Choď na obsah Choď na menu
 


Sabrina Jeffries-2.strana

strana 1,...,3

The Hellions of Halstead Hall

Sabrina Jeffries

 

zahadna-snubenica.jpg

Záhadná snúbenica Sabrina Jeffries

Zoznámte sa so súrodencami Sharpovcami - piatimi nespútanými, zhýralými a škandalóznymi členmi šľachtického rodu zo Stonevillu, ktorí si musia vybrať: buď do roka uzavrú manželstvo, alebo stratia nárok na dedičstvo. Lord Oliver Stoneville, najstarší zo súrodencov Sharpovcov, je nenapraviteľný záletník a zarytý starý mládenec. Zdá sa však, že s týmto spôsobom života, ktorý mu dokonale vyhovuje, je navždy koniec. Starej matke Hetty, ktorá sa po tragickej smrti rodičov o súrodencov starala, totiž došla trpezlivosť a postavila ich pred ultimátum: alebo sa do konca roka oženia či vydajú, alebo môžu zabudnúť na dedičstvo.
 Oliver, ktorý zo všetkého najmenej túži po manželskom chomúte, sa rozhodne prejsť starej mame cez rozum a najať si ženu, ktorá bude hrať jeho snúbenicu. Tento skvelý plán však sám ohrozí tým, že úlohu falošnej snúbenice zverí krásnej mladej Američanke, ktorá ho od samého začiatku neodolateľne priťahuje... 
 (Slovenský spisovateľ, 2012)

---------

Pravda o markýzi S.

I zištné důvody mohou někdy vyústit v pravou lásku…
Oliver, markýz Stoneville, je nejstarší z pěti lehkovážných sourozenců, jejichž činy jsou trvalým zdrojem londýnských pikantních klevet. Nyní se však zdá, že je nezřízenému životu konec! Rázná babička se už nemůže na počínání svých vnoučat dívat, a tak jim dala tvrdé ultimátum: pokud do roka neuzavřou sňatek, budou se muset rozloučit s dědictvím po rodičích.
Oliver má však plán, jak se z hrozícího sňatku vykroutit. Přivede domů snoubenku, kterou mu babička neschválí. A kde by mohl najít vhodnější aktérku takovéto komedie, než v proslulém nevěstinci? Nemohl ovšem tušit, že tam potká Marii Butterfieldovou, která přijela z Ameriky a v domě prodejné lásky se ocitla pouhou náhodou.
Zpočátku jsou karty jasně rozdané: Oliver hodlá využít Marii k dosažení svého cíle a na oplátku jí pomáhá hledat zmizelého snoubence. Záhy ho ovšem začne trápit malý problém: pokud toho muže skutečně najdou, pak se mu Marie ztratí ze života – a to pomyšlení se Oliverovi líbí stále méně. V její přítomnosti se mu totiž daří shodit masku cynika a být sám sebou. I Marie tápe: je si vědoma svého zasnoubení, ale to, co cítí v Oliverově přítomnosti, nikdy dříve nepoznala… Jak vykročit ze začarovaného kruhu, aniž by se zachovala nečestně? 
(Domino, 2013)

----------------------------------------

Príbeh Olivera Sharpea, markíza zo Stonevillu, otvára novú sériu S. Jeffriesovej o piatich súrodencoch, ktorých život poznačila rodičovská tragédia.

Jedna stará mama, päť vnúčat, ktorých životy sa začínajú uberať smerom, na ktorý už nemá dosah. Ich nezriadený, škandálmi korenený život však starú mamu začína otravovať, najmä preto, že si sama uvedomuje, že potrebuje dôkaz zabezpečenej budúcnosti. Vidieť pokračovateľov rodu a svojich potomkov v usporiadaných vzťahoch, ktoré budú dôkazom ich zrelosti a zodpovednosti, ju privedie na spásonosnú myšlienku. Uchýli sa síce k vydieračskej taktike, no zdá sa, že je to jediný spôsob, ako prinútiť vnúčatá konečne sa postaviť zoči-voči nastávajúce budúcnosti. So svojimi svojhlavými vnúčatami to však nebude mať ľahké. Oliver charakterizovaný ako nemravník, Jarret neodmietajúci žiadnu výzvu na hru, Minerva krátiaca si čas písaním barokových romancí (pričom ako predobraz jej postáv jej často slúžia vlastní súrodenci), Gabriel obľubujúci preteky, a Celia milujúca streľbu, zjavne nie sú prototypom bezproblémových členov vysokej spoločnosti.

Prvá časť série sa zameriava na Olivera. Markíz zo Stonevillu sa stará o svoj majetok, no nemá dosť peňazí na jeho udržiavanie a popravde najradšej by sa ho zbavil, lebo ho s ním neviažu práve najmilšie spomienky. Stará mama Hester je síce bohatá, ale nemá v pláne podporovať vnuka, pokiaľ sa bude naďalej správať nezodpovedne. Vďaka bohatstvu z pivovaru sa vydala aj jej dcéra, čím postúpila na spoločenskom rebríčku, no Oliverov otec sa nikdy netajil tým, že jeho matku si vzal práve kvôli peniazom, ktoré priniesla do manželstva. Hoci sa Oliverova matka doňho zamilovala, on jej city neopätoval, a netajil sa tým, že ju podvádzal. Tak Oliverova matka trpela, problémy v manželstve vygradovali v jeden osudový večer, keď sa stret manželov skončil veľkou tragédiou. Keďže sa oná tragédia udiala v čase, keď v Halstead Halle prebiehal večierok, a nikto si okolnosti tragédie nevie vysvetliť, ešte stále sa okolo rodiny šíria kadejaké klebety a dohady.

Oliver však v sebe nesie pocit viny, lebo tragédiu rodičov pripisuje svojej hádke s matkou a udalostiam, ktoré roky tají. Starej mame vyčíta, že pridlho čakala, hoci ju žiadal, aby sa vydala za jeho matkou, keď sa rozrušená vybrala za svojím manželom. Navyše jeho traumu znásobila aj skutočnosť, že to bol on, kto objavil mŕtvych rodičov v lesnej chate. No ukazuje sa, že smrť rodičov na prvý pohľad pripisovanú žiarlivosti, zahaľujú ďalšie tajomstvá. A zdá sa, že táto nešťastná udalosť svojím spôsobom zasiahla všetkých súrodencov.

Ten, kto disponuje peniazmi, je stará mama, no tá sa rozhodne priškrtiť kohútik svojim potomkom, a svoju podporu podmieňuje ultimátom. Jej vnúčatá nevyhýbajúci sa škandálom musia preukázať svoju vôľu polepšiť sa a prejavom tej vôle má byť ich vstup do manželstva. Čosi, čo súrodenci Sharpeovci považujú za nepekný žart, sa však mení na skutočnosť a oni narazia na neústupčivosť svojej starej mamy. Nečudo, že pohoršení súrodenci sa jej pokúsia za každú cenu prejsť cez rozum. No stará mama Hester „Hetty“ ich snahy veľmi rýchlo prehliadne. A v tejto hre hrá dôstojne svoj part.

Mária Butterfieldová prišla do Anglicka v spoločnosti svojho bratranca Freddyho – hľadať svojho snúbenca, o ktorom už dlho nemá žiadne správy. Jej otec, majiteľ lodiarskej spoločnosti, zomrel a je potrebné vyriešiť otázky dedičstva. Nehovoriac o tom, že ostáva nevyriešená otázka jej zasnúbenia. Mária sa obáva, že Nathanovi Hyattovi sa niečo stalo. Predstava, že by to mohla byť pravda, ju núti konať aj za cenu, že sa sama dostane do problémov. Tento scenár nenechá na seba dlho čakať. Už prvá naháňačka za údajnou Hyattovou aktovkou ho napĺňa a Mária sa prvýkrát stretáva so svojím protivníkom – markízom zo Stonevillu. Nepríjemnosť situácie znásobuje nielen miesto, na ktorom sa incident udeje (verejný dom), ale aj povesť, ktorá sa na toho muža viaže a ktorou sa vôbec netají. Ak chce Mária uchrániť seba aj Freddyho pred opletačkami s políciou a pred škandálom, ostáva jej len pristúpiť na dohodu, ktorú jej Oliver Sharpe ponúka – zahrá sa na jeho snúbenicu. Na oplátku od neho Mária žiada pomoc pri pátraní po svojom snúbencovi. Ani jeden z nich však v tej chvíli netuší, na čo sa vlastne zaviazali a kam ich táto dohoda dovedie.  

