotánky. Gabriel vystupuje pod matkiným menom Thorne, svoju pravú identitu tají. Jessicu stále považuje za povýšenú aristokratku. Medzi jej vernou družinou sa objavuje aj nový nápadník – Anthony Rochford. Jessica sa pokúša samú seba presvedčiť o tom, že by sa doňho mohla zamilovať, je predsa príťažlivý. Napriek tomu sa jej na ňom čosi nezdá. Z rovnováhy ju vyvedie opätovné stretnutie s Gabrielom Thornom. Ten už po niekoľkých úvodných stretnutiach nenecháva nič na náhodu, koná rýchlo a Jessice jednoducho oznámi, že sa s ňou plánuje oženiť.

Jessica má zrazu dvoch nápadníkov – jeden dúfa, druhý plánuje ako pravý obchodník. A ona vie presne, ktorý by jej mal byť sympatickejší. Lenže čo ak práve príťažlivosť a znepokojivé tajomno, ktoré sa vznášajú okolo Gabriela Thorna, presne tie sympatie, ktoré vkladá do Rochforda, prevracajú naruby? Jessica má však v jednom jasno. Odmieta byť len tovarom, chce, aby muž o ňu usiloval. Bez záruky, že ju získa, pretože túži po tom, aby jej nápadník zistil, kto v skutočnosti je Jessica Archerová, bez prívlastkov, ktoré z nej robili jednu z najlepších partií. Thorna postaví pred jasnú žiadosť – práve takého úsilie od neho žiada. Niečo, čo by prevážilo obrovské kytice, ktoré jej posiela Rochford.

Thorne sleduje situáciu na panstve Bierley na diaľku, ale uvedomuje si, že je viac než žiaduce, aby čo najskôr zasiahol. Navyše sa do spoločnosti práve vďaka Rochfordovej snahe získať čo nevidieť titul dostávajú reči o jeho príbuznom, ktorý utiekol do Ameriky. Dôvody jeho úteku sa až príliš rozmazávajú a hrozia vyvolaním škandálu, ktorý môže Gabrielovo meno poškvrniť, dokonca ho poslať na smrť. Tie reči sa samozrejme dostanú aj k Jessice. Ona však nie je taká nevšímavá a hlúpa, aby si nespojila minulosť a dôvody návratu Gabriela Thorna s minulosťou Rochfordovho bratranca. Thorne jej svoje dôvody úteku do Ameriky vysvetlí, aj to, že získal dôkazy o svojej nevine. Otázkou ostáva, či sú také dôveryhodné, aby sa vyhol všetkým obvineniam. Požiada Jessicu, aby jeho tajomstvo zachovala.

Jessica odmieta dohadzovanie ženskej suity rodiny, ktorá sa rozhodla, že Rochford je pre ňu vhodným nápadníkom. Po tom, čo sa o Rochfordovi dozvedela od Gabriela, sympatie voči nemu klesajú. Keď sa jej Thorne prizná, musí sa rozhodnúť, komu z dvoch mužov veriť. Navyše ona chce hrať podľa vlastných pravidiel a vyberie si svoju stranu. Čim viac Gabriel sestru vojvodu Netherbyho spoznáva, tým viac si uvedomuje, že ju zle odhadol. Gabriel si neželal prevrátiť svoj život naruby, no s návratom do Anglicka sa mu presne to stalo. Nájomníci pod rukou budúceho grófa Manleyho Rochforda trpia, navyše ďalej kolujú reči o dôvodoch Gabrielovho úteku do Ameriky. Neobídu ani Westcottovcov. Potreba riešenia je o to naliehavejšia, že sa Jessica nakoniec rozhodne Gabrielovu ponuku na sobáš prijať. Do toho, čo sa okolo Gabriela deje, sa zainteresujú aj Alexander Riverdale a vojvoda Netherby. Tí nenechávajú nič na náhodu a Thorna si preveria – zistia, skôr než sa on sám prizná, kým vlastne je a zapoja sa do riešenia jeho problémov.

Veľké odhalenie Manleyho Rochforda sa má udiať na maškarnom bále a zapoja sa doňho takmer všetci Westcottovci. Gabriel Thorne, legitímny gróf Lyndale, sa predsa vďaka Jessice stal právoplatným členom ich rodiny. Manley sa však odmieta vzdať tak ľahko. Gabriel si s Jessicou pokúša vybudovať dobrý vzťah. Westcottova rodina nasadila čo sa romantickej lásky týka vysokú latku, a Gabriel netuší, či dokáže splniť ich predstavy, dokonca ani tie Jessicine. Skutočnosť, že Gabriel miluje Jessicu, sa tu akosi nevyvíja samo od seba, spontánne, prirodzene, postupne, ale Thorne si okamžite po svadbe uvedomí, že svoju manželku musí milovať, lebo to sľúbil pred oltárom a aj jeho otec miloval svoju manželku, takže to tak má byť. Jeho city voči Jessice sa odvíjajú od tejto myšlienky. Vlastne som vôbec nepostrehla, kedy sa ich vzťah zmenil na skutočnú lásku, hoci k nej obaja nakoniec dospeli.