Vytvoriť dôveryhodný dojem šťastne zasnúbeného páru a navyše ho udržať však, ako sa ukáže, nebude ani pre jedného z nich ľahké. Najmä ak sa obaja ocitnú pod drobnohľadom Oliverových súrodencov a starej mamy Hetty. Pobyt na Halstead Halle do bálu, na ktorom sa má oficiálne oznámiť ich zasnúbenie, tak nebude pre nich bezproblémový. Oliver hrá na istotu. Dúfa, že stará mama nebude hnať veci až na hranu a pred verejným vyhlásením zasnúbenia predsa len ustúpi. Ibaže to netuší, že ona má od prvého pohľadu na jeho snúbenicu jasno. A jeho súrodenci tiež. Veľmi rýchlo totiž odhalia, že Oliverov nezúčastnený postoj voči Márii nie je tak celkom bez účasti. A keďže si Máriu obľúbia, rozhodnú sa ho prinútiť svoje city k nej priznať a popri tom mu to aj poriadne okoreniť.  

Obraz nemravníka, ktorý sa okolo Olivera šíri, vychádza predovšetkým z vlastného pocitu neistoty a bezmocnosti a jeho správanie je aj prejavom (ako napokon Mária odhalí) hnevu, že ho tu matka nechala samého a on musel rýchlo dospieť a prevziať zodpovednosť za súrodencov. A je prejavom ešte čohosi – matka ho obvinila, že je ako jeho otec a on z nenaplnenej potreby urobiť jej naprotiveň, sa pokúšal tento obraz o sebe potvrdiť. Prvý, kto Oliverovej snahe vedome pestovať o sebe tento negatívny obraz, neverí, je stará mama. Verí, že jej vnuk je iný. A pochopí, že iba Mária Butterfieldová ho môže vyslobodiť zo siete, do ktorej sa sám zamotal.

Oliver vďaka Márii spoznáva nové pocity – v prvom rade žiarlivosť, a potom neuspokojenosť z toho, k čomu sa doteraz utiekal. Zrazu vidí bezcieľnosť a bezduchosť, prázdnotu života, aký doteraz viedol. Uvedomí si, že prchavé potešenia sú mu nanič, ak mu nebudú patriť Máriine city. Ale prinútiť niekoho milovať sa nedá. Napriek tomu sám niekoľkokrát potvrdzuje, že si nie je istý, či dokáže byť verný jednej žene. No Mária v ňom vyvoláva príliš silné majetnícke pudy. Práve jeho neschopnosť dať jej akékoľvek istoty, ju núti napriek všetkej príťažlivosti, odmietnuť jeho skutočnú žiadosť o ruku.

Markíz zo Stoneville nikdy nechcel byť ako jeho otec, preto – hoci vie o Máriinom veľkom dedičstve – nie je ochotný prijať to, čo by sobášom s ňou získal. Veľmi rýchlo odhalí pohnútky Máriinho strateného snúbenca. Defraudant sa dokonca pokúša o podvod a je nakoniec Máriinou záchranou, že aj jej prezieravý otec s vydajom dlho otáľal. Lebo ako sa ukáže, podarený chlapík koná na vlastnú päsť a pod vplyvom celkom iných pohnútok, než sa Mária domnieva. A pri dosiahnutí svojho cieľa neváha očierniť ani Máriu, no na jej strane je už našťastie niekto, kto jej česť dokáže ochrániť aj pred podliakom, ako je jej podvodný snúbenec. Oliverova snaha presvedčí Máriu o tom, že to on sa ju pokúša nezištne zachrániť a pochopí, že jeho city, ktorým neverí a o ktorých možno ani netuší, sú úprimné. Dokonca je jediná, komu sa dokáže so svojimi temnými morami zveriť.  

Oliver vybaví pre Máriu detektíva z Bow Street Jacksona Pintera, ktorý jej strateného snúbenca vypátra a umožní tak priamu konfrontáciu s ním. Pintera dokonca v závere poverí aj preverením všetkým potenciálnych partnerov svojich súrodencov. Pretože svojich súrodencov pridobre pozná, nakoniec znepríjemnili mu zbližovanie s Máriou. No už tu sa rysuje uštipačný vzťah medzi detektívom a najmladšou zo Sharpeovcov Celiou, ktorý napovedá, že posledná časť série by mohla mať dobrý potenciál aspoň čo sa vzťahu medzi Celiou a Jacksonom týka. A skutočnosť, ako ho autorka využila, ma zaujíma. Nájdeme tu aj odkaz na sériu The School for Heiresses – nová potenciálna snúbenica Nathana Hyatta je odchovankyňou tejto školy. A ako sa ukáže, padne si do oka s Máriiným bratrancom.

Oliver sa po vlastnej skúsenosti postaví na stranu starej mamy a nechá svojich súrodencov škvariť sa vo vlastnej šťave. Jeho odchod do Ameriky nakoniec prinesie ovocie – záver naznačuje, že na muške osudu je teraz Jarret a ten dokonca prichádza na jednu (zrejme z mnohých) nezrovnalostí týkajúcich sa smrti ich rodičov.

V prvej polovici je príbeh svieži, zábavný. Iskrenie a doberanie medzi Oliverom a Máriou možno dokonca považovať za odľahčené a zábavné. V tej druhej v mojom pohľade Mária začína oscilovať medzi odvahou (najmä v objavovaní vášne spolu s Oliverom) a pre mňa nepochopiteľnými „záchvatmi“ panenskej naivity. Oliverov prerod zo zhýralca na muža schopného vernosti by pre mňa nebol taký neuveriteľný, keby sa to zaobišlo bez neustáleho prízvukovania práve tej časti osobnosti, čo mu kolovala v krvi po otcovi. Ostáva mi veriť, že škandalózna poloha ostatných súrodencov nebude príliš preexponovaná a násilná. Príbeh ako taký neublíži, pri jeho čítaní strávite príjemné chvíle a možno nadchne aj na prečítanie osudov Oliverových súrodencov. Ja osobne ten Jarretov vyskúšam. 

-sa

___________________________________________________

 s-diablom-v-posteli.jpg

S diablom v posteli Sabrina Jeffries

Po Záhadnej snúbenici prichádza Sabrina Jeffriesová s ďalším príbehom o súrodencoch Sharpovcoch, nespútaných šľachticoch zo Stonevillu. Lord Jarret súhlasí s návrhom starej mamy, aby viedol pivovar namiesto nej, a dokonca je ochotný vzdať sa hazardu, ak ona odvolá ultimátum, podľa ktorého sa mal do roka oženiť. Hráčska vášeň sa v ňom však znova prebudí, keď mu krásna a bystrá Annabel Lakeová ponúkne stávku: ak nad ním vyhrá v kartách, Jarret jej pomôže zachrániť upadajúci rodinný pivovar; ak prehrá, strávi s ním noc...  (Slovenský spisovateľ, 2013)

---------

Výtečník v jejím loži

Jediná karetní hra nám muže obrátit život naruby…
Jarret Sharpe by si nejraději vydělával na živobytí karbanem. Protože ale poslední
dobou spíše prohrává a navíc čelí babiččinu ultimátu, že se musí do roka oženit, rozhodne se jednat. Přece se neožení z donucení! Slíbí proto, že povede rodinný pivovar, když babička svou hrozbu vydědění zruší.
Ani jako pivovarník ovšem nepřestane být hazardním hráčem. Pozná to ve chvíli, kdy za ním přijde půvabná Annabel Laková a předloží mu lákavou nabídku: zahrají si spolu karty. Pokud vyhraje on, je ochotna strávit s ním noc. Pokud vyhraje ona, Jarret pomůže zachránit pivovar jejího bratra před krachem. Copak mohl proslulý karbaník tušit, že ho ta dáma obehraje?
Jarret musí dostát slibu gentlemana, a tak se s Annabel vydává na cestu. Čím více ji poznává, tím silněji cítí, že by s ní chtěl spojit svůj život, oženit se a mít děti. Není to ovšem snadné: rád by si zároveň uchoval nezávislost a bojí se zklamání. Annabel se vztahu s Jarretem obává také, i když ze zcela jiného důvodu: už léta střeží tajemství, které jí brání v lásce. Podaří se jim zbavit předsudků a černých můr minulosti, aby mohli dát průchod citům? 
(Domino, 2013)

----------------------------------------

Jarret Sharpe sa k hazardu dostal už ako malý chlapec. Skutočnosť, že sa naučil tak dobre hrať karty, sa mu nakoniec výrazne zišla na chlapčenskom internáte, kde si vďaka svojej hre získal rešpekt a dokázal tak odolávať šikanovaniu. Časom sa jeho majstrovstvo vycibrilo a Jarret si takýmto spôsobom zarábal na svoje výdavky. Kým bol malý, chcel sa stať pivovarníkom, ako boli jeho starí rodičia. Pivovar ho lákal. No stará mama sa rozhodla, že jeho budúcnosť je niekde inde a vtedy trinásťročný chlapec bol nútený rezignovať. To malo za následok niekoľko skutočností – jednou z nich je akési nevypovedané napätie medzi ním a starou mamou, druhou, že prestal veriť, že by sa mu akákoľvek snaha vynaložená v prospech dosiahnutia akéhokoľvek cieľa, ktorý by ho priblížil k vlastnej predstave o budúcnosti, vyplatila.