Gabriel je so svojím tajomstvom zaujímavý, no prezradí ho príliš skoro. Hoci sa s motívmi jeho konania zvyšujú aj jeho sympatie, stávajú sa predmetom niekoľkonásobného následného vysvetľovania, ktoré vypĺňa stránky a spôsobuje nutkanie to neustále opakovanie preskakovať. Prirátajte k tomu rozhovory o dochadzovačských snahách početnou ženskou časťou rodiny a máte priveľa stránok, ktoré pôsobia ako retardačný prvok. Jessica mi ani v jednej z predchádzajúcich knižiek nerezonovala ako výrazne sympatická postava a obávam sa, že vytvoriť si k nej pocit akéhokoľvek vzťahu nepomohla ani táto kniha. Jessica je pre mňa taká nemastná-neslaná, bez emócií – väčšinou vykreslená ako povýšená. Jej vzťah ku Gabrielovi v mojej optike nepredstavoval výraznú hlbokosť citov tak, ako to bolo u iných členov Westcottovej rodiny, ktoré som čítala. Akosi som jej tú úprimnosť nemohla celkom uveriť. Kým bol na scéne Gabriel, pôsobil na mňa úprimnejšie a obávam sa, že z hlavnej dvojice bol pre mňa sympatickejší. Pasáže, ktoré sa týkali Gabriela, sa mi preto čítali lepšie. Pri interakcii s Jessicou mi do ich vzťahu vstupovala akási prílišná strohosť, akýsi nedostatok citu, jemnosti, čo ma vyrušovalo.

Okrem iného som si výrazne uvedomila, že aj keď stále platí toľkokrát povedané a naznačené o samotnom baloghovskom štýle a stvárnení príbehu, pridružil sa mi k čítaniu nový pocit – silne som si uvedomovala skutočnosť, že autorka podáva príbeh ako nezúčastnený a takmer strohý pozorovateľ. Aj pri vnútornom prežívaní postáv mi chýbal pocit akejsi ponorenosti, čohosi, čo by navodilo zo všetkého, čo sa okolo Jessie a Gabriela deje, hlbší dojem. To precítenie z príbehu mi proste chýbalo. Pocit povznesenia, ktorý by mala vyvolať predstava „krídel lásky“ v slovenskom preklade a dokonca ani pôvodného „Someone to Romance“, sa nedostavil. A ešte jedna drobnosť navyše – vyrušovalo ma používanie slova „zrádnik“ práve pre svoju príznakovosť.

Ani hodnotenie tohto príbehu v sérii nenavýšim a pevne verím, že kniha o Harrym Westcottovi, na ktorú som veľmi zvedavá, ma konečne presvedčí o tom, že si ďalší diel série vyššie hodnotenie zaslúži.

-sa

_ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _

Splnený sen Mary Balogh

Stojí láska za stratu slobody a nezávislosti? Odpoveď na túto otázku hľadá mladá vdova Lydia Tavernorová v ďalšom, už ôsmom pokračovaní úspešnej regentskej série o rode Westcottovcov.
Harry Westcott stratil titul grófa Riverdala, keď vyšlo najavo, že manželstvo jeho rodičov nebolo legitímne, a odišiel bojovať proti Napoleonovi. V ťažkých bojoch utrpel takmer smrteľné zranenie, a hoci sa z neho napokon zotavil, kedysi veselý, bezstarostný mladík sa zmenil na utiahnutého, zádumčivého muža. Rodine a priateľom tvrdí, že mu samota vyhovuje, no niekedy premýšľa, či nie je osamelý.
Lydia Tavernorová nedávno ovdovela a tajne sníva o milencovi. V manželstve musela mužovi slúžiť a vo všetkom ho poslúchať, a tak si po jeho smrti vychutnáva slobodu. Nechce sa k nikomu pripútať a vydať sa, no niekedy premýšľa, či nie je osamelá.
Obaja si nechcú priznať pravdu, až kým sa raz večer neocitnú spolu sami a Lydia neprekvapí seba i Harryho otázkou: „Cítite sa niekedy osamelý?“ Jeho odpoveď ich zavedie na cestu, akú si dovtedy ani jeden z nich nevedel predstaviť… (Slovenský spisovateľ, 2022)