Konanie starej mamy a jej rozhodnutie podmieniť finančné dotovanie vnúčat tým, že sa musia usadiť (prostredníctvom ženby či vydaja), ho núti uvažovať nad tým, či by svojou hrou dokázal zarobiť dosť peňazí na to, aby všetkých uživil aj bez toho, že by sa ultimátu starej mamy podriadili. A všimne si ešte jednu vec, na ktorú upozorní na konci príbehu – po smrti rodičov sa všetci akosi zmenili, hoci sa navonok tvária, že škandály, ktoré sa viažu na ich rodinu, berú s nadhľadom, pravdou je, že každý z nich si našiel vlastný spôsob, ako sa so všetkým vyrovnať – a vonkajší prejav má vlastne len za úlohu zakryť, čo cítia v skutočnosti.  

Tak je to nakoniec aj so samotným Jarretom. Sám cíti, že sa v poslednom čase nevie sústrediť ani na to, čím sa roky zabával – na hazard. Keď ho stará mama požiada, aby sa postaral o pivovar, lebo ona nie je na tom zdravotne dobre, snaží sa neukázať, čo to v skutočnosti preňho znamená. So starou mamou však vyjedná podmienky – žiadne zásahy z jej strany, vlastné rozhodnutia a najmä... stiahnutie podmienky, že sa musí oženiť. Všetečnej starej mame sa to síce nepáči, ale musí ustúpiť. No Jarret netuší, že aj naňho čaká vlastný osud a že je na dosah.

Problémy s rodinným pivovarom prinútili mladú ženu Annabel Lakeovú pricestovať do Londýna a požiadať o pomoc Hester Plumtreeovú. Verí, že jej snahe dokáže najlepšie porozumieť len žena, ktorá sa sama vlastnými silami pričinila o rozkvet pivovaru. No napodiv naďabí na jej vnuka. Jarreta jej návšteva prekvapí, ale vypočuje si, kvôli čomu prišla. Keďže aj ich pivovar sa borí s problémami na trhu, nerád by riskoval vstup do akéhokoľvek nepredvídateľného rizika. Tak sľúbi, že Annabelinu žiadosť prehodnotí. Annabel sa však nemieni vzdať a keďže Jarretovi neverí, sleduje ho po odchode z pivovaru a odvážne vstúpi do krčmy, v ktorej sa chlapi oddávajú svojim zábavkám.

Vie, že musí riskovať. Je totiž zodpovedná nielen za svoju budúcnosť, ale aj za budúcnosť svojich najdrahších – švagrinej Sissy, synovca Georga (zvaného Geordie) a toho, kto ich sklamal, brata Hugha. Odmenou za jej odvahu je Jarretova ponuka – ak ho porazí v kartách, prijme jej žiadosť a pokúsi sa pomôcť ich rodinnému pivovaru. Ak niekedy Jarret v niečom cítil istotu, bola to skutočnosť, že je vynikajúci hráč, no stane sa čosi, s čím nerátal (alebo možno áno) – túto hru prehrá. (Pozn.: Svedkami Annabelinho šikovného počínania sú aj Jarretov brat Gabriel, detektív Jackson Pinter a Jarretov priateľ, právnik Giles Masters – jeho poznámky na adresu priateľovej sestry Minervy vzbudia Jarretovu pozornosť a sú signálom, že v ďalšom príbehu o súrodencoch Sharpeovcoch drieme sľubný potenciál).  

Annabel Lakeová teda dosiahne, že ju lord Jarret Sharpe sprevádza do Burtonu, kde sa má oboznámiť so stavom ich pivovaru a dohodnúť sa s jej bratom Hughom o možnostiach a podmienkach spolupráce. No Annabel sa nemôže opájať pocitom víťazstva. Problémy totiž na ňu ešte len čakajú. Prvým z nich je zabrániť tomu, aby sa Jarret skutočne s Hughom stretol. Práve Hughovo utápanie neúspechu v alkohole spôsobilo ich nemilú situáciu a znížilo jeho rating ako dôveryhodného obchodného partnera. A má čo skrývať aj vo vzťahu k svojej minulosti – najmä svoj nezrelý vzťah k snúbencovi, ktorý zahynul vo vojne, a jeho dôsledky. To všetko musí pred Jarretom utajiť a nebude to mať ľahké.

Lordovi Sharpeovi sa Annabel páči a netají sa tým. Tuší, že čosi skrýva a nehrá v tom úlohu len jej snaha oddialiť jeho stretnutie s Hughom Lakeom. Zdržanie na ceste im otvorí priestor na trochu bližšie zoznámenie a Jarret spoznáva jej veľkú oddanosť rodine (najmä synovcovi). Postupne odhaľuje aj pozadie jej vzťahu so snúbencom a nedokáže odolať príťažlivosti, ktorá ho k nej poháňa. Podobný osud stihne aj Annabel, ale ani jeden z nich si nenahovára, že by sa tým vyriešili všetky problémy. Nové a nové ťažkosti sa totiž začínajú len zaplietať.

Tie najzložitejšie uzly musia obaja rozmotať až v Burtone. Tu Jarret príde na Annabelin podvod a žiada satisfakciu – novú hru a v tej už nemieni prehrať. Lord Sharpe nedokáže z Burtonu len tak odísť. Spoznáva túto ženu na jej dôverne známom mieste v kruhu rodiny a uvedomuje si, že si zaslúži byť obklopená milovanými. Hoci v sebe nájde kúsok svedomia, sama Annabel sa rozhodne, že mu viac nedokáže klamať a Jarreta od konečnej ponuky o ruku neodradí ani odhalenie tieňov jej minulosti. Mať však odvahu dať do stávky svoje city je čosi celkom iné a Annabel nežiada nič menej. Jarretov odchod je tak napriek všetkému nezvratný.

Svojou vnútornou katarziou prejde aj Hugh Lake (treba povedať, že trochu ideálne, ale to je vzhľadom na žáner logické) a aj Jarret si bude musieť ujasniť niekoľko vecí – v prvom rade, či je skutočne preňho dôležité ostať bez citovej naviazanosti ku komukoľvek (hoci sa toho obáva majúc na mysli vzťah vlastných rodičov). Uhádnuť, kam ho navedie srdce, asi pre čitateľa nebude ťažké. Ďalší zo súrodencov Sharpeovcov tak nakoniec uchopí svoju budúcnosť pevne do rúk.

V knihe sa síce objavuje niekoľko pre historické romance známych a predvídateľných dejových línií, ale autorka ich spracovala nevtieravo a celkom príjemne, takže ani odhalené klišé nepôsobí násilne či otrepane. S. Jeffriesová tu potvrdzuje svoj štandard. Osobne mi však čímsi vadila postava Geordieho a jeho vklad do príbehu – jeho úlohe dobre rozumiem, no napriek tomu si myslím, že autorka ho mohla do príbehu zakomponovať trochu menej násilne.

V zápletke okolo smrti rodičov si aj Jarret na čosi spomenie a tak sa medzi podozrivými objavuje, či vďaka Pinterovi potvrdzuje, postava bratranca, ktorý by z ich smrti výrazne profitoval. No indícií je zatiaľ stále málo, takže na ďalšie odhalenia si budeme musieť počkať.

-sa

___________________________________________________

pred-laskou-neujdes.jpg

Pred láskou neujdeš Sabrina Jeffries

Populárna séria o nespútaných súrodencoch Sharpovcoch pokračuje ďalším očarujúcim príbehom. Minerva Sharpová, výstredná mladá dáma, ktorá si kráti čas písaním gotických románov, vymyslí dokonalý plán, ako sa vyhnúť ultimátu starej mamy Hetty, podľa ktorého sa do roka musí vydať, inak príde o dedičstvo: jednoducho sa zasnúbi s nejaký darebákom a stará mama jej určite nedovolí vydať sa zaňho. A kto by sa krásnej a bystrej Minerve lepšie hodil na uskutočnenie tohto plánu než príťažlivý advokát Giles Masters, povestný svojím neviazaným životom?  (Slovenský spisovateľ, 2013)

---------

Jak svést ostýchavou dámu

Vzpomínka na dávný vášnivý polibek může ovlivnit naše rozličná rozhodnutí... Lady Minerva Sharpeová vymyslela dokonalý plán, jak uniknout babiččiným požadavkům: zasnoubí se s naprosto nevhodným mužem! Babička jí jistě raději vyplatí dědictví, než aby nečinně přihlížela, jak se její vnučka chystá provdat za jakéhosi nezodpovědného hejska! A kdo by mohl roli budoucího manžela sehrát lépe než nespoutaný Giles Masters, mladý advokát, jenž se stal předlohou pro postavu přitažlivého špióna v Minerviných románech? A navíc v její mysli stále dřímá neodbytná vzpomínka na vášnivý polibek, který od něj dostala v den svých devatenáctých narozenin... Ovšem zamilovat se do takového nemravy? Ne, to rozhodně nemá Minerva v úmyslu! Plna odhodlání se pustí do realizace svého plánu, aniž tuší, že Giles je ve skutečnosti tajný vládní agent. Když o něco později spojí síly, aby objasnili záhadnou smrt jejích rodičů, rozhoří se mezi nimi prudká touha. Zdálo by se, že je vše na nejlepší cestě, ale není: jakmile Minerva zjistí pravdu o Gilesově dvojím životě, zanevře na něj. A jemu nezbývá než využít všemožných lstí, jimž ho naučilo jeho povolání, aby si znovu vydobyl místo v Minervině srdci. (Domino, 2014)

---------------------------------------- 

Na pokračovanie osudov súrodencov Sharpeovcov som sa tešila. Príbeh Gilesa Mastersa a Minervy Sharpeovej naštartuje udalosť na tzv. Cypriánovom bále, kam sa Minerva napriek zákazu vďaka prezlečeniu dostane a premožená svojimi dlho skrývanými citmi k priateľovi svojich bratov požiada Gilesa o bozk. Ten jej síce bozk venuje, lebo ho pristihla pri krádeži, ale zároveň Minervinu detskú lásku kruto zraní a táto skúsenosť nadlho poznačí ich vzťah.