* * * * * * * * * *

Po príbehoch M. Baloghovej siaham vždy s istým očakávaním, najmä preto, že je to jedna z prvých autoriek romancí, s ktorou som sa stretla. Priznávam, že v mojom rozhodnutí kúpiť si jej príbehy hrá istú úlohu zvyk, ale aj nostalgia. Jej knihy vychádzajú pravidelne dodnes – hoci, povedzme si pravdu na slovenskom trhu je to jedna z mála spisovateliek orientovaných na romantické príbehy, ktoré vôbec slovenské vydavateľstvá ponúkajú (čo znamená, že čitateľ si veľa nenavyberá). Baloghovej série v poslednom čase patria k početnejším, no ja mám pocit, že práve tou početnosťou trpia a ich kvalita kolíše. To je v mojej čitateľskej optike nakoniec osud aj série Westcottovci, čím naznačujem, že ani príbeh Harryho Westcotta nenaplnil moje očakávania...

Lydia Tavernorová je vdova po zanietenom vikárovi Isaiahovi, ktorého všetci vnímali ako energického a charizmatického. Keď navyše sám zomrel pri záchrane topiaceho sa dedinského chlapca, stal sa postavou uctievanou. Lýdia mu ako manželka pomáhala pri práci, no vo svojej podstate ostávala pre celé spoločenstvo v dedine nudnou a neviditeľnou. To je skutočnosť, ktorá v nej posilňuje pocit, či vôbec je samostatná osobnosť. Po Isaiahovej smrti ako vdova nadobudla istú slobodu, ktorej sa už nechce vzdať, pretože si konečne užíva skutočnosť, že je sama sebe paňou. Vďaka priateľom sa stretáva s majorom Westcottom na spoločenskom večere. Nie žeby ho nestretávala aj pri iných príležitostiach, ale až vďaka tomuto stretnutiu konečne jeden druhého skutočne vnímajú. Harry Westcott ju odprevadí do jej domca a Lydia túžiaca zažiť čosi, čo sa jej pri manželovi nepodarilo, vyriekne pri rozlúčke osudové slová, ktoré ich oboch zarazia a zmenia smer ich osudu.   

Harry po zotavení po bojoch s Napoleonom žije v Hinsforde svoj pokojný život. Fyzicky sa síce cíti zdravý, no vojnové zážitky na ňom zanechali svoje stopy. Nesie si v sebe obrazy, s ktorými sa nikomu z rodiny ani mimo nej nezdôveril. Až doteraz. Práve vďaka stretnutiam s Lydiou dokáže o svojich zážitkoch hovoriť. Rovnako ako ona sa mu dokáže zdôveriť s tým, ako doteraz vnímala mužov vo svojom živote. Starostlivých bratov a otca, manžela zapáleného pre Božie dielo. Nový reverend je celkom iný ako Isaiah a Lydia si to uvedomuje pri každej príležitosti. Isaiah nebol tyranom vo fyzickom zmysle, ale deptal svoju manželku psychicky. Podobný psychický nátlak prejavujú jej mužskí príbuzní, hoci to zaobaľujú do nadnesenej starostlivosti a vnímajú to ako prejav lásky voči nej.

Lydia a Harry sa pokúšajú jeden druhého spoznávať, aby zistili, či sa pustia do spoločného pomeru. Ich stretnutia však neuniknú pozornému oku obyvateľov dediny. Najmä tých všetečných, ktorí vnímajú Lydiino správanie (ako vdovy po obdivovanom vikárovi) ako čosi nevhodné. Najviac sa angažuje pani Piperová, žena, ktorej Isaiah zachránil syna. Reči sa šíria rýchlo a pre ženu, ktorá žije v domci na okraji dediny sama a ktorá sa po smrti manžela odmietla vrátiť k svojej rodine, znamenajú problémy smerujúce k škandálu.  