Po rokoch je z Minervy slávna spisovateľka gotických románov s ešte slávnejšou hlavnou postavou francúzskeho špióna lorda Ravenswooda, v počínaní ktorého Giles nápadne spoznáva udalosti onoho večierka, ktoré spustili jeho niekoľkoročnú tajnú prácu pre anglickú vládu (Tu musím dodať, že za negatívnym hrdinom sestriných románov vidí svoj obraz aj Minervin najstarší brat markíz zo Stonevillu.). To je čosi, čo sa o ňom nikdy nikto nedozvedel; jeho konanie si nikto nevedel vysvetliť a on cielene o sebe pestoval obraz zhýralca a ľachtikára, lebo takí ľudia sa ľahšie dostávajú k potrebným informáciám. Dnes je z neho vynikajúci právnik s vyhliadkou na kariérny postup – všetko nasvedčuje tomu, že by sa mal stať kráľovským radcom.

Primárnou snahou stojacou za opätovným stretnutím Gilesa Mastersa s Minervou Sharpeovou je prinútiť ju, aby s postavou lorda Ravenswooda vo svojich románoch skoncovala. Giles si totiž nemôže dovoliť, aby v jeho konaní ktosi spoznal udalosti spred rokov. V tomto presvedčení ho utvrdí aj sám Oliver Sharpe, ktorý odhalí sestrin motív spojený s dávnym maškarným plesom, na ktorom Minerva vlastne nemala čo robiť. Mastersovi nahrá Minervina snaha vyhnúť sa podmienke, ktorú stanovila stará mama. Jej predstava, že bude predstierať zásnuby s nezodpovedným Mastersom však berie za svoje vo chvíli, keď sa Giles prizná jej starej mame, že má napriek všetkému o Minervu skutočný záujem. Necháva však svoju snúbenicu v domnienke, že len dodržiava ich pôvodnú dohodu – výmenný obchod – jeho dvorenie, ktoré má presvedčiť starú mamu, za jej sľub, že skoncuje so svojou populárnou literárnou postavou.

Tu niekde autorka prvýkrát spriada motív nedôvery, či klamstva, ktorý sa ako ozvena medzi Minervou a Gilesom v následnom rozvíjaní príbehu neustále vracia. Jej hlavným dôvodom je skutočnosť, že Giles sa snaží za každú cenu pred Minervou zatajiť pravdu o poslaní, ktoré predchádzalo jeho právnickej kariére, i pravdu o smrti vlastného otca, ktorá bola vlastne tým povestným spúšťačom pre Mastersovu následnú prácu pre vládu.

Krátko po sobáši sa však ozýva Mastersova minulosť a ukazuje sa, že to, čomu chcel zabrániť, ho predsa len akosi dostihlo. A to bez ohľadu na Minervine romány. Človek, ktorý by mu mohol uškodiť a ktorý sa vďaka Gilesovi dostal do vyhnanstva, sa mu vyhráža odhalením minulosti, ktorá by mohla poškodiť Mastersovu budúcnosť. Vzhľadom na snahy spojené s možnou politickou kariérou, ale aj so snahou ochrániť Minervu pred ďalším škandálom, upadá Giles do zvláštneho stavu oscilujúceho medzi vidinou nádejného vyriešenia problému a beznádejnosťou situácie ženúcou ho opäť do osídel tajnej práce pre vlasť.

To je dôvod, pre ktorý narýchlo mení plán svadobnej cesty a namiesto kúpeľnej pohody v Bathe ponúkne Minerve výlet do Calais. Minerva sa však napriek všetkému správa ostražito a jej podozrenie sa v Calais zmení na skutočnosť. Keďže jej manžel nie je schopný vyjaviť celú pravdu o dôvodoch svojho správania a konania, upadá do smútku a odťažitosti, ktorá charakterizuje nasledujúce dni ich manželstva. Giles berie ich zväzok veľmi pragmaticky, no Minerva si priznáva, že sa do svojho manžela opätovne zamilovala, či skôr ho nikdy milovať neprestala. Ale jeho tajomstvá a neschopnosť dôverovať jej, medzi nich kladú priveľkú hradbu, pretože zatiaľ čo ona pred ním odkrýva zákutia svojej duše (napr. že jej písanie románov slúži ako terapia, pri ktorej sa lepšie vyrovnáva s ťaživou bolesťou spôsobenou stratou rodičov), on ostáva pred ňou uzavretý.

Po svadbe upadá príbeh do klišé a stereotypov, autorka akoby sa točila v kruhu  (klišéovito vyznievajú aj všetky priebežné dejové zásahy ostatných členov rodiny a aj autorkina snaha ukázať Gilesove pozitívne charakterové vlastnosti a pokrokové myslenie podporené neúprosnou snahou dostáť spravodlivosti, ktorými sa prejavuje na súde). Kdesi medzi riadkami Giles stráca na svojej záhadnosti a jeho tajné snahy sa scvrknú na premýšľanie o tom, že je napriek sľubu svojej manželke nútený klamať, že je nútený viesť dvojitý život, že pravda by jej ublížila, že sa musí vyhnúť hroziacemu škandálu a že napriek pokušeniu povedať Minerve pravdu, jej nedôveruje natoľko, aby veril, že jeho tajomstvá opäť nepoužije ako motív svojej novej knihy, či dokonca, že sa nechtiac niekde preriekne... A hoci sa toto jeho počínanie ospravedlňuje ako dlhými rokmi pestovaná nevyhnutnosť nikomu neveriť, v konečnom dôsledku tak jeho vzťah k Minerve nevyznieva dvakrát pozitívne a úprimne a narážky na jeho žiarlivosť pôsobia (podľa mňa) ako zbytočný prídavok. Všetky odkryté tajomstvá jeho duše smerujúce k potrebe naučiť sa znova niekomu dôverovať tu nakoniec v mojej optike vychádzajú chabo a hlucho (pozn.: Giles sa napokon predsa len Minerve vyzná aj zo svojho mladíckeho neuváženého konania, ktoré negatívne poznačilo vzťah jeho brata Davida s niekdajšou nádejnou snúbenicou Charlottou Pageovou. Tieto postavy majú svoj vlastný príbeh v knihe o zakladateľke Školy pre dedičky s názvom Rozum a vášeň.)

Vzťahu medzi Gilesom a Minervou pomáha len zakomponovaná linka sledujúca ďalšie stopy k odhaleniu tajomnej smrti Minerviných rodičov. Ozvláštnenie príbehu prichádza v jeho závere, ktorým autorka nadväzuje na celkom dobre rozbehnutý úvod, počas ktorého Minerva a Giles sledujú zvláštne počínanie bratranca Desmonda a jeho syna Neda. Minerva sa dokonca dostáva do ohrozenia, vďaka ktorému si Giles prizná svoje city k nej. Ani táto scéna nie je ničím výnimočná, ale autorke sa ju podarilo zvládnuť tak, že aspoň trochu potlačila pocit z toho, že toto všetko tu už niekoľkonásobne v rôznych variáciách bolo.

V príbehu stihne autorka čitateľovi podhodiť návnadu na ďalšie časti série. Jednak pretekmi v Turnhame, počas ktorých dochádza k prvej konfrontácii Gabriela Sharpea so sestrou Rogera Waverlyho, pre ktorého kedysi podobné preteky skončili osudovo a Virginia ho verejne obviní z jeho smrti. Gabe o týchto pretekoch nikdy nehovorí a jeho správanie sa súrodencom začína vidieť zvláštne. A jednak postavou policajta Pintera, ktorý zháňa informácie o Gilesovi nielen pre lady Hester, ale dokonca aj pre Minervu (tak sa vlastne sama dopátra k pravde o manželovi) a ktorý si stihne aj v tomto príbehu vymeniť niekoľko uštipačných poznámok s Celiou.

Na záver konštatujem, že príbeh Minervy a Gilesa ma popravde sklamal. Akosi som od neho očakávala oveľa viac. Budem veriť tomu, že nasledujúce príbehy ostávajúcich súrodencov Sharpeovcov sa opäť navrátia k štandardu prvých dvoch častí.

 -sa 

____________________________________________________

 moj-divoky-lord.jpg 

Môj divoký lord Sabrina Jeffries

Obľúbená séria o nespútaných súrodencoch Sharpovcoch pokračuje príbehom najmladšieho z bratov Gabriela. Po tragickej smrti rodičov Gabriel, prezývaný Anjel smrti, našiel záľubu v koňoch, pretekaní a dostihoch. Odkedy pri pretekoch dvojkolesových záprahov zahynul jeho dobrý priateľ Roger Waverly, prenasleduje ho pocit viny. Rozmýšľa o tom, že by sa mal postarať o Rogerovu sestru Virginiu a oženiť sa s ňou. Pôvabná dievčina sa po bratovej smrti ocitla v zlej finančnej situácii, no nechce, aby si ju Gabriel vzal iba z ľútosti, a tak jeho dvorenie spočiatku odmieta...  (Slovenský spisovateľ, 2014)

---------

Anděl smrti

Kniha, patřící do série Výtečníci z Halstead Hall, pojednává o Gabrielu Sharpeovi, pro něhož je celý svět jedna velká sázka. Tato vášeň se mu však nevyplatila, protože při dostihu s ním se zabil Roger Waverley. Když ho na stejný dostih vyzve Rogerova sestra, jež chce pomstít svého bratra, neodolá a dokonce jí nabídne sázku s tím, že pokud vyhraje on, musí si ho Virginia vzít. Dokážou spolu ti dva divocí mladí lidé přes veškeré počáteční antipatie najít společnou řeč? (Baronet, 2016)

----------------------------------------

Traja zo súrodencov Sharpovcov vďaka ultimátu starej mamy už šťastne zakotvili vo vzťahoch. V tomto príbehu je na muške najmladší z bratov, Gabriel, prezývaný kvôli riskovaniu v nelegálnych pretekoch v záprahu Anjel smrti. Práve chlapské slovo a neodmietanie akejkoľvek výzvy kedysi viedli k tragédii, vďaka ktorej prišiel Gabe o priateľa Rogera a doteraz sa s touto skutočnosťou nevyrovnal.  

Práve táto okolnosť ho prinúti – v optike ultimáta starej mamy a po získaní informácií o Rogerovej sestre – učiniť rozhodnutie, podľa ktorého pre neho a pre slečnu Virginiu Waverlyovú existuje len jediný spôsob, ako vyriešiť vlastné ťažkosti, a to je – že sa s ňou ožení. Gabriel by tak dostál podmienke od starej mamy, na ktorú je viazané dedičstvo súrodencov a Virginia by tak získala podporu, ktorú vo svoje situácii po strate brata, potrebuje (keďže ako žena nemôže dediť, majetok, ktorý jej rodina vlastní, získa jej bratranec gróf Davenmont). Gabrielov jednoduchý a obojstranne východný plán však naráža na jeden nie celkom nepodstatný problém – slečna Waverlyová ho viní zo smrti brata. On napriek tomu verí, že Virginia pochopí, že v tom nešťastnom preteku išlo o nehodu. Paradoxne – to ale predbieham – jej však sám Gabriel odmieta vysvetliť, čo sa skutočne v ten osudný deň stalo.

Gabriela nepoddajná Virginia priťahuje, pretože, ako sám hovorí: chcel ženu s dušou. Keď jej však na istom bále predostrie svoj návrh ako riešenie jej situácie, Virginia odmieta. Tak sa Gabriel uchyľuje k ľsti – keďže ho ona sama vyzvala na preteky, navrhne čosi iné – teda konkrétne iné preteky, ktoré rozhodnú, či on prijme jej výzvu, alebo mu ona dovolí dvoriť sa jej.

Línia, v ktorej sleduje autorka Gabrielov vnútorný život, odhaľuje, že si chce založiť vlastný chov dostihových koní a hoci je stará mama proti, ostatní členovia rodiny ho podporia. Pátranie po okolnostiach tragédie rodičov, naznačené už v predchádzajúcich dieloch série, prináša nové odhalenia. Jedným z nich je aj to, že Gabe si spomenie na cudzinca v stajniach počas osudného dňa, keď rodičia zahynuli, a tak sa Pinterovo pátranie obráti týmto smerom. No stále ostáva mnoho nevyjasnených otázok – totožnosť toho cudzinca je neznáma, nie je jasné, čo u Sharpovcov v ten deň robil, kde sa stratil bývalý hlavný paholok Benny a čo má s tragédiou spoločné kapitán Rowdon, ktorého žena tak pobúrila ich matku, ak komorník ich otca tvrdí, že s ňou neudržiaval pomer, ako si doteraz všetci mysleli. Do pátrania po neznámom mužovi sa chce zapojiť aj sám Gabe.  

Keďže si Virginiina prchkosť vyberie svoju daň, skutočnosť, že sa s lordom Gabrielom chystá na pôvodne súkromné preteky, vypláva na svetlo sveta. Tak do tejto udalosti zasiahnu aj ich starí rodičia, ktorí na preteky majú dozerať. Autorka tu dala počiatok vzťahu stará mama Hetty a Virginiin starý otec Isaac. Akosi nasilu sa tu snaží oživiť príbeh ich diametrálne odlišným pohľadom na možné manželstvo svojich vnúčat – Hetty samozrejme podporuje predstavu Gabriela ako Virginiinho manžela, generál by na tomto poste rád videl jej bratranca Pierca. Pre mňa sa však toto oživenie v podobe ich vzájomných konfrontácií, ktoré malo zrejme pridať príbehu iskru, minulo účinku indecision.

Z tajných pretekov je zrazu spoločenská udalosť, na ktorej sa očakáva rozuzlenie tohto škandalózneho podujatia. Gabriel samozrejme vyhrá a tak si vydobyje právo dvoriť sa slečne Waverlyovej. Virginia sa síce oháňa slovami, že nepodlieha voči Gabrielovi žiadnej prízemnosti, ale presne tak sa správa – prízemne a ako malé trucovité decko, večne omieľajúce, že tomu ľahtikárovi, darebákovi a jeho bozkom len tak ľahko nepodľahne. Pateticky a preexponovane sa správa dokonca aj starý generál Waverly (tento pocit som mala pri viacerých postavách) frown. Keď sa Virginia dozvie, že v hre nie je len Gabrielov záujem o manželstvo ako také, ale najmä podmienka starej mamy, zahorí spravodlivým hnevom a rozhodne sa ho potrestať, aby „trpko oľutoval svoju pretvárku a padol pred ňou na kolená“ frown. V tom jej má pomôcť aj snaha starého otca vydať ju za bratranca, ktorý sa rozhodne, že jej bude rovnako dvoriť a vytvorí tak Gabrielovi Sharpeovi konkurenciu.

Virginia má zrazu nápadníkov dvoch. Obrázky Gabriela v kruhu rodiny majú napraviť jeho reputáciu a obraz v jej očiach. Ale snaží sa o to aj sám. Z Anjela smrti je zrazu muž snažiaci sa za každú cenu presvedčiť Virginiu, že on je ten najvhodnejší kandidát na manžela. Ako čosi originálne či neokukané si preňho autorka vymyslela pozíciu paholka na Waverlyho farme. Áno, z markízovho syna sa stane pomocná sila pri koňoch, aby generálovi ukázal svoj charakter... A aby samozrejme urobil ten najlepší dojem na Virginiu. Na to, aby Gabriel urobil dojem, mu stačí týždeň a ja osobne som sa nezabavila ani nad Piercových doťahovaním, ani nad Virginiiným sliedením za Gabrielom na farme a dokonca ani nad Gabrielovou žiarlivosťou. Nezabralo na mňa ani Gabrielovo odhalenie, aká je Virginia starostlivá a obetavá a že farma i dom fungujú vlastne len vďaka nej, pretože v tých skromných podmienkach robí, čo môže.

V príbehu je popri rozvíjaniu vzťahu medzi Gabrielom a Virginiou, ktorý je v podstate celkom jasný a priamočiary, v centre stále otázka, dokedy sa chce Gabriel zahrávať a riskovať svoje zdravie a život pri pretekoch. Mimochodom vidí v nich jedinú možnosť ako si zarobiť peniaze na vlastné sny. Na druhej strane si uvedomuje riziko – ak sa zraní alebo nebodaj pri pretekoch umrie, kto sa namiesto neho postará o súrodencov či o budúcu ženu? Hoci sa desí predstavy, že zo svojej vyvolenej urobí vdovu, hľadať iné riešenie mu príde zaťažko. Ani Virginiine argumenty jeho názor nemenia. Napriek všetkému je Gabriel vlastne fajn chlapík a Virginia nemá zvláštny problém mu podľahnúť. Nepotrebuje na to ani veľa argumentov.