Vyriešiť ho môže iba žiadosť o ruku. Tá sa však už udeje pod dozorom Harryho rodiny. Pretože Westcottove ženy sa rozhodli Harrymu usporiadať oslavu tridsiatych narodenín a pri tej príležitosti do jeho spoločnosti zatiahnuť mladé dámy, ktoré by mohli byť vhodnými kandidátkami na manželku. Dohadzovačská hra sa presunie na Hinsfordské sídlo, lebo Harry odmietne prísť do Londýna. Rodina sa tak ocitne na sídle v čase, keď sa dedinou šíria škandálne reči o Harryho pomere s vdovou Tavernorovou. Ženy sa angažujú do vyriešenia problémov a spoznávajú Lydiu, ktorá prvú žiadosť o ruku odmietne. Tým si zaslúži ocenenie celej rodiny i privilégium dostať sa k nej natoľko blízko, aby ju dobre spoznali. Čelí tak celej suite svojráznych postáv z Westcottovej rodiny. Na toto spoznávanie, ktoré sa deje na pozadí riešenia nového Lydiinho postavenia, si autorka klasicky vyberá vidiecke kulisy. Vďaka nim sa do kruhu rodiny vkráda istá uvoľnenosť, ktorá potvrdzuje silu vzťahov uprostred nich a ukazuje harmóniu párov, ktoré svoje šťastie získali v predchádzajúcich dieloch. Napriek všetkým doterajším dielom a istému modusu, ktorý sa u Baloghovej opakuje – pretože do príbehu vždy zainteresuje širší okruh rodiny – čitateľ sa v množstve postáv, medzi ktorými autorka prepína, tak akosi stále stráca.

Harry a Lydia pozdvihnutie okolo svojho údajného pomeru riešia tajným sobášom. Aj tento motív autorka využíva opakovane. Z tajnej svadby sa však nakoniec stáva rodinná záležitosť a spája sa s oslavou Harryho narodenín. Smerovanie k sobášu sa zdramatizuje očakávaným konfliktom medzi Harrym a mužskou časťou Lydiinej rodiny, ktorá sa z dobrých zdrojov dozvedela, ako neprístojne sa Lydia správa, a prišla ju zachrániť. Istá nespokojnosť, ktorá sprevádzala Harryho i Lydiu pri pomyslení na tajný sobáš, sa tak vyrieši, pretože obaja majú nakoniec na svadbe svoju rodinu. Po svadbe sa všetky otázky o tom, ako bude vyzerať spoločný Harryho a Lydiin život, vyriešia. Najmä tá o Lydiinej slobode, pretože si uvedomí, že našla manžela, ktorý ju nemieni nijako obmedzovať. Medzitým si Harry stihne doriešiť aj vzťah k Anne.

Na príbehy mužských protagonistov tejto série som bola vždy zvlášť zvedavá. Najmä preto, že som od nich očakávala istú akčnosť. Nanešťastie pre mňa ani Harry nijakou zvláštnou akčnosťou nedisponuje. Príbeh síce nie je nesympatický, no v mojej optike priniesol niekoľko neuspokojivých momentov. Jedným z nich sú postavy, ktoré na mňa nijako výrazne nezapôsobili. Minimálne od Harryho som očakávala viac hĺbky, viac energie a možno aj viac nočných môr spôsobených pobytom na bojovom poli, s ktorými by sa mu Lydia pomáhala vyrovnať. Nestalo sa tak. Lydia síce proklamuje svoju túžbu po slobode, no ako postava na mňa pôsobila mdlo a nezáživne. Z toho vyplýval aj celkový pocit z knihy. Musím sa priznať, že som sa miestami nudila, pretože všetko, s čím som sa tu stretla, som už čítala v iných Baloghovej knihách, takže okrem déja vu sa objavoval pocit „dlhej chvíle“. M. Baloghová aj v tejto knihe iba preskupuje a znova zoskupuje staré známe prvky a neprináša nič výrazne inovatívne, žiadnu iskru. Ani v tomto príbehu neprekračuje svoj tieň a ja musím za seba iba konštatovať – škoda.

Budem zvedavá aj na (zatiaľ) posledný diel série Someone Perfect, ak ho vydavateľstvo neopomenie. Autorka navyše začala novú sériu. Uvidíme, či a kam sa M. B. v The Ravenwood Series posunie (prvá časť má názov Remember Love).

-sa

_ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _

Dokonalý Mary Balogh

Justina Wileyho ako mladého chlapca otec zo záhadných dôvodov vyhodil z domu, no po smrti starého grófa zdedil šľachtický titul a už šesť rokov je grófom Brandonom. Hoci sa z neho stal prísny, nevľúdny muž, považuje za svoju povinnosť postarať sa o nevlastnú sestru Mariu, a tak keď jej matka zomrie, vyberie sa do ich skromného vidieckeho sídla, aby ju odviedol na rodinné panstvo Everleigh Park.
Maria kedysi Justina zbožňovala, ale teraz ho priam nenávidí. Jej priateľka lady Estelle Lamarrová vidí, že ju zakaždým rozladí už len to, ak niekto vysloví jeho meno. Keď Justin pozve Estelle aj jej brata Bertranda do Everleigh Parku, aby Marii robili spoločnosť a pomohli jej prekonať ťažké chvíle, mladá žena iba kvôli priateľke neochotne súhlasí.
Postupne vychádzajú na svetlo sveta rodinné tajomstvá a Justin si uvedomí, že by si mal nájsť manželku. A zatiaľ čo on verí, že našiel ideálnu kandidátku v krásnej dvadsaťpäťročnej lady Estelle, ona je presvedčená, že sa k sebe vôbec nehodia... (Slovenský spisovateľ, 2023)

* * * * * * * * * *

Posledná časť série o Westcottovcoch sa venuje jej nepriamej línii. V zornom poli je tu lady Estelle Lamarrová, ktorá sa stala súčasťou rodiny vďaka ženbe jej otca s lady Violou Kingsleyovou (Cesta za láskou). Ona a jej dvojča Bertrand žijú v Elm Courte, ktoré susedí s panstvom Prospect Hall. Práve tam mieri Justin Wiley, gróf Brandon po dlhých rokoch, aby odtiaľ vzal svoju nevlastnú sestru Mariu späť do rodného sídla Everleigh Park. Medzi súrodencami vládne chlad a odťažitosť, zdá sa, že Maria dokonca svojho brata nenávidí. Žila tu roky sama len s chorou matkou, o ktorú sa starala. Vzťah medzi súrodencami silne ovplyvnila minulosť a ani jeden z nich nie je schopný o nej hovoriť. Jadrom sporu je Mariina matka, ktorá jej uviedla vlastné znenie okolností, ktoré viedli k Justinovmu odchodu, a ako čitateľ tuší, veci nebudú také, ako ich Justinova nevlastná matka prezentovala.

Brandon stretáva lady Lamarrovú nečakane a okolnosti ich stretnutia nie sú príjemné, napriek tomu sa jeden druhému vtisnú do mysle. Vzhľadom na to, že Maria je Estellinou priateľkou, Estelle sa s jej bratom stretáva opäť. Vníma napätie medzi súrodencami a gróf je jej len sťažka sympatický. Navyše ho sprevádzajú nie veľmi príjemné reči o jeho minulosti, vyplývajúce z toho, že ho otec pred rokmi vykázal z domu. Okolnosti toho, prečo sa tak stalo, ostávajú dlho tajomstvom. Justin sa pozná s vojvodom Netherbym, no netuší, že je príbuzensky s Lamarrovcami spriaznený. Lord Brandon požiada dvojčatá, aby s ohľadom na svoje priateľstvo s Mariou sprevádzali jeho sestru do Everleigh Parku a tak jej uľahčili zmenu, ktorá ju čaká. Estelle neteší, že sa s bratom zaplietli do sporu medzi súrodencami, ale ponuku nakoniec prijme.

Aj v tejto knihe si M. B. pomáha pre seba typickými kulisami. Dej sa následne sústreďuje do Everleigh Parku, klasického autorkinho prostredia – vidieka. Hlavný hrdina nesie znaky, ktoré ho pripodobňujú podplukovníkovi Gilbertovi Benningtonovi z časti Keď príde láska – aj s veľkým psom Kapitánom, ktorý neustále Justina sprevádza. Justin do Everleigh Parku pozýva príbuzných, ktorí by mali obnoviť svoj vzťah k dlho od rodiny odlúčenej Marii. Autorka tak plní priestor množstvom postáv a vzťahov, ktoré si čitateľ nemá šancu zapamätať. Kdesi medzi trávením času na rodinnom sídle sa okrem postupného odkrývania minulosti najmä kvôli Mariinej snahe dostať odpovede na svoje otázky, rodí aj čosi medzi Justinom a lady Estelle. Justin ju požiada o ruku, ale – ako to už u M. B. býva – Estelle túto žiadosť odmietne. Hlavný hrdina je však rozhodnutý skúsiť ju presvedčiť a predtým, než sa s bratom vrátia domov, chce svoju žiadosť zopakovať.

Estelle hľadá dokonalého manžela – to je dôvod, prečo sa ešte nevydala. Postupné zbližovanie s nedokonalým Justinom (jeho postava je príliš mohutná, zocelená fyzickou námahou, má zlomený nos) ju presviedča o tom, že dokonalosť je nakoniec v niečom inom, ako si predstavovala. Kdesi v čase určenom na ich vzájomné zbližovanie sa postupne odkrývajú aj čriepky Brandonovej minulosti, ktorú pred rodinou skrýva. I odpoveď na otázku, kto je vlastne gróf Brandon. Najmä jeho spojenie s predákom v kameňolome Wesom, jeho partnerkou Hildy a bratom Rickym. Práve tu si po odchode z domu vybudoval vlastný svet. Otázkou je, či sa dajú dva Brandonove svety spojiť a či sa mu podarí, aby ľudia, ktorí mu na dlhé roky nahradili rodinu, ostali jej súčasťou. Estelle navyše nabáda Mariu, aby nenechávala svoje otázky nezodpovedané, aby sa ujasnila situácia spred rokov, a tak sa postupne v kruhu rodiny vyčistí vzduch.