Príbeh vrcholí – ako inak na ďalších pretekoch – ktoré by mali odhaliť pravdu o tom, čo sa medzi Gabrielom a Virgiininým bratom vlastne stalo, lebo ako sa ukáže, skutočné okolnosti toho tragického incidentu si nikto z jeho protagonistov nepamätá. Pre Gabriela je vyčistenie vzduchu medzi ním, Virginiou a generálom Waverlym veľmi dôležité, ale Virginia má už vo svojich prioritách jasno a záleží jej na tom, aby sa Gabriel už so smrťou nezahrával. Navyše Sharpeovci vďaka Pinterovi narazia na ďalšiu stopu, ktorá ukazuje, že sa smrť ich rodičov neodohrala tak, ako tomu doteraz verili. Rozuzlenie však zrejme prinesie až posledný príbeh.

Musím sa priznať, že tento príbeh pre mňa nepriniesol nič originálne sad. Je plný klišé, recykluje stokrát videné a čítané, presúva známe kulisy, oprašuje nudné ako stará platňa obohraté dialógy, ktoré by ste sami vyprodukovali, aj keby vás niekto zobudil o pol noci – a nepotrebujete na to ani zvláštny spisovateľský talent, lebo ich máte načítané z toľkých kníh, že to už ani nerátate. Príbeh sa na prvý pohľad snaží zachrániť jeho posledná tretina, ale nie veľmi sa jej to darí. Snáď keby autorka časť svojho textu zoškrtala...  

Okrem toho čitateľ v tomto príbehu narazí na množstvo logických nedôsledností indecision: napr. na pretekoch medzi Virginiou a Gabrielom sa objaví aj Minerva, ale neviem, či sa pozabudla sama autorka, alebo je to nepozornosť prekladu, no Minerva sa rozhodne k Sharpeovcom nevydala a jej manžel Giles nie je Sharpe (s. 76); nech uvažujem ako uvažujem a namáham svoju predstavivosť, za svet neviem, ako je možné, že si Gabriel dokáže prekrížiť ruky na prsiach a zároveň pri tom zakvačiť palce za pás nohavíc (s. 140); v kapitole 17 zasa Virginia prichádza v nedeľu ráno z kostola domov, ale starý otec dáva pokyn na servírovanie večere! Mám dojem, že ani pani prekladateľka si veľa námahy s textom nedala. V autorkinej predstavivosti intímnych stretnutí medzi Gabrielom a Virginiou mi vadilo aj večné prirovnávanie ku koňom (samotného Gabriela k plnokrvnému žrebcovi či intímnych scén k páreniu koní typu (vyberám to prijateľnejšie): „Bol ako čistokrvný žrebec medzi ťažnými koňmi. A ona sa cítila ako rozpálená kobyla, ktorá by dala všetko za to, aby sa s ním ocitla v jednom boxe.“), napriek tomu, že podstatná časť deja sa odohráva na konskej farme. Myslím, že viaceré prirovnania si autorka mohla odpustiť. Ich explicitnosť mohla ponechať bez tejto paralely. Čitateľovi by tak nekazila dojem obrazom manipulovaným do polohy, ktorá obrazotvornosti veľmi nelichotí.

Pravdu povediac, väčšina toho, čo som čítala, na mňa dojem neurobila a pripadala mi prázdna ako rýchly náčrt bez dôsledného spracovania. Keď sa nad tým zamyslím, z celej knihy by to, čo stálo zato, vytvorilo azda krátku 150-stranovú poviedku. Zvyšok pre mňa nestál za veľa. Škoda, ale autorka ani tu nezastavila klesajúcu kvalitu tejto série. Tak mi napadá, že by som sa poslednej časti asi mala obávať, hoci jeho hlavným hrdinom je policajný dôstojník Pinter, ktorý mi prišiel vcelku sympatický...

-sa

heartheartbroken heart

____________________________________________________

mudra-dama-podlahne.jpg 

Múdra dáma podľahne Sabrina Jeffries

Populárna séria o súrodencoch Sharpovcoch vrcholí vzrušujúcim ľúbostným príbehom. Lady Celii ostávajú iba dva mesiace, aby si našla manžela, a tak si vyhliadne troch bohatých mužov v nádeji, že ak sa s jedným z nich zasnúbi, stará mama odvolá ultimátum. Zároveň požiada detektíva Jacksona Pintera, aby preveril nádejných nápadníkov. Ibaže to posledné, po čom Jackson túži, je pomôcť Celii nájsť manžela. Odrádza ju od jedného ctiteľa za druhým, až kým dievčine nesvitne, že jediný muž, ktorého si Jackson vie po jej boku predstaviť, je on sám! (Slovenský spisovateľ, 2015)

---------

Dáma nikdy neprohrává

Celii Sharpeové zbývají poslední dva měsíce, aby si našla manžela a splnila tak ultimátum své babičky. Vybere si proto tři vhodné mladé muže, a aby se mezi nimi mohla rozhodnout, dá jejich minulost prověřit detektivovi Jacksonu Pinterovi. Jeho vyšetřování uvede Celii do nebezpečí a přinese nový pohled na záhadnou smrt jejích rodičů. Jackson pak musí Celii zachránit nejen před ohrožením života, ale i před vybranými mladými ženichy, protože jediným mužem Celiina srdce se chce stát on sám! (Baronet, 2016)

---------------------------------------- 

Záver série The Hellions of Halstead Hall padol na Celiu Sharpovú a detektíva z Bow Street Jacksona Pintera. Najmladšia zo súrodencov Sharpovcov je posledná, ktorá ešte ostala slobodná, a tak na jej hlavu padá otázka, či dokáže splniť požiadavku starej mamy – vydať sa do konca roka. Celii ostávajú dva mesiace na to, aby si vybrala, s kým vstúpi do stavu manželského a na jej plecia je hodená ešte jedna podstatná zodpovednosť – to, či sa vydá alebo nie, ovplyvní nielen jej budúcnosť, ale aj budúcnosť jej súrodencov, pretože práve tým podmienila stará mama skutočnosť, či ostanú alebo neostanú Sharpovci bez dedičstva.

S týmto vedomím to Celia nemá ľahké, ale napodiv si veľmi rýchlo vytipuje troch kandidátov na manželov – vojvodu z Lyonsu (objavuje sa v prvej knihe série The Duke´s Men s názvom Po čem touží vévoda → ohlas na 3. strane tejto stránky), grófa z Devonmontu (mihol sa v predchádzajúcej časti, jeho príbeh tvorí dodatok k tejto sérii s názvom Twas the Night after Christmas) a vikomta de Basto (pri tomto cudzincovi sú váhy asi najrozkolísanejšie, pretože je starší a je to Portugalčan, keďže aj Celiin otec bol cudzinec – Talian, dôvera k nemu úmerne tejto skutočnosti klesá).  

Pinter je profesionál, je ambiciózny, pracovitý a veľmi cieľavedomý. Všetky jeho schopnosti by sa mali už čoskoro zúročiť v jeho kandidatúre na policajného sudcu. Jeho húževnatosť sa má prejaviť v odkrývaní skutočného pozadia udalostí, ktoré sa odohrali medzi rodičmi súrodencov Sharpovcov, a to na žiadosť nielen samotného Olivera Sharpa, ale aj starej mamy Hetty Plumtreeovej. Popravde, zatiaľ sa mu toho veľa zistiť nepodarilo, takže čitateľ právom čaká na rozuzlenie tajomstva práve v tejto knihe – výrazné pátranie a skladanie indícií pri odhaľovaní pravdy však očakávať netreba. Prím tu hrá romantická linka a odkrývanie identity vraha je len kulisou, ktorá poslúžila na to, aby autorka pohla vzťah Celie a Jacksona dopredu. Pinter síce hľadá, ale jeho hľadanie sa obmedzuje na rozhovory s bývalým služobníctvom, ktoré si toho veľa nepamätá – výsledok sa teda dostaví po utriedení dohadov a pravdepodobných scenárov, zvyšok vykoná za Pintera náhoda.

Musím bohužiaľ znova konštatovať, že príbeh bol pre mňa sklamaním – toto vyvrcholenie série nepozdvihlo jeho úroveň (obávam sa skôr, že to bolo naopak) a je pre mňa dôkazom toho, že sa autorka v nápadoch vyčerpala a toto celé uvarila z vody . Kvalita príbehu tým výrazne utrpela a čaro postavy chladného detektíva z Bow Street vyprchalo rovnako rýchlo ako u Mastersa v príbehu s Minervou. Obrázok Jacksona Pintera by na pozadí jeho neľahkého osudu – ako nemanželské dieťa sa vypracoval na svoju pozíciu celkom sám, najmä v detstve bojoval s neprívetivosťou okolia – no pod ochrannými krídlami milujúcej tety nemusel vyznieť zle, keby... Keby ho Jeffriesová nezabila Pinterovou slabosťou pre Celiu, pri ktorej stráca výrečnosť aj zdravý úsudok a jeho myslenie sa obmedzuje na dve-tri myšlienky, ktoré opakuje ako pokazená platňa stále dookola  – ako po Celii túži, ako nedokáže premôcť pocit žiarlivosti, keď v jej blízkosti vidí iného muža, ako rád by si ju vzal za manželku, ibaže... ako by jej – dáme z vysokej spoločnosti zvyknutej na istý komfort – mohol ponúknuť dostatočné zabezpečenie on, bastard bez otca, človek s obmedzenými prostriedkami žijúci v neveľkom dome v londýnskej štvrti spolu so svojou tetou... Ako na istom mieste podotkne jeho teta Ada – Jackson uviazol v sebaľútosti, čo mňa ako čitateľa dosť otravovalo.