V knihe sa aj naďalej naplno prejavuje Baloghovej rukopis – hrdinovia spoznávajú, že ich potenciálni partneri nezodpovedajú typickým predstavám, že často prvý dojem – povrch, ktorý ukazujú svetu – klame, ale dôležitejšie je to, čo zistia, keď postupne prenikajú pod povrch a lepšie sa pozrú na osobnosť pod ním. Estelle sa tak presviedča o slovách svojho brata, že nedokonalosť je zaujímavejšia ako dokonalosť. Z dvojice hlavných hrdinov je rozhodne Justin tej zaujímavejší, minimálne kvôli svojmu tajomstvu a všetkým, čím si v živote prešiel – samozrejme to bola jeho slobodná voľba. Navyše v sebe nesie hlbokú vnútornú ranu a hoci čitateľ občas môže mať pocit, že skutočnú pravdu drží pod pokrievkou príliš dlho za cenu akéhokoľvek odsúdenia a rád by videl, ako jeho skutočné pocity vybublajú na povrch, sympatické mu bude na druhej strane jeho džentlmenstvo a ohľaduplnosť, najmä voči sestre. Mimochodom Maria mi so svojou naivitou občas brnkala na nervy, ale chvalabohu autorka z nej nerobí takú hlupaňu, že by jej napriek všetkým ohľadom, ktoré na ňu všetci berú, nedošlo, ako sa veci skutočne majú. Je jasné, že sa v nej bije bezhraničná láska k matke a klamstvo, v ktorom doposiaľ žila. Odkrývanie pravdy na nej nemôže nezanechať svoje stopy. Vyrovnať sa s tým bude chcieť silu a svoje zohrá aj odlúčenie od brata.

Odhalenie Justinovho tajomstva pre čitateľa nie je zložité, ostáva len sledovať, kedy ho hlavný hrdina verbalizuje pred ostatnými, resp. aspoň pred Estelle. Príjemné je budovanie vzájomnej lásky medzi hlavnými hrdinami a milým spestrením je aj vstup Rickyho a Wesa do deja. Medzi troma mužmi, Rickym, Wesom a Justinom sa dá vypozorovať silné priateľské puto. V celom čistení vzduchu v rodine si svoje otázky zodpovie aj Justin vo vzťahu k otcovi. Bertrand, Estellino dvojča, sa v tejto knihe ukazuje akoby do počtu. V zásade okrem toho, že sestru sprevádza, ničím do deja neprispieva – a to ma tak trochu sklamalo. Očakávala som od neho väčšiu akciu. Jej náznak síce autorka ponúkne vo chvíli, keď sa objaví problém s Rickym, Bertrandov vklad do celej záležitosti však ostáva skôr v slovnej rovine, než v nejakom skutočnom skutku.

Príbeh Dokonalý ako záverečný diel série nie je dokonalý. Drží si však svoj štandard a nijako ani ničím sa nevymyká z módu, v ktorom autorka túto sériu nesie. Príbeh je plný opisov a vnútorných monológov, v ktorých sa autorka opakuje, takže čitateľ má pocit, že číta stále dookola to isté a dej sa vlastne nikam neposúva. Čítanie je to pomalé a to nemusí vyhovovať každému. Autorka tu vlastne neprichádza s ničím novým. Navyše dej presýtila množstvom postáv a v ich vzájomných vzťahoch sa je len ťažké vyznať, takže si myslím, že väčšina čitateľov na akékoľvek sledovanie ich primárneho a sekundárneho rodinného prepojenia s Justinom a Mariou veľmi rýchlo rezignuje (ja som rezignovala). Tým, že ich autorka zakomponovala do deja a zapája ich do vzájomnej konverzácie, zároveň pôsobí kniha prekričane – množstvo dialógov, ktorých niť nie je jednoduché sledovať, v zmysle, kto práve hovorí a čom práve hovorí, nehovoriac o tom, aké je jeho postavenie v rámci rozvetvenej rodiny a aký je jeho vzťah k tomu, o kom, resp. o čom hovorí. Na záver knihy autorka pridáva s ohľadom na chystanú svadbu do celého toho kolotoča aj Westcottovcov. A to je vec, ktorá knihe body z mojej optiky nepridáva. Napriek všetkých týmto aspektom príbeh nie je zlý, je príjemný a rozhodne je lepší, než posledná tretina príbehov, ktoré som v sérii čítala. Ostávam však pri tom, že sa mi v nej najviac páčil Camillein príbeh (Horúce objatie). Príbeh Estelle Lamarrovej a Justina Wileya hodnotím na slabšie .

-sa

_ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _ _

Nezabudnuteľná Mary Balogh

Lady Matilda má päťdesiatšesť rokov a nikdy sa nevydala. Jej životnou náplňou je starostlivosť o ovdovenú matku aj o ostatných členov rozvetvenej westcottovskej rodiny. Romantické city do jej života nepatria, hoci vždy to tak nebolo: V ranej mladosti sa vášnivo zaľúbila do muža s pochybnou povesťou, no na naliehanie rodičov ho odmietla.

Charles Sawyer, vikomt Dirkson, je vdovec, má dospelé deti a vnúčatá. Celé roky ho prenasledovala povesť búrliváka, v ranej mladosti ho však odmietla žena, ktorú vášnivo ľúbil. Teraz ako päťdesiatšesťročný ju znovu stretne – a je ňou práve lady Matilda Westcottová…

Zdá sa, že je príliš neskoro, aby sa medzi týmito bývalými zaľúbencami opäť rozhorel ľúbostný cit. Alebo sa predsa len potvrdí dávna pravda, že stará láska nehrdzavie? (Slovenský spisovateľ, 2022)

* * * * * * * * * *

Úvod tejto knihy predstavuje rozsiahly autorkin príhovor k čitateľom o dôvodoch a okolnostiach napísania tejto novely. Autorka v tomto príhovore zároveň ponúka prehľad o obsahu všetkých predchádzajúcich častí série. Už táto skutočnosť naznačuje, že príbeh Matildy Westcottovej má v sérii svoje osobité postavenie. Ak kvôli ničomu inému tak určite kvôli dvom aspektom – vyššiemu veku hlavnej hrdinky a neveľkému rozsahu tejto časti (čitateľ môže rátať v slovenskej verzii so zhruba 150 stranami príbehu).  

Abigail Westcottová a Gilbert Bennington sa po súde o opatrovníctvo stali šťastnými rodičmi Gilbertovej dcéry pravdepodobne aj po intervencii Gilbertovho otca vikomta Dirksona (Keď príde láska). Westcottova rodina si považuje za akúsi povinnosť poďakovať sa mu a tak Alexander a Wren na jeho počesť usporiadajú rodinnú večeru. Matilda pozná Charlesa Sawyera z mladosti a skutočnosť, že sa v jej rodine znova skloňuje jeho meno, ju znepokojuje. Celý svoj život obetovala starostlivosti o matku, ktorá plánuje k sebe nasťahovať sestru Edith so spoločníčkou slečnou Bonifaceovou, čo pre Matildu nepredstavuje príjemnú vyhliadku na budúcnosť. Takýto zásah do svojho domova a života si vie predstaviť len ťažko.

Pozvanie k Westcottovcom spôsobí, že Charles Sawyer cíti potrebu vysvetliť okolnosti, ktoré ho už prakticky spájajú s touto rodinou, aj svojim deťom. Priznať spojenie s nemanželským synom Gilbertom znamená vysvetliť aspoň časť vlastnej minulosti, ale vikomt chce, aby sa jeho deti dozvedeli o týchto okolnostiach od neho samého a nie z rečí, ktoré to nevyhnutne vyvolá. Jeho syn Adrian sa zo štúdií pozná s Bertrandom Lamarrom, ktorý je už rovnako vďaka manželstvu jeho otca s Violou (Cesta za láskou) súčasťou westcottovskej rozvetvujúcej sa rodiny. Stretnutie po rokoch s Matildou Westcottovou rozvíri u Charlesa silné pocity, ktoré ho podráždia. A hoci sa samotná Matilda snaží splynúť a byť neviditeľná, Charlesova prítomnosť oživuje spomienky a vyvoláva otázky, aké by to bolo, keby sa pred rokmi v ich vzťahu rozhodla inak. Charles si pamätá Matildu ako peknú, vitálnu a srdečnú ženu. Jeho priateľstvo s Matildiným búrliváckym bratom viedlo po zásahu Matildiných rodičov k ukončeniu ich vzťahu. Z Matildy sa stala stará dievka, ktorá zostala doma, aby sa stala oporou svojej matky. Charlesa tento stav dráždi, najmä preto, že si uvedomuje, že hoci boli Westcottovci príjemní ľudia, nevideli skutočnú Matildu, v podstate ju nepoznali. A navyše sa domnieval, že ju matka sebecky využívala.