Ani Celia Sharpová vykreslená v predchádzajúcich príbehoch ako „divoška“ dobre strieľajúca zo zbrane mi až taká nekonvenčná nepripadala. Miestami mi prišla naivná, detinská, neistá sama sebou, no za každú cenu sa snažiaca dokázať, že je sebestačná.

Linka deja je vlastne veľmi jednoduchá. Celia odhodlaná dokázať starej mame, že si sama dokáže nájsť manžela, požiada detektíva v službách svojho brata, aby jej troch nápadníkov preveril, odhalil ich „kostlivcov v skrini“ a dal jej tak možnosť dobre si vybrať. Jackson Pinter je od začiatku voči tejto úlohe naježený, ale nakoniec na Celiinu požiadavku pristane. Celia sa mu zároveň zverí so svojou rozpomienkou na detstvo, keď do jej izby vstúpila matka a dohovárala si schôdzku s nejakým mužom. Celia si sama nie je istá, či to bol len sen a či čriepky spomienok sú pravdivé, ale čosi ju na tom výjave znepokojuje, a tak poprosí Pintera, aby do svojho pátrania po pravde o rodičoch zakomponoval aj zistenie, čo je pravdy na jej spomienke. Rovnako ako traja šľachtici aj Jackson Pinter dostane pozvanie na oslavy Oliverových narodenín, počas ktorých má zistiť o Celiiných nápadníkoch čo najviac. Od začiatku však má na rozdiel od Celie jasno – ani jeden z nich sa k slečne Sharpovej nehodí.

Ako spestrenie pobytu u Sharpovcov sa Celia popri dvoreniu svojich nápadníkov (s odkrytými kartami hrá predovšetkým vojvoda z Lyonsu) nechá vyprovokovať na súboj v strieľaní, pričom súboja sa zúčastnia všetci jej nápadníci, plus Pinter, lebo ani jeden z nich si nechce nechať ujsť výhru, ktorou je možnosť verejne ju pobozkať. Pinterov záujem je jasný od začiatku, on by sa o Celiu chcel uchádzať, ale... znemožňuje mu to vedomie jeho pôvodu (otrepaná pesnička o tom, že je bastard) a aj zásah starej mamy Plumtreeovej, ktorá ho upozorní na to, že ak Celia bude s manželstvom s ním súhlasiť, ona ju vydedí. Jackson sa teda rozhodne ako gentleman svoju milovanú od takého osudu uchrániť...   

V pátraní po vrahovi Celiiných rodičov a odhalení pravdy o jej spomienke z detstva sa Pinter obracia na bývalú pestúnku a Celia sa samozvane poberie za ňou s ním. Výsledkom návštevy je podozrenie, že nie otec ale matka bola tou, kto udržiaval tajný mimomanželský pomer. Keby autorka do deja nezakomponovala streľbu na dvojicu počas návratu od bývalej pestúnky súrodencov Sharpovcov, nebolo by vlastne o čom písať. Streľba naznačí, že ktosi ohrozuje Celiu na živote a to Pinter nemieni dopustiť. Noc strávená v pytliackom dúpäti v snahe uniknúť neznámym strelcom síce dá priestor Celii a Pinterovi na zblíženie, ale Celiino vnímanie noci strávenej s Pinterom je viac než podivné – jej povesť je po nej bez ohľadu na to, či sa medzi nimi niečo stane aj tak zničená. Takže čo na tom, ak ju nepožiada o ruku? Aspoň využije šancu a užije si skúsenosť v milovaní s mužom. Prečo sa o to ukrátiť? 

Jej zmiznutie síce zodvihne rodinu zo stoličiek a rozhodnú sa ju nájsť, ale po jej návrate sa žiadne pozdvihnutie nekoná. Všetci sa uspokoja s čestným Pinterovým vyhlásením a tvária sa, že je vlastne všetko v poriadku. Až na Celiu, ktorá si tieto udalosti potrebuje vyjasniť ešte v nasledujúcich kapitolách. Dobrá polovica dialógov medzi Celiou a Pinterom tak vyznieva ako prostoduché, hlúpe a detinské doťahovanie na piesku a núti čitateľa prevracať oči a trpieť predstavou, ako dlho toto ešte bude trvať (ak opomeniem všetko od začiatku, živým dôkazom toho sú posledné dve kapitoly aj so záverečným epilógom). Myslím, že väčšinu z nich si autorka mohla odpustiť – ibaže, čím iným by potom naplnila stránky tohto príbehu? Na sympatii u mňa v tejto časti stratila svojim správaním aj vyhláseniami stará mama Hetty, hoci jej v závere povedal svoje sám Pinter a pravdivo ju obvinil, že za všetko je vlastne zodpovedný jej podivný nekompromisný postoj k vnúčatám a jej machinácie za ich chrbtom, čím znemožnila vybrať si Celii podľa srdca. Mám silný dojem, že nebyť potreby dopovedať čosi o udalostiach, ktoré sa udiali v loveckej chate medzi ich rodičmi, dej príbehu by vlastne nemal žiadne smerovanie. Vedľajšou linkou je aj odhalenie pravdy o Pinterovom otcovi, na ktoré – „prekvapujúco“  – príde Celia.

Na záver ešte autorka siahla po starom známom prvku únosu. Vyvrcholením honby za vrahom manželov Sharpovcov je podivná scéna naznačujúca chorobnú žiarlivosť vraha, pričom zadosťučinením je jeho smrť. Zadosťučinenie z dobrej zápletky s dobre skrývaným tajomstvom pre čitateľa však toto rozuzlenie neprinesie. Príbeh tak, ako ho vystavala Jeffriesová, by som možno ocenila, keby som mala o dobrých dvadsať rokov menej. So svojou čitateľskou skúsenosťou, s vedomím lepšie napísaných kníh, na ktoré si spomeniete ešte aj niekoľko rokov potom, čo ste knihu odložili do police, môžem konštatovať len slabú priemernosť. Na túto knihu som zabudla v momente, keď som ju zatvorila. Ostal vo mne silný dojem, že z tejto série sa vydaril iba úvodný príbeh Olivera Sharpa.

-sa 

  

____________________________________________________

zimna-romanca.jpg 

Zimná romanca Sabrina Jeffries 

Čarovná historická romanca autorky populárnej série o nespútaných Sharpovcoch zo Stonevillu. Pierce Waverly, vojvoda z Devonmontu, je vychýrený londýnsky starý mládenec. Hoci vystriedal veľa žien, zaľúbený nebol ani raz. Nikdy neodpustil rodičom, že ho ako malého chlapca dali na výchovu príbuzným, a tak odmieta čítať matkine listy. Jedného dňa mu spoločníčka jeho matky, vdova Camilla Stuartová, oznámi, že by mal ihneď prísť domov, ak chce matku zastihnúť nažive. Pierce sa teda rozhodne stráviť Vianoce v rodinnom sídle, no čaká ho tam prekvapenie: jeho matka sa teší výbornému zdraviu a z jej spoločníčky sa vykľuje krásna a bystrá mladá dáma, ktorá zvodcu ako Pierce nemôže nechať ľahostajným... (Slovenský spisovateľ, 2016)

---------

Noc po Vánocích

Pierce Waverly, hrabě z Devonmontu, přijíždí po naléhavém dopisu Camilly Stuartové o matčině nemoci na návštěvu, které se stále vyhýbal, protože nemůže matce odpustit, že ho v dětství bez vysvětlení předala do péče příbuzným. Třebaže matka ve skutečnosti není nemocná, chce na panství vydržet až do Vánoc, aby konečně přišel na to, co se stalo o posledních Vánocích, které tu jako dítě trávil. Přitom se mu do pátrání neustále plete jeho dávná kamarádka a nynější matčina společnice Camilla… (Baronet, 2017)

************

  „Čarovná historická romanca“ predkladaná vydavateľstvom Slovenský spisovateľ má zapadnúť do „čarovnej“ vianočnej atmosféry. Vzťah Pierca Waverlyho k matke, ako napovedá anotácia, poznačilo detstvo. Chlapec trpiaci astmou videl v matkinej láske jedinú oporu až do osudných prázdnin, ktoré musí stráviť u Waverlyovcov. A potom každé nasledovné. Ani jeden z rodičov mu dôvod zavrhnutia nevysvetlil a nemá ho ani ako dospelý vojvoda z Devonmontu. Po otcovej smrti sú jediným spojením s minulosťou matkine listy, ktoré však vojvoda odmieta čítať. O matku sa stará na diaľku a za jedinú svoju rodinu považuje Waverlyovcov. Keď mu však matkina spoločníčka napíše, že ak chce matku ešte vidieť živú, mal by sa poponáhľať ju navštíviť, napriek všetkým protichodným pocitom nemôže túto správu ignorovať.