Večera u Westcottovcov je len počiatkom ďalších udalostí. Vďaka tomu sa totiž spozná Charlesov syn Adrian s ostatnými členmi rodiny, a tak sa vytvorí skupina mladých ľudí, ktorá si vynúti výlet do Kew Gardens. To predpokladá istý dozor, čo opätovne spojí Charlesa s Matildou. Ďalšie spoločenské udalosti, pri ktorých sa kríži cesta vikomta Dirksona s Matildinou, nasledujú. Pri každej z nich Matilda znovu objavuje všetko, na čo už zabudla. Je síce už ženou vo veku, ale necíti sa ako vykopávka a rozhodne si napriek všetkému všetko, čo sa jej naskytuje, užiť. Pri každom stretnutí do popredia vyvstáva kontrast mladosti a staroby a objavujú sa spomienky na ich spoločne prežité chvíle v mladosti. A práve tu sa prediera jedna zo základných charakteristík tejto knihy – neustále pripomínanie minulosti, uvažovanie nad tým, čo by bolo keby... a o možnosti opätovného vzkriesenia citov (alebo sú to city, ktoré vlastne nikdy nezmizli?).

Charlesovo prepojenie na Westcottovcov sa už nedá vziať späť minimálne preto, že sa priznal k nevlastnému synovi Gilovi. A teraz je tu zrazu aj jeho mladícka láska – Matilda. Vikomtovo zjavenie sa v blízkosti rodiny zároveň otvorí otázky, o ktorých sa mlčalo. Tie zasiahnu najmä do vzťahu matky a dcéry. Pretože lady Eugenia v sebe nesie pocit viny a nevypovedané city voči dcére. Aj Matilda zrazu čelí návalu emócií, s ktorými si veľmi nevie rady, no zdá sa, že nastal čas, aby jej matka prestala zasahovať do života. Starala sa o ňu, aby svojmu životu dala zmysel, ale ten je zrejme niekde inde. A po počiatočnom šoku (ktorý zasiahne všetkých členov rodiny), že Matilda sa stala svojbytnou osobou, im neostáva iné, len prijať skutočnosť, že aj ona má právo na skutočný vlastný život, ktorý si vlastne zaslúžila už pred rokmi. A to je práve to, čo nakoniec prináša jej samej, ale aj Charlesovi iskru šťastia.  

V knihe sa neustále prízvukuje Matildin (a aj Charlesov) vek a zároveň časový odstup od ich prvého stretnutia. Autorka nezabúda čitateľovi pripomínať ani to, že Matilda je vnímaná ako stará dievka. Napriek všetkému, čo sa deje, zo všetkých stretnutí ľudí spriaznených s westcottovskou rodinou vyráža srdečnosť. A tá sa prejavuje aj vo vzájomných sympatiách členov Westcottovej aj Sawyerovej rodiny (najmä Charlesových detí, ktoré čelia priznaniu, že majú nevlastného brata – najskôr Adrien a potom Charlesove dcéry). Tieto sympatie sú v podstate bez výhrad. Autorka v tejto knihe recykluje samú seba, je príliš repetitívna a v podstate sa točí v kruhu. Zároveň cez jej štýl preráža akási „polopatickosť“. V celej tej záplave opakujúcich sa myšlienok sa stráca skutočnosť, že Matilda pri Charlesovi znova ožíva a najpodstatnejším prejavom jej svojbytnosti je vlastne záverečný rozhovor so sestrami, ktoré ubezpečuje, že sa dokáže vo veci nastavenia svojho budúceho života rozhodnúť aj sama.

Kniha neprináša nič prekvapivé, nič výnimočné. Charakterizuje ju všednosť, chýba jej čosi, čo by ju pozdvihlo, čosi tak povediac šťavnatejšie, plnokrvnejšie, nejaký waw efekt. Je to taký pohľad cez okno do Westcottovej rodiny, ako návrat po dlhšom čase k starým známym. Krátka návšteva. Synopsa. Plná recyklácie toho, čo už bolo napísané v predchádzajúcich častiach série. Je to naozaj ako stále opakujúce sa rodinné historky rozprávané zakaždým, keď sa rodina stretne. Neurazí – výrazne nenadchne. Poteší azda tých, ktorým bola Matilda Westcottová sympatická a priali jej, aby ju v živote konečne postretlo šťastie v podobe milujúceho muža, no mne z tohto príbehu ostal pocit, že Matilda si zaslúžila viac. Nakoniec novela napriek všetkej autorkinej snahe ostáva len dôkazom toho, že vznikla ako koncept na autorkinom štvordňovom tvorivom pobyte.

-sa

< strana 1, 2,3