  Keďže mu matka odmieta čokoľvek z minulosti vysvetliť, svoj chladný, neosobný postoj k nej považuje za akt pomsty. No kdesi v jeho vnútri stále drieme malý chlapec, ktorý sa upínal na matkinu lásku. Tento úvod navodzuje pocit, že čitateľ má pred sebou charakterovo zaujímavú postavu. Matka skrýva tajomstvo, ktoré ktovie prečo neodhaľuje takmer celý zvyšok príbehu, a práve to má vytvoriť napätie a konflikt, okolo ktorého sa kryštalizujú vzťahy vytvorené, ale aj vytvárajúce sa, v malom vdovskom dome v Moncliffe. No rámec vytvorený autorkou, ktorý by mal viesť k urovnaniu vzťahov medzi matkou a synom, však dlho k ničom nevedie.

  Príchod na vidiek čitateľa neprekvapí, možno samotného Pierca, pretože je jasné, že matka je viac než živá, a dobre mierené klamstvo matkinej spoločníčky žiadne rýchle zmierenie nemôže priniesť. Matka i syn sa sťahujú do svojich ulít a nad Camillou Stuartovou sa sťahuje hrozba prepustenia. Tým by prišla nielen o dobrú prácu, láskavú paniu, ale aj o možnosť mať pri sebe svojho syna (ktorého vďaka vojvodkyni v dome skrýva). Keďže Pierce pochopil, že matke žiadna smrť nehrozí, chystá sa vrátiť do Londýna, to však Camilla nechce pripustiť. Mladá vdova má len jednu možnosť, ako všetko zachrániť – najmä vlastnú kožu – a presvedčiť vojvodu, aby prehliadol jej malú lož a predĺžil svoj pobyt blízko matky.

  Po akejsi slovnej hre, ktorá má byť výrazom dvoch silných vôlí, sa nechá Pierce prehovoriť na večeru s matkou, pričom ako protihodnotu si vydobyje večer strávený v spoločnosti mladej vdovy.

  Camilla vie o Pierceovi veľa z vojvodkyniných slov či z novín (a tie sú plné jeho škandálov), ale až teraz ho stretáva osobne. A napodiv veľmi rýchlo zisťuje, že podľahnúť mu by nebolo vôbec ťažké. Hoci milenca nehľadá, lebo sa podľa svojich slov potrebuje postarať o syna Jaspera, chce pomôcť lady Devonmontovej, lebo „lady Devonmontová zaradila Camillu a Jaspera do svojej rodiny a rodina si navzájom pomáha“. Camilla vyvedie Pierca z miery natoľko, že sa prekvapivo rozhodne ostať.

  Piercovi ani Camille netrvá dlho, kým sa medzi nimi objaví čosi ako žiadostivosť, hoci Pierce vôbec nie je Camillin typ a on navyše nie je mužom, ktorý by si začínal so svojimi zamestnankyňami. Camilla s ním trávi večer a on potom pristúpi na ďalšiu večeru s matkou, a tak vo vdovskom dome strávi dní viac. Napriek tomu sa jeho vzťah k matke nelepší. Keď vyjde najavo, že matkine listy vôbec nečítal, vojvodkyňa rezignuje na predstavu, že ju vďaka nim pochopil. A hoci tie listy nič nevysvetľujú a objavujú sa skôr ďalšie otázky, matka ani potom svoje dôvody neodhaľuje. Mlčí a Pierca stravujú výčitky.

  Camillina ochota skončiť vo vojvodovej posteli sa nerodí ťažko. Keby ich nevyrušil Jasper a neodhalil tým svoju prítomnosť v dome, stalo by sa tak veľmi skoro a napodiv bez výčitiek (všetky Camilline dôvody na to, aby sa nestala jeho milenkou, veľmi rýchlo vyletia hore komínom).

  Japer je pre autorku postavou, ktorá vnáša medzi postavy nový konflikt – hoci čitateľ tuší, že je to postavička, na ktorej by sa mali „lámať“ vzťahy. To, že Camilla skrýva vďaka vojvodkyni v dome syna, vedie Pierca do konfliktu nielen s ňou (objavuje sa otázka dôvery), ale prilieva do kotla aj vo vzťahu k matke. Pre Devonmonta je to ďalší dôkaz matkinho sebectva a nelásky. Ako je možné, že sa tak citlivo stará o cudzieho chlapca, ak dokázala vlastného syna odvrhnúť? Jasper napriek autorkinej snahe pre mňa nebol osviežením. Rovnako ani narážky na americkú novotu v podobe rozprávky o soboch, Santa Clausovi či ponožkách.

  Predvianočné trhy ukazujú, ako sa Pierce svojmu domovu odcudzil, hoci naň nikdy nezabudol a vzorne sa oň aj na diaľku staral. Jeho záujem o Camillu je pozdvihujúci a Pierce ani napriek svoje snahe situáciu zachrániť neoklame najmä matku. A jeho spomienky na detstvo, ktoré majú viesť k odhaleniu tajomstva, sa nestretávajú so žiadaným efektom. Nič prevratné neprinášajú ani náhle Piercove prejavy žiarlivosti zakaždým, keď sa v Camillinom okolí mihne muž. Románik medzi nimi sa nemá kedy rozvinúť (scvrkne sa na pár chvíľ vášne bez výčitiek), Pierce uteká späť do Londýna, aby tam pochopil, že mu chýba človek, ktorý jediný za takú krátku chvíľu pochopil, ako sa cíti. Camillino rozhodnutie neodísť s ním do Londýna ako jeho milenka ho nakoniec vedie k poznaniu, že je jediným človekom, s ktorým by dokázal žiť. A že vyrovnať sa s tieňmi minulosti môže aj bez toho, aby mu matka prezradila, prečo ho vlastne odvrhla. Hoci na zistenie toho, čo sa udialo, si nájde vlastný spôsob.

  Na moje sklamanie sa do omrzenia Jeffriesová opakuje. V príbehu nie je nič neokukané, nič nekonvenčné a nové, navyše ani nič zaujímavé. Ani tajomstvo Pierceovej matky podľa môjho názoru nestálo za to, aby sa okolo neho robilo toľko tajomna takmer do konca príbehu a nemohlo byť prezradené. Rozhovory skĺzajú k banálnostiam a sú skôr bezduchým napĺňaním strán ako niečím obsažným. Camilla sa správa k vojvodovi príliš neformálne a odvážne v snahe „vytmaviť mu“ správanie k matke a on napodiv toto správanie prijíma. Občas bol text taký prvoplánový, že mi to pripomenulo, že som z čohosi takého už vyrástla. Ani z autorkinej predvianočnej atmosféry na mňa nedýchlo to očakávané čosi, takže sa žiadne povestné čaro nekonalo. Tento sequel k sérii Hellions of Halstead Hall prináša aj postavy z menovanej série a dokonca odkazuje aj na ďalšiu detektívnu sériu The Duke´s Men, ale prišlo mi to skôr do počtu. Dosť podivné, že vojvoda sa nakoniec k pravde o matke musí dopátrať prostredníctvom detektíva a že túto možnosť využíva až teraz. Trochu umelo pôsobí aj vyriešenie Camillinej minulosti aj budúcnosti, hoci je očakávané.

  Okrem čítania zbytočných slov čitateľ naďabí aj na niekoľko prekladateľských nedôsledností, ako napr. na s. 42: „Hovorí sa o vás, že v posteli zbavíte, a ja som už bola vydatá.“ Doteraz neviem prísť na to, čo tým chcela autorka povedať. Príbeh pre mňa nebol ničím výnimočný a, pravdu povediac, skôr ma nudil. Väčšina dialógov v druhej časti knihy bola pre mňa prvoplánová, plochá, plytká a... zbytočná. Vata, ktorá ma nútila prepnúť na rýchločítanie. Napriek pokusu o vytvorenie sviatočnej atmosféry, pre mňa nebol príbeh ničím príťažlivý. Sľubný začiatok sa utopil v plytkej a nevýraznej banálnosti (tak udalostí, ako aj postáv, čo je mi najviac ľúto, lebo vojvoda z Devonmontu na začiatku pôsobil celkom zaujímavo, na rozdiel od Camilly, ktorá si moje sympatie počas celého čítania knihy nezískala).  

  Ak skalopevne fandíte Jeffriesovej príbehom, knihu zrejme neobídete a možno v nej nájdete viac pozitív ako ja. V opačnom prípade, ak hľadáte niečo romanticky príjemné a dobre napísané, siahnite radšej po inej knihe. Dávam síce tri , ale je to len veľmi chabý priemer (hraničiaci s podpriemerom).

-sa 

 

 

strana 1,...,3

 

 

 

 

 

 

Komentáre

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